Nie rod, ale výnos(y) a úroda
Prednedávnom sme počuli takúto vetu: „Keď ide o pšenicu, mali sme veľký rod...“ Všimnime si druhú časť súvetia či hlavnú vetu „...mali sme veľký rod...“ Máme nádej, že málokto z nás takto upotrebí slovko rod, lebo sa v tomto význame nepoužíva. Rod je po prvé – rad, spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov, pokolenie, napríklad: starý rod, šľachtický rod; po druhé – základná jednotka v prvotnom politicko-ekonomickom systéme; po tretie – systematická jednotka zahŕňajúca najbližšie príbuzné druhy živočíchov alebo rastlín; po štvrté – pôvod, napríklad: bola zemianskeho rodu; je rodom Slovák, po piate – narodenie, zrod: je nadaný od rodu; po šieste – gramatický rod mužský, ženský, stredný a podobne. Videli sme na základe analýzy všetkých šiestich príkladov na rod, že sa toto heslo vo význame upotrebenom vo vete na začiatku prílohy či okienka nepoužíva.
V slovenčine sa v tomto význame používa heslo výnos – druhý význam – zisk, výťažok, napríklad: vysoké (hektárové) výnosy alebo úroda – či plodiny, ktoré sa urodili na poľnohospodárskych pozemkoch: dobrá, slabá úroda (obilia), priniesť (hojnú) úrodu, zber úrody; prenesene expresívne – hojnosť, množstvo; úroda detí, úroda gólov...
Na dôvažok a skôr ako uzavrieme úvahu, musíme povedať, že prvý význam výnosu je – úradne zverejnené rozhodnutie, napríklad výnos ministerstva, výnos súdu a podobne.
Na záver prílohy máme povedať, že veta zo začiatku textu má znieť: „Keď ide o pšenicu, mali sme vysoké (hektárové) výnosy...", alebo „Keď ide o pšenicu, mali sme vysoké úrody na hektár...", alebo ...veľkú, dobrú, hojnú, bohatú úrodu.
...........................................Ján Širka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára