26 novembra 2007

Grécko-rímsky panteón 5

Grécko – rímski bohovia.
Afrodita – Venuša. Básnici ospevovali jej dokonalé črty tela, dokonalú krásu jej úst, žiaru v jej očiach, jej krásny úsmev a krásu jej poprsia. Afrodita, pod menom Venuša bola asimilovaná do rímskej kultúry. Bola bohyňou starobylého Talianska. O jej pôvode sú aspoň dve teórie. Podľa Homera, Afrodita bola dcérou Zeusa a Dione, ale podľa Hesioda, vznikla priamo z morskej peny, ktorú oplodnil boh Uranus údom, ktorý mu odsekol boh Chronos a zahodil do mora. Tento pôvod bude pravdepodobnejší, lebo na túto verziu poukazuje aj meno „z peny“, či po grécky ι-Φρός. Plato nám však zanechal odkaz, že tu sa nejedná len o jednu Afroditu, ale dve. Jedna bola dcérou boha Uranusa, ktorá sa najskôr nazývala Urania a bdela nad čistou a vznešenou láskou, kým druhá Afrodita, dcéra Diony , skorej známa pod menom Pandemos, bdela nad obyčajnou, bežnou láskou. Afrodita, ako pekná žena, mala aj hodne milencov. Najskôr sa vydala za Hefaestusa, krívajúceho boha, ale mu nebola verná. Podviedla ho s bohom Aresom, z ktorej lásky sa narodil boh Eros, Anteros, Deimos a Fobos. Bola zamilovaná aj do Adonisa, do pastiera oviec zvaného Anchises, z ktorej lásky sa narodil slávny hrdina Aeneas. Mala aféru aj s bohom Hermesom, Dionysusom z ktorej lásky sa narodil Priapus. Afrodita však bola aj nesmierne žiarlivá a aj nemilosrdná. Dcéry Cynirasa naviedla na prostitúciu a na obyvateľov Lemnosa vrhla nesmierny smrad, lebo týto sa jej prestali klaňať. Z tohoto, manželia lokálnych žien sa rozutekali a kto náhodou zostal, toho ženy zavraždili, až konečne si tu založili úplne ženskú spoločnosť.
Apollo – Apolón, v Ríme mal aj meno Phoebus. V samom mene tohoto boha je skrytý význam žiary, svetla... nuž neraz sa ho identifikovalo so slnkom. Najvierihodnejší pôvod Apolóna je, že matkou bola Leto a otcom Zeus. Ináč, podľa písania Cicerona, v Ríme poznali až štyroch rozličných Apolónov. Jeden bol synom Jupitera a Latony, často sa ho nazývalo aj Phoebus, (Tu asi ide o „pravého“ Apolóna). Tento sa narodil v oblasti Delfi. Druhý bol synom boha Vulcana. Tretí bol synom Corybasa a narodil sa na ostrove Kréta, kde sa o právo nad týmto ostrovom dohadoval aj so samim Zeusom. Štvrtý sa narodil v Arkádii a poznali ho tam aj pod menom Nomion, lebo tamojším obyvateľom dal prvé zákony. Ako spomína Homer, keď sa Zeusova manželka dozvedela o tehotenstve Lety, toľko na ňu žiarlila, že ju prenasledovala po celom svete. Leto si však našla útočište na malom, biednom ostrovíku Asteria, kde sa jej konečne aj narodili deti. Najsamprv Artemis a potom Apolón. Preto, že tento boh prvé denné svetlo uzrel tu, celý ostrov sa odrazu akoby posypal zlatom a jeho obyvatelia zažili neslýchanú prosperitu. Tento ostrovík bol rovno v strede gréckeho mora a od vtedy ho začali nazývať Delos, jagajúci sa. Sväté labute sedemkrát obleteli ostrov, lebo toto bol práve siedmi deň nového mesiaca, až so sebou odniesli malého Apolóna. Ďaleko, až za miesto severných vetrov, ku Hyperboreanom. Apolón tu zotrval celý rok, po čom prechádza do oblasti Delfi. Apolón bol krásny, mladý, vysoký, pekných proporcií (Homer) a pod. Bol bohom večnej mladosti, ale nie aj nerozvažný. Proste pukal energiou, ale niekedy sa vedel aj rozhnevať a zúril. Bol vzorom a ochrancom mládencov. Mal dlhé, čierne, vlnisté vlasy, ktoré si nikdy nestrihal. Mládenci mu venúvali svoje vlasy, ktoré si v čase prechodu z detstva do dospelosti, po prvýraz symbolicky strihali. Svojho času bol zaľúbený aj do nymfy Dafne, čo zapríčinil Eros, avšak táto nymfa na jeho lásku neodpovedala, ale radšej odbehla do hôr, kde sa premenila vo vavrínový strom, ktorý je teraz zasvätený práve jemu. Ďalšou láskou mu bola nymfa Cyrene, s ktorou mal aj syna Aristeusa, ale toto neprekážalo, aby mal aj ďalšie zálety. S múzou Thaliou mal syna Korybantesa, s Urániou mal synov muzikantov, Linusa a Orfeusa, s Koronis mal syna Asclepiusa, ale túto lásku zavraždil, lebo sa vydala za Ischysa. Podobne prešiel aj s múzou Marpessa, ktorá mala radšej Idasa, ktorý bol obyčajným smrtelníkom. Tiež tu bola aj láska s Fthiou, s ktorou mal Dorosa, Laokodosa a Polypoetesa s Rhoeo mal Aniusa. Apolón sa zdráhal styku s ľuďmi a keď ku tomu aj prišlo, bolo to skorej z jeho samopašnosti a z tohoto sa ho považovalo za arogantného boha, avšak je zaznamenané, že pomohol argonautom. Aj sám Zeus si ho predvolal pred seba, pred zhromaždenie bohov a to nie raz, lež dvakrát, aby sa ospravedlnil. Pri prvom takomto stretnutí, kde účasť brali aj Hera, Poseidon a Aténa, Apolón sa pokúsil podviesť Zeusa, za čo dostal trest slúžiť u trójskeho kráľa Laomedona, kde budoval mestské hradby, vlastne pomáhal tu Poseidonovi a zároveň i pásol stáda na hore Ida. Trójsky kráľ však odmietol zaplatiť mu za služby, nuž Apolón na mesto a celú krajinu uvrhol strašnú nemoc. Druhýkrát bol predvolaný pred Zeusa v čase, kedy Zeus hromom zabil jeho syna Asclepiusa, z čoho, v hneve, Apolón pobil Cyklopov. Za toto ho bohovia Olympu vyslali za pastiera ku kráľovi krajiny Thessálsko, Admetusovi. Tu ho pekne prijali a údajne aj priniesol prosperitu celej krajine. Apolón bol dobrým hudobníkom a preto sa aj stal bohom umenia, vlastne on je ten, čo vymyslel umenia, ako hudbu, poeziu, retoriku, rečníctvo, ba aj medicínu, či liečbu, ako tela, tak aj duše, podobne ako jeho syn Asklepius a ľud sa v čase vážnej nemoce obracal práve na neho. Vedel aj to, koľko je zrniek piesku na svete, ba vedel aj veľkosť zeme. Neraz sa chybne myslí, že on vymyslel aj inštrument Lýru. Nie. To mu dal boh Merkúr. Od Zeusa dostal aj dar poznania budúcnosti a zároveň bol aj jediným bohom, ktorého predpovede, veštby a proroctvá sa uctievali po celom svete. Apolón hovoril aj v Delfách, kde je zaznamenané, že Pythia každé svoje proroctvo začínala so slovami: „Ja...“ a vyslovila meno boha Apolóna a potom hovorila jeho slovami. Celé Grécko chodilo na toto miesto, ktoré bolo jedinečné. Tu si mohol dostať radu ako sa riadiť v osobnom živote, smernice akú politiku má krajina sledovať, ba aj smernice týkajúce sa náboženského života. Apolón bol veľmi významným bohom antickej doby. To bol on, ktorý sľuboval spásu a večný život. Na jeho podnet sa začína aj pythagorizmus. On vládol nad ostrovom požehnania a raja. V Ríme, ako prvý chrám zasvätený Apolónovi, spomína sa chrám vo flamínskych hájoch, ktorý vystavali po jednej veľkej epidémii a nazvali si ho Apollo Medicus. Aj sám rímsky imperátor Augustus zvolil si práve tohoto boha, ako svojho ochrancu a tvrdil, že je jeho priamim potomkom. Svoje vojnové víťazstvo pri Actiume pripisoval Apolónovi a preto tu aj vystaval chrám zasvätený práve jemu. Jeho obrovskú sochu bolo vidieť ďaleko z mora a preto si ho ctili aj námorníci, lebo im bol nejakým majákom. Tu, na tomto mieste ani sa nedá pospomínať všetky jeho skutky a vplyvy. To si vyžaduje dlhoročné štúdium, lebo jeho chrámy boli nie len v Grécku, ale aj v Egypte a Taliansku. Bol to silný boh. Po Zeusovi asi najsilnejší. Ak si predstavíme Zeusa ako nejakého prezidenta, tak Apolón zastupoval mnoho ministerstiev. Bol ministrom telekomunikácií, zahraničia, financií, zdravotníctva, umenia, ba aj stavebníctva atď. atď. Všetko to aj vplývalo na skutok, že mal aj rad priezvísk, ako: Thoebus, Delius, Cynthius, Paean, Delphicus, Nomius, Lycius, Clarius, Ismenius, Vulturis, Smitheus atď. atď. významy ktorých vidieť rovno z ich znenia. Na jeho česť, ľud celého sveta mu staval sochy a dnes, ako najkrajšie, najvýznamnejšie, pokladajú sa : socha vo Vatikáne, vo Florecii, v rímskej galérii Giustiniani paláca atď. Kto sa mieni venovať študovaniu Apolóna, odporúčame materiály od Ovidiusa, Hómera, Virgila, Horatiusa, Luciána, Plutarcha, koncízne dielo „Classical Dictionary“ od John Lampriére, „The Wordsworth Dictionary of Mythology“ od Ferdinada Comte atď.
Ares / Araeus/ Mars. Na Olympe hurhaj. Hera sa porodila, ale dieťa nema otca. Zeus tvrdí, že on veru už dávno nebol doma a najmenej v tom čase, keď Hera otehotnela. On si obchádzal jeho nymfy, múzy, smrtelnice atď. takže to dieťa určite nebude jeho. Ostatní bohovia buď poslušne mlčali, alebo sa vyhovárali, že oni do jej spálne ani nevkročili. To, čo obyčajní smrtelníci rozchyrujú, je len klam. Všetci a to do jedného vedeli, že tam boli. Hera sa zase bránila, že vraj „Pre Zeusa, dovoľte, ale ja, aby som si také niečo dovolila? To veru nie. Nepoznáte ma. Toto dieťa sa narodilo bez mužského pričinenia sa. Určite bude z Ducha svätého. Múdre riešenie. Ovca celá a vlk sýty. Ares (Mars) sa začal bez mužského pričinenia sa. Uši nemlúvňaťa zachytili všetkú túto zvadu, takže nie div, že sa z neho stal neskorší boh vojny. Vyrastal bôžik na boha a stal sa z neho jeden z najvýznamnejších dvanástich bohov. Bol vynikajúci bojovník, silný chlap, ale aj trochu nedbanlivý. Nadbal o zaujmi tých, na čijej strane bol. Počas najzúrivejšieho boja neraz menil stranu. Mal vrtošivú povahu a bojoval len k vôli boju, zabíjaniu masakrovaniu a preto bohovia Olympu ho nemali v láske. Ako píše Homer, tento vyrastený boh bol skoro ako obor. Na sebe mal bronzový pancier, lesklú prilbu s dlhým ozdobným perom a v rukách mal kópiu a kožený štít. Bol silák a nebolo mu žiadnou námahou čistiť si cestu. Odhadzoval vojakov, prehadzoval bojové vozy, ba rozbíjal ako mestské brány, tak aj hradby. Bojovým pokrikom mu bolo „alalé, alalá“, čím naháňal strach nepriateľovi. # Ako boh vojny, žil dlhú dobu. Ešte aj v stredoveku, v kresťanskej Európe, pomáhal. Jeho hlavou (baran) prebíjal brány a hradby opevnení. Ares / Mars bol proste bohom vojny, ale nie aj víťazstva. Bol antipólom Atény, bohyne zdržanlivosti, nuž aj ona niekedy musela zakročiť. Odzbrojila ho, aby nešiel do bitiek, ktoré sa ho netýkali. Raz mala s nim aj priamu zrážku, či priamejšie, vyzbrojila Diomedesa, aby ho naučil poriadku, ba raz aj sama hodila do neho kameňom, tak prudko, že ho to zvalilo. Ó, dobre on poznal aj vojnové porážky. Raz ho prepadli synovia Poseidona, Aloeides, Otus a Efialtes. Bol aj vrhnutý do reťaze a uzavretý do bronzovej fľaše. Celých 13 mesiacov si tam odsedel. Aj Herkules a to nie len raz, ale niekoľkoráz ho porazil, ba aj úplne odzbrojil. (Homer, Hesiod) Na bojisku sa pral do úplnej vyčerpanosti, takže neraz tam aj zostal ležať. Celý krvavý, v ranách, nuž vojaci si mysleli, že aj umrel, ale vždy tu zakročil sám Zeus. Boh je nesmrtelný. Vzal ho na Olymp a tu mu ošetril rany (Iliáda) Takáto jeho brutálna mužskosť nezostala nepovšimnutá medzi bohyňami. Sama Afrodita sa do neho zaľúbila, ale lásku musela držať v najväčšom tajomstve. Nikto si nie je istý, ale vypadá, že Eros a Priapus sa zrodili z tejto tajnej lásky. Aký bol ukrutný v boji, taký bol aj ku ženám. Znásilnil Astyochu a z tohoto sa vraj narodili Askalafus a Ialmenus. Znásilnil aj Pyrene, z čoho sa narodil Diomedes Thrácijský, Cycnus a Lycaon. Chryse mu narodila Phlegyasa, Astynoma Calydona, Althea a Meleagera. Periboea Tydeusa, Protogencia narodila Oxylusa, Harpina Oenomausa atď. Tých detí bolo hodne. Thrácia vraj bola krajinou kde sa narodil a tento bojový ľud, nesmierne krutý v každej bitke si ho veľmi zbožňoval a staval mu chrámy. Z Thrácie prešiel do Théby, Atén a Sparty. Tu sa mal vynikajúce. Keď sa išlo do boja, pred armádou pochodovali aj dvaja kňazi. Zapálenou fakľou dávali znamenie začiatku pračky. V Ríme sa kult Aresa stotožnil s kultom boha Marsa, jedného z najstarších božstiev v tomto kraji. Tu sa o jeho blahobyt staralo bratstvo najváženejších kňazov, Salianov (Salii Palatiini). Starali sa o 12 zúbkami obrnených štítov, za ktoré sa tvrdilo, že padli rovno z neba. V čase primeraných festivalov, týto kňazi aj tančili bojové tance. Pravda, jednotlivci v Ríme tvrdili, že Mars bol otcom Romulusa, zakladateľa Rímu a pomáhal im stať sa najväčšou ríšou na svete. Tieto (falošné) hlasy roznášali hlavne vojaci z nižších spoločenských tried. Tí, ktorí si nemohli svoj rodokmeň odvádzať priamo od Aeneasa.
Artemis / Diana. Večne mladá a veľmi šikovná, Artemis sa vyrovnala hociktorému mužovi. Jej jedinou zábavou a pôžitkom bola poľovačka. Dcéra Zeusa a Leto. Zeusova manželka podľa zákona, Hera, strašne ju nenávidela a žiarlila na ňu. Ako prvonarodená, pomáhala si matke pri pôrode, takže s bratom Apolónom mala veľmi dobré vzťahy. Bola to štíhla vysoká bohyňa, krásnych čŕt, a hlavu jej krášlili vlnisté vlasy zlatej farby. Bola na seba pyšná, hrdila sa svojou krásou a preto si aj veľmi dbala o svoje panenstvo. Pri love používala luk a strelu, čo jej vyrobili Hefestus a Cyklopovia. Boh Pan jej daroval psov rýchlejších od vetra, ktorí mohli na zem zhodiť aj leva. Obyčajne sa zdržiavala v horách a hustých lesoch, kde poľovala hlavne na jeleňov, ale neraz odstrelila aj leva, alebo leoparda. Áno, v tom čase tu žili aj také šelmy. Bola aj dobrá bojovníčka a keď sa jej brat Apolón vydal likvidovať hada Pythoma, sprevádzala ho. Zúčastnila sa aj masakry detí v Niobe, lebo týto urazili jej matku. Vlastne kto koľvek ju urazil, ten sa dožil strašnej odplaty. Napr. Otusa, giganta, sama zastrelila. Oriona uštipla škorpia, čo mu ona poslala. Acteon ju náhodou videl nahú pri kúpaní sa v rieke Pertenius, nuž premenila ho na jeleňa, ba zastrelila aj Bufagusa. Bola ochrankyňou poctivosti a skromnosti a hlavne trestala ľúbostné nevery, znásilnenia nýmf, ako napr. čo sa stalo s z nymfou Opis a Chromia. Zabila aj tyrana Tartarusa, lebo tento zneužíval svoju moc a znásilňoval panny skorej ich sobáša. Strašne nenávidela aj také panny, ktoré podľahli láske a dali sa zneuctiť. To okúsila Callista, lebo sa dovolila zviesť Zeusovi. Premenila ju v medveďa. Požadovala aj, aby jej kňažka Comaetho a jej milenec Melanippus boli obetovaní. Najmä sa starala o dievčence, ktoré ešte nepodľahli Afrodite. Oni slúžili v jej chráme. Ak sa rozhodli pre vydaj, pred jej oltár priniesli svedectvá svojho panenstva, ostrihané vlasy, rôzne hračky a bábiky a potom mohli zanechať jej chrám. Ináč jej kňažky boli veselé dievčatá. Najradšej tančili rovno pred jej chrámom, ale neraz sa vybrali aj do lesa, kde tiež spievali a tančili. Zároveň bola aj ochrankyňou žien pri pôrode a ochrankyňou novorodeniatok. Jej kult bol prenesený do Rímu, kde sa z nej stáva Diana. Tu už bola veľmi krutá. Kto sa chcel stať hlavným kňazom v jej chráme pri jazere Nemi, ten skorej nástupu na tento post, musel zavraždiť súčasného kňaza. Povrávalo sa, že Artemis v tomto chráme dala aj útočište Hippolytusovi, synovi Theseusa, po jeho smrti a z mŕtvych vstania. V Ríme bolo až niekoľko jej chrámov. V jednom z nich, na vicus Patricius, chod mužom bol zakázaný. Raz vraj tu, v samom chráme, niekto sa pokúsil o znásilnenie devy, nuž toho muža dala psom, aby ho roztrhali, avšak jej najvýznamnejší chrám vystaval Servius Tullius (578 – 534 p.n.l.). Tu sa poriadali festivaly na jej počesť, hlavne pre ženy a otrokov. Asimilácia Diana/ Artemis bola ukončená vtedy, keď jej imperátor Augustus určil miesto v Panteóne, hneď vedľa brata Apolóna. Od vtedy sa z nej stala Diana Victrix – Diana víťaziaca. Horacius jej vyspieval rad básní. V nich sa Diana symbolizuje mesiacom a jej brat Apolón, slnkom. Dve nebeské telesá ktoré určujú život. Narodenie a smrť.
Aesculapius / Asclepius. Asclepius bol synom Apolóna. Matka mu bola Coronis, dcéra Phlegyasa, kráľa Thessálie. Jeho matku zabila sama Artemis, lebo sa stala nevernou svojmu milencovi. Oklamala ho so smrtelníkom Ischys, synom Elatusa. V tom čase sa ešte nepochovávalo, ale mŕtvi sa spaľovali, nuž aj túto nešťastnicu položili na hranicu (pýr), ale v momente keď jej telo začalo horieť, Apolón zbadal, že jej a jeho syn na matkiných prsiach je živý a vytrhol ho z jej náručia a ohňa. Dal ho Centaurovi Chironovi, aby ho vychovával. Tento si úlohu plnil a chlapca naučil mnohým veciam. Tu sa Asclepius naučil umeniu zaklínania, veštby, príprave ľúbostných nápojov, príprave rozličných liekov a hlavne lekárskemu a ránhojičskému remeslu. Keď Aténa videla, že sa chlapec snaží, obdarovala ho aj čarodejným liekom, nápojom vyťaženým z krvy Gorgonov. Ak sa krv vybrala z ľavej strany tejto obludy, bol to nesmierny jed, ale ak sa vybrala z pravej, bol to čarodejný liek. Po jeho použití, aj mŕtvy vstávali. Jeho lista takéhoto liečenia je veľmi dlhá. Takto zo smrti ku životu priviedol Capanensa, syna Hipponousa, orátora Lycurgursa, Glaucosa, syna Minosa, Hippolytusa, syna Theseusa, Thyndarusa zo Sparty, avšak boh Pluto bol žiarlivý na jeho úspechy, lebo aj obyčajní smrtelníci sa teraz stávali nesmrtelnými, ako bohovia, čím sa naruší svetový poriadok a naliehal na Zeusa, aby ho usmrtil. Dal sa nadať a zabil ho hromovým bleskom. Toto náramne rozzúrilo Apolóna, ktorý teraz z pomsty, pobil Cyklopov, lebo oni vyrobili tú Zeusovu strelu. Po smrti, Asclepsiusovi sa dostalo božskej slávy. Na jeho počesť sa vystavali chrámy v Epidauruse, Pergamuse, v Aténach, Smyrne, v Cyrene, na Kréte, ba aj v samom Ríme. Túto stavbu v Ríme ovplyvnil hlavne fakt, že v roku 462 p.n.l. nad Rím sa zniesla strašná epidémia, ale za pomoci lekárov, vychrámali sa z toho. Rozhodli sa vystavať chrám aj pre boha lekárov, ktorý v ich predstavách do Rímu prišiel v podobe hada. Schovával sa v trstine na brehoch Tibra. Prinášali mu rad obetí. Najčastejšie to boli kozy, ovce, prasce, ale aj býkovia, no najradšej mal v obľube jemu zasvätené zvieratá. hada a kohúta. V chráme v Epidauruse bola jeho socha, zo zlata a slonoviny, kde Asclepius je znázornený ako bradatý starec, s papekom v ruke, okolo ktorého je obvinutý had a neďaleko je kohút, symbol ostražitosti. Po smrti Asclepius nezmizol, ani nevošiel do Hadesa, ale stal sa bohom. Aj dnes je ešte na oblohe, v podobe súhviezdia serpent (had). Svojho času Epidaurius sa stal centrom kulta liečby a ľud sem dochádzal z celého sveta. Systém, spôsob liečby bol veľmi prísny. S jeho odchodom umenie liečby nezaniklo. V rade miest sa otvárali jeho školy. Najznámejšia bola na ostrove Kos, kde z jeho nasledovníkov najlepšie poznáme slávneho Hippocratesa. Ako ešte mladý ránhojič, Asclepius bol aj členom posádky slávnych Argonautov, ktorí cez Tróju, odplávali až do Čierného mora, kde hľadali zlaté runo. Po návrate, Asclepius sa oženil s Epionou a tu zostalo slávne potomstvo. Dvaja synovia, slávni lekári, Machaon a Podalirius, ako aj štyri dcéry, z ktorých je najznámejšia Hygiena, bohyňa zdravia. Nie je možné presne určiť kedy umrel, ale predpokladá sa, že to bolo nezadlho po ukončení trójskej vojny. # Bližšie informácie o tomto lekárovi najsť v spisoch u Homera, Ovidiusa, Serviusa, Plata, Luciana a iných antických autorov.
