11 decembra 2007

Etymológia - K - 3

Koč: Voz. Zaujímavé slovo z hľadiska, že ho zatiaľ nikto nevysvetlil, aspoň nie dôkladne a uspokojivo. Všade sa to točí dokola a výsledku žiadného. Slovo koč vo svojich rozličných podobách je všeslovanské, ba až európske. Nem. Kutsche, skorej aj kotsche, gotschi, hol. koets, španielsky, portugálsky coche, tal. cocchio, francúzsky coche, rum. cocie, anglícky coach = koč, ale zároveň aj trenér, osoba ktorá vychováva, čo vyšlo z pôvodného tútor na univerzite. Slovo sa Európou rozšírilo niekde v 15. storočí, z maďarského kocsi, ktoré sa teraz pokladá, ako za východisko tohoto slova, pri čom sa odvoláva, že medzi Rábom a Pešťou je dedina Kocs, kde svojho času bola dôležitá stanica na výmenu záprahu medzi Pešťou a Viedňou. Trochu divný uzáver. Podobne, ako keby sme meno Kulpína odvádzali z toho, že sa tam ide Kulpínskou ulicou. Čo na to iné jazyky? Tak v peržskom máme koch (koč) = zlodej, kradľoš, tulák, atentátnik, zbojník,túlajúce sa plemä, sťahovanie, migrácia v kruhu (vzťahuje sa na ročnú migráciu so stádom po krajine), krúženie, točenie sa dokola, rodinný kruh, khana-koch = krajina ležiaca medzi Bengálom a Khuta; koch-kardan = pohybovať sa, smerovať na iné miesto, rušiť súčasný tábor, vydať sa na cestu, zutekať a pod. Všade, vo všetkých vidíme, že sa tu jedná o táborisko, pohyb, sťahovanie, rodinu, plemeno, či všetko to nejak ide do súvisu s kruhom, kolesom, otáčaním sa, točením sa a pod. V tochárskom jazyku kukäl, kokale = koč (vyšlo z ie. kwel- = okrúhle, koleso). Ak teda uvážime, že koč vznikol z toho, že má kolesá, ktoré sa otáčajú, tochárske slovo kokale = koč, ktoré vyšlo z ie. kwel- = koleso, ku vzniku slova koč už máme blízko. Len ku tomuto priložiť aj sanskritové cakrá- = koleso a anglícke coach = tréner. Toto anglícke v zmysle trénera, tútora, vzniklo z faktu, že tá osoba zvŕtala, execírovala študentov. V prípade koč-a nastal posun v tretej hlásky, k sa podľa pravidiel zmenilo v č. V srbh. jazyku vedľa slova koč ešte vždy a v rovnakej funkcii, ba aj rovnako je frekventované slovo kola, utvorené na podklade koleso. Teda, koč sa ako slovo do Európy dostalo asi prostredníctvom maďarského kocs, ale jeho pôvod bude ak nie aj v slovanských jazykoch, tak určite v nejakom indoeurópskom. Viď Koláč.
Kohút: Samec kurovitých vtákov (sliepky, jarabice, bažanta, tetrova...). Čes. kohout, poľ. kogut, ukr. kógút, dl. kogot atď. Praslov. bolo asi kokotъ, ktoré súvisí s ruským kokotáť, čiže je to zvukomalebné slovo utvorené z hlasu kohúta keď zvoláva sliepky k zrnu: ko - ko – ko..., alebo keď ich varuje pred nebezpečím. Z pôvodného kokotъ vyvinulo sa kokot, kokoš, kohút, či ako to nachádzame v poľ. kogut, dl. kogot atď. Slovanské podoby tesne súvisia aj s napr. francúzkym coq = kohút, ang. cock = r/v, staronór. kokkr, stredolat. coccus (zvukomalebný pôvod), nem. ľudove gockel, ba aj sans. kukkutá- = kohút, sliepka, z čoho v následných jazykoch sa vyvíjajú: kukar, kukúr, kukurí, kukurík, kokur, kukura atď. Keďže kohút sa neustále „vystrkuje“, „chváli sa svojim perím“, kikiríka... všetky jeho podoby (kokot, kokoš a pod.) našli celú škálu uplatnení a to nie len medzi Slovanmi, ale aj v iných jazykoch Indoeurópanov. Napr. máme vodovodný kohútik, kohútik (spúšť) na puške, kokošiť sa, kohútiť sa atď. V zašlých časoch, ešte v predkeresťanskej dobe, v náboženstvách Indoeurópanov aj kohút mal svoje miesto. Verilo sa, že v kohútovi prebýva aj zloduch, demon a preto si ľudia na strechu kládli „domáceho“ kohúta (s domácim zloduchom) vyrobeného z dreva, kovu... aby tento svojou prítomnosťou odhaňal cudzích zloduchov. Takýchto „kohútov“ vidíme aj dnes. Hlavne na domoch, farmách v Amerike, Austrálii, na N. Zealande atď. kam sa ich „importovalo“ prevažne zo Škótska. V tomto zvyku väzí aj „červený kohút na streche“ = požiar (domu), „ červený kohút vám na streche kikiríka“ = horí vám dom a pod. # Aj u nás, na sám vrchol komína sa kladie „kohút“, ktorý nedovolí dymu aby sa vracal do pece, alebo aby pršalo priamo do neho.
Koch: Komín, otvorený komín. Prevzaté z nem. Koch = kuchár, Kocher = sporák, varič.
Koláč: Pečený múčnik rozlične upravený. Všeslovanské. Praslov. kolačь, utvorené na podklade kolo, (koleso). Pôvodne sa koláč robil v podobe veľkého kola, kolesa, s prázdnym stredom. Neskoršie sa aj sem vložilo cesto, v podobe kríža, čo zase dávalo dojem spíc. Bolo to obradové pečivo, obetný pokrm pre bohov, aby človeku dopriali šťastie, lebo zároveň symbolom kola, kolesa je šťastie. Neskoršie sa koláč piekol aj z príležitosti, keď člen rodiny navždy odchádzal z domu, alebo keď sluha odchádzal zo služby. Ak bol to dobrý sluha, tak dostal koláč a ak nie, nuž odchádzal bez koláča a preto i máme porekadlo, že Bez práce, nieto koláče. Koláč predstavoval odmenu za dobrú službu. Postupom času ku tomu pôvodnému koláču pribudla aj nejaká plnka v podobe lekváru, tvaroha, maku, orechov, ale zároveň sa jeho objem zmenšoval, až sa dospelo k súčasnej podobe, koláču menších rozmerov a pravda i ku torte.
Komora: Menšia, v prvom rade aj tmavá miestnosť v domácnosti, využívaná hlavne na úschov potravín, avšak môže znamenať aj menšiu izbu na spanie, v prípade hudby je tu komorný orchester, vo fotografii máme „tmavú komoru“, v anatómii je to dutina niektorých orgánov tela (srdcová komora), v politike, v politickom zriadení komora môže predstavovať snemovňu atď. atď. Má široké použitie. So slovom sa stretávame každý deň, avšak jeho etymológia je trochu „temnejšia“. Podľa Macheka, tu máme „európske slovo, ktoré v latine má podobu camara, v tal. camera, v nem. Kammer, vo fr. chambre, avšak cesty tohoto slova zo západu k nám sú málo jasné. Lat. camara a grécke kamára / καμάρα = komora, uzavretá miestnosť... až klenba, klenutie, klenutá povala... bude mať asi nejaký praeurópsky pôvod“. V ruskom et. slovníku (Max von Vasmer) najdeme napočítané podoby tohoto všeslovanského slova a poznámku, že tu ide o prevzatie si z gréckeho jazyka (καμάρα) a odhadzuje sa možnosť vplyvu lat. camara. Staroruská podoba komara = klenba, klenutie... preniklo do češtiny, ako komora. V ukrajinskom et. slovníku najdeme komparáciu aj s avestínskym kamara = pás, opasok, s gót. himins = nebo, nem. Himmel = nebo a poukazuje sa aj na sanskritové kmárati = kríviť sa, ohýbať sa, ktoré však musíme brať s veľkou rezervou, lebo tu ide o súvis so slovom odvodeným z bambusa. Sans. kamatha- = bambus a len v následných jazykoch dochádza ku posunu na krívenie, ohýbanie, ako napr. v jaz. oriya, kamara = „nosiče“ strechy urobenej z trstiny, bambusa, trávy a pod. V iných jazykoch význam sa posúva aj na luk, lebo aj tento sa robil z bambusa, alebo v sans. podobe najdeme aj variantu kambatha = bambus, kambi- = výhonok, halúzka bambusa a pod. Teda, sanskritová konekcia asi neprichádza do úvahy. V oxfordovom et. slovníku pre anglické slovo camera = chamber = komora, komnata, najdeme vysvetlenie, že tu ide o pôvodne lat. camera = klenba, klenutá sklepaná miestnosť, trezor, jaskyňa, prikrytie klenbou a pod. a je v tesnom príbuzenstve s gréckou podobou καμάρα. O žiadnom nejakom „praeurópskom“ prameni nieto ani zmienky. Odtialto svoj pôvod čerpá aj slovo kamera, ako optický prístroj.
