10 marca 2008

Grécko-rímsky hrdinovia 2

Kastor a Pollux – boli bratia, blíženci, od jednej matere, ale dvoch otcov. V jednu noc, ako obvykle, vybral sa Zeus na zálety. Namierené mal do Sparty, ku manželke tamojšieho kráľa Tyndareusa. V spálni bolo pomerne šero, nuž Zeus, v podobe labuti, vošiel do postele ku Ledy. Po milovaní sa vzdialil a práve vtedy do izby vstúpil aj Tyndareus a podľa zvyku, miloval sa s manželkou. Otehotnela. Narodila dva páry dvojčat. Od Zeusa mala Polluxa