Aténa / Athéna / Minerva. Bohyňa múdrosti a zručnosti. Žiariaca v jej bronzovom pancieri, Aténa, podobne ako aj mesto ktoré bolo pod jej ochranou, v sebe zlučuje lásku k umeniu a múdrosti. Metis, bohyňa ktorá múdrosťou presahovala mnohých bohov a smrtelníkov otehotnela. Otcom budúceho novorodeniatka bol nikto iný, ako sám Zeus, lenže Zeusa varovali, že ak Metis narodí dievča, po nej príde chlapec a tento zvrhne Zeusa z trónu na Olympe. Zeus dostal strach a prehltol budúcu matku. Keď nastal deň narodenia dieťaťa, Zeus požiadal Hepaestusa, aby mu rozbil hlavu. Z jeho mozgu odrazu vyskočila Aténa, v plnom obrnení, s vojnovým revom, ktorý bolo počuť ako v nebi, tak aj na zemi. Narodila sa rovnako silná a rozumná, ako bol sám Zeus. (Hesiod, Theogonia) Aténu nazývali Parthenos, čo znamená Panna, ale aj tu, ako panna, Aténa nebola takou, aké boli iné panny, bohyne. Nebála sa mužov a občas aj žila v ich spoločnosti a vždy sa stavala na ich ochranu a to aj pred inými bohmi z Olympu. Vždy hovorila, že vo všetkých záležitostiach moje srdce je s mužmi, vyjmúc manželstva. Postavila sa na ochranu Agamemnona v spore s Clytemnestrou týkajuceho sa záležitosti s Orestesom, ktorý zabil vlastnú matku, aby pomstil smrť otca. Lista jej zásahov je dlhá. Bola na pomoci Odyseovi, Herkulesovi, Diomedesovi, Achilesovi a aj Menelausovi atď. Odyseusa sprevádzala pri všetkých jeho cestách, túlaniach sa, kde neraz na seba prevzala aj podobu smrtelnice, len aby ho uchránila od nebezpečia. Proste bola to bohyňa rôznych vlastností. Bola silná bojovníčka a v boji s gigantami brala aj priamu účasť. Ona porazila Enceladusa a Pallasa, z kože ktorého si dala vyrobiť aj štít. Pri obliehaní Tróje bola na strane Grékov, lebo trójsky princ Paris ju pripravil o prvú cenu vo výbere krásky. Ares (Mars) bol jej zaťatým nepriateľom, lebo ukrutne nenávidela tohoto boha pre jeho krvilačnosť a brutalitu. Legendy hovoria jedno, ale skutočnosť jej pôvodu je asi trochu iná. Spoliehajúc sa na grécky jazyk, nedá sa vysvetliť etymológia jej mena. Asi nebude indoeurópskeho pôvodu, ale semítskeho. Súčasné mesto Atény v Attike sa vraj založilo v roku 1556 p.n.l. Založil ho Cecrops, ako egyptskú kolóniu a pôvodné meno jej bolo Cecropia a ku premenovaniu na Atény dochádza neskoršie. Prvým kráľom tohoto nového mesta, samozrejmé, stal sa Cecrops (panoval tu celých 50 rokov) a on je vlastne aj osobou, čo do Grécka priniesla kult egyptskej Atény. Legendy pokračujú: Keď si bohovia rozdelili svet, každému sa ušiel kúsok a samozrejmé aj veriacich. Problémom bola Cecropia (Atény). O jej priazeň sa uchádzal Poseidon a Aténa. Boh morí, aby