Konopa: Úžitková poľná rastlina pestovaná pre vlákna. Cannabis sativa. I napriek tomu, alebo práve preto, že pestovanie konopí siaha hlboko do minulosti o jej pravlasti a etymológii slova vieme veľmi málo. Všetci sa zhodujú, že pravlasťou konopí je Ázia, priamejšie stredná Ázia a odtialto sa začala šíriť svetom. Slovenský konopa, čes. konopí, konopě, poľ. konop, konopie, hl. dl. konopje, rus. konopljá, ukr. konóplja, bul. konóp, slovín. srbch. konoplja. V príbuznosti má starosaské hanap, starohol. hennep, hol. hemmp, st.h.n. hanaf, nem. hanf, staroisl. hampr, staroang. haenep, ang. hemp, grécky κάνναβις / kánnabis, kánnavis, novoperžský kanab, ( s týmto súvisí aj srbch. kanap = motúz) atď. Slovo je zastúpené aj u Skýtov, Turkomanov atď. atď. Sem by sme mohli priradiť aj albánske canep, ako aj ľudovolatinské canapis, alebo cannapus. Odtialto sa slovo dostalo do rum. jazyka, ako cinepa a tal. canapo. Mienka etymológov je, že konopu, ako úžitkovú rastlinu a názov máme práve z tohoto prameňa, čo je však otázne. Hlavne ak sa podívame, ako konopa prenikala do Európy. Ktorými cestami sa tam dostala? Bez ohľadu či sa ku Rimanom dostala južnou, alebo severnou cestou, musela prejsť cez územia obývané Slovanmi a musela tu mať svoje meno. Veď stopy jej cestovania zachytáva aj turecký jazyk, kenevír, kendír a maďarský kender. Z ľudovej latiny (klasická toto meno nepozná) ako rastlina, tak aj názov sa šíri oblasťami pod domináciou Rímu. (Robili sa z nej hlavne plachty na lode, ale využívala sa aj na iné ciele), nuž vzniká šp. canamo, port. canhano, fr. chanvre atď. Ku Balto-Slovanom sa slovo dostáva asi cestou sťahovania Gótov, priamejšie z kymerského prameňa, lebo v lit. je kanapés. Na túto hypotézu sú však mnohé výhrady, ako aj na akože nejaké ie. praslovo na pomenovanie konopí. Najčastejšie sa siaha po sanskritovom cana, canás, avšak toto slovo sa vzťahuje už len na určitú odrodu konopí a nie je všeobecný názov, lebo všeobecné, generálne je gańja, z čoho v prakrite nastáva posun na gamja = konopa, Cannabis sativa, ktoré zároveň znamená i niečo, ako krčmu, reštavráciu, obchod, kde sa podáva omamný nápoj urobený z konopí. Po pôvode tohoto slova pátrali mnohí vedci, až sa to asi podarilo R. Campbell Thompson, ktorý ho zaraďuje ku sumérskemu pôvodu, kde malo podobu Gan.Zi = konopa (pravdepodobne). Pri vysvetľovaní slovanského konopa, na podklade ľudovej latiny canapis, cannapus, často sa robí chybná analógia s lat. canna = trstina, káka, lebo sa tieto rastliny zanášajú na konopu, avšak tu ide o falošnú stopu. Paralelne so slovom konopa, vyskytuje sa aj kúdeľa, ktorej etymológia je tiež hmlistá. Časť vedcov to prirovnáva ku turkomanským slovám s významom konopa, čo ale neobstojí. Skorej tu ide o inú, slovanskú etymológiu a bude tu príbuznosť napr. ku srbch. kudrav, slovenskému kučeravý atď. Viď Šenné.
Kôň: Domáce ťažné zviera, jednokopytník. Do prednedávna bol nevyhnutným zvieraťom, či prostriedkom civilizácie, avšak o jeho mene, o etymológii slova kôň vieme veľmi málo, praktický skoro nič. Aj tu ide o všeslovanské slovo s menšími odchylkami v jednotlivých slovan. jazykoch: kôň, kůň, konj, kiň – praslov. końь, komońь, staroslov. komonь. Aj tu máme „temné“ slovo, ktorého etymológiu sa zatiaľ nepodarilo nikomu vysvetliť, aspoň nie spoľahlive. Napr. v českom et. slovníku najdeme heslo komoň, kůň a vysvetlenia: Komoň, odkiaľ vychádza aj staročeské komonstvo, čo znamenalo „koňstvo“ a neskoršie aj jazdecký sprievod, družina na koňoch. Staropoľ. komon(n)ik, ukr. komónnyk = jazdec, starorus. komonь = kôň. V slovenčine toto slovo jestvuje len, ako „knižné“ a asi pochádza z češtiny. Predpokladá sa, že tu bude nejaký súvis so slovom kobyla a s lit. kumele, ale nejde presne to aj určiť. Kůň je všeslovanské a asi predstavuje ľudovú skratku z pôvodného komoň, komońь. Toto všetko by sme mohli prirovnať ku kobyla a z toho aj ku lat. caballus, ktorého východiskom by bol nejaký starší, asi praeurópsky jazyk, avšak ani tu celú podobu slova nemôžeme stavať na praeurópskom pôvode. Slovania opustili starú ie. podobu slova (lat. equus, gr. ιππος , lit. ašvá a pod.) a prijali cudzie slovo, podobne ako aj čo ku Rimanom preniklo caballus namiesto equus. V ruskom et. slovníku tiež najdeme heslo kómoň a koň, avšak trochu iný postup pre vysvetľovaní. Aj tu sa kôň vysvetľuje ako slovo utvorené na staršom komoň, ale vraj nebude súvisieť s lit. kume, kumele = kobyla, kumelys = žriebä, lot. kumelš = žriebä, ktoré budú asi súvisieť so sans. kumará- = mladík, mladé dievča, princ a pod. Odhadzujú sa aj ďalšie predpoklady, kde sa slovo kôň dáva do súvisu s kopnь = (š)kopiť atď. atď. no nikde nieto vyvsvetlenie, kde leží záhada koňa. V ukrajinskom et. slovníku sú podobné vysvetlenia s pridaním, že zatiaľ nie je celkom vysvetlený ani súvis s keltským slovom konko- = kôň, či so slovom škopiť, lat. caper = cap atď. V tochárskom slovníku i keď nepriamo, stretneme sa tiež so slovom kôň. Tu, pod heslom kwarsäar = jednotka merania vzdialenosti (ako napr. kilometer, míľa a pod.) D.Q.Adams sa to pokúša vysvetliť na podklade ie. slova pre koňa. Tochárske slovo sa až náramne zanáša na PIE koreň krs-r-u-, ktoré má význam „určitá vzdialenosť v behu“, čiže východiskom mu bude *kers- = bežať, utekať, ktoré v lat. reprezentuje curro = bežať, utekať (< *krso), currus = voz, koč, staroírske a welšské car = voz (=currus, > v angličtine tiež voz., str.h.n. hurren = náhliť a toto všetko bude mať najskôr aj súvis s anglíckym horse. Rekonštrukciou lat. carrus = voz sa dospelo ku PIE *kwers -. Toto slovo sa už hodne približuje aj ku slovanskému termínu kôň, kůň, konj atď. Neraz sa tu stretávame aj so sans. slovom pre koňa, aśva-, v hieroglyfoch aj aśuwa, s ktorým súvisí lat. equus a chet. asu, aswa = kôň, ba aj tochárske yuk, yakwe- = kôň. Tieto podoby sa kladú do súvislosti s ie. *ekwo- = kôň. Pátranie po etymológii slovanského kôň teda môže byť aj v tomto smere. Ekwo- > kôň. Keďže tu tiež ide o veľmi starobylé slovo, ktoré sa formovalo pod rozličnými vplyvmi, asi najsprávnejšiu a nepriamu linaj najdeme u Adamsa. Kôň však môže súvisieť aj s behom a vozom.
Kormán(iť): V Slovníku nejestvuje. Pod týmto pojmom u nás sa chápe volant (na aute, bicykli ...), riadiť, kerovať niečím a pod. Základom mu je slovanské – slovenské slovo kormidlo. Viď Kerovať.
Korpa: Veľký z prútia upletený koš. V Slovníku nie je. Najskôr tu ide o adaptovanie si srbh. korpa = r/v, avšak sám pôvod slova bude v lat. corbis = koš.
Korťuška: Hlava. Slengové. V Slovníku ho nieto. Dostal po korťušky = Dostal po hlave; Rozbil si korťušku = rozbil si hlavu... Tu máme slovo s významom hlava, utvorené na indoeurópskom koreni ker-, kor- = hlava, ktoré sa v rade jazykov posunulo na význam roh, rohatá hlava a tak z toho máme v sanskrite śrnga- = roh, śrngin- = rohatý, v staroslovanskom srъna, lotyšskom sirnas, v staropruskom sirwis = srna, v starom hornom nemeckom horn = roh, v nem. hirsch = jeleň, v írskom crú = kopyto, welšský carw = jeleň ( so všetkým nepriamo súvisí aj lit. kárvé, staroslovanské a praslov. korvъ = krava // rohatý, má rohy), latinský cornu = roh, cervus = jeleň, grécky kéras / κέρας = roh, osetský saer = hlava, staroosetský śu = roh, tochársky B karse = srna, jeleň, ktoré vyšlo s krh-só, kérh-s = roh. Sanskritové karanka = hlava, lepka, ba aj každá kosť na tele živého tvora. Z iránskej skupiny vychádzajú ugrofínske slová, ako maďarské szarv, fínske sarvi, komi (jazyk) śur, mordvinské śuro atď. Všetko s významom roh. (Abajev, Litkin, Guljajev...)
Kotarec: V Slovníku nejestvuje. U nás má význam košíka, cégera a asi nepredstavuje výpožičku zo srbh. kotarica = košík, lebo v slovenčine máme koterec = priehradou oddelené miesto pre zvieratá v maštali, kým v prenesenom zmysle (podľa Slovníka), môže znamenať aj malú, úzku miestnosť, kuticu. Ak sa podívame do hindu, sanskritu, prakritu a ďalšie jazyky, tak to „v prenesenom význame“ je vlastne prvoradý význam. Hin. kothi = sýpka, maštaľ, košík upletený z bambusu, oddelenie, bunka, komora atď. atď. V sanskrite kotará- = duté miesto v strome, dutina v strome, jaskyňa, diera, roklina. Východiskom všetkých je kut = kút, či význam ohnutia, ohýbania, zahnutia, alebo v inej podobe khunta, khun = kút a pod. Z tohoto sa vyvinulo kuti- = chata, koliba, srbh. kuća = dom a u nás ho reprezentuje kutica = malá izba, komôrka, diera do zeme, ba aj kutka = vyhĺbený priestor v stavanej peci, kam padá popol a kutka v pojímaní dolnozemského Slováka = vyrúbaný otvor v podobe dvier, do predného múra domu stavaného „predkom do ulici“. V kutkách a mal ich skoro každý dom, začali sa mnohé lásky. Bolo to šikovné miesto na objímanie sa. V inej podobe, ako kucov, poznáme to miesto v izbe, ten kútik, ktorý sa nachádza medzi sedliackou pecou a múrom. Teda, kotarec súvisí so sýpkou, kutkou, košom a pod.

Žiadne komentáre:

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com