si získal priazeň obyvateľov Cecropii, prišiel na miesto prvý a svojou rukou urobil prameň čerstvej vody, rovno pod Akropolou. Bohyňa Aténa sa rozhodla, že tu, zo svätého kameňa vyrastie olivový strom. Hádali sa Poseidon s Aténou, kto urobil múdrejšie, hádali sa obyvatelia Cecropsu, až sa aj sám Zeus musel zamiešať a rozhodnúť. Vyhrala to Aténa. Začal sa kľudnejší život. Vystriedalo sa tu až 17 kráľov. Posledný bol Codrus, ktorý zahynul v roku 1091. p.n.l. Po ňom mestom, krajinou spravovala rada, volení správcovia... až tu došlo aj ku všeobecnému neporiadku, anarchii a pod. Všetko smerovalo k tomu, že práve tu príde ku zrodu demokracie a aj sa konečne zrodila, ba čo viacej, odolala aj nátlaku Peržanov, ba neskoršie sa prešírila aj do sveta. Doba civilzácie, akú dnes poznáme, začína, či svoje korienky začala púšťať v Aténach. Čo ďalej zvestujú legendy? Tak, Erichthonius bol Aténou posvojeným chlapcom. Keď boha-kováča Hephaestusa zanechala, odhodila Afrodita, tento všemožne naliehal na Aténu, ale ona mu odolávala a vytrhla sa z jeho objatia. Jeho seme však zostalo na jej bedre, čo ona strhla a posadila ho do zeme. Z tohoto sa narodil Erichtonius, syn Hephaestusa a matky zeme. Aténa si ho vzala pod ochranu. Po čase z neho sa stal kráľ mesta. Pamätal sa, kto mu pomohol a preto v meste uvádza kult Atény. Ako v čase mieru, tak aj v čase vojny, Aténa vždy odporúčala zdržanlivosť. Napomínala mužov, aby sa zdržiavali výbušnosti citov, ale radšej sa chovali podľa zákonitostí prírody, aby ju spoznávali a podmaňovali si ju. Aténa podnecovala poznanie, usmerňovala ľudí na pravú cestičku poznania, ku vede. Ba nie že učila len mužov, ale aj Pandoru naučila umeniu pradenia a tkáčstvu. Bola na pomoci kováčom, učila krotiť kone a vraj vymyslela aj bojový voz. Naučila ľudí stolárskemu remeslu, ukázala im, ako stavať lode, ba aj sama vyšla na vrch Pelion, aby zosekla potrebné stromy na stavbu lode „Argo“. Týmto chcela ukázať mužom, že nie sila, ale rozum, veda je základom dobrého tesára. Rimania mali svoju Minervu, ktorú si „importovali“ z krajiny Etrurkov a preto ju aj nazývali „Minerva captiva“. Klaňali sa jej hlavne majstri, ba mala aj svoj sviato, festival, 19. marca. Do tejto Minervy sa vtelila grécka Aténa so všetkými svojimi vlastnosťami. Ba aj sám vznik, zrod Minervy je paralelný, ale s výnimkou, že nevyšla z hlavy Zeusa, ale jeho ekvivalenta v Ríme, boha Jupitera. Ináč legenda je rovnaká, s odchylkami, že Minerva teraz vládla v Ríme a tu robila divy, učila a pod. Starí autori nám zanechali podrobný opis jej účinkovania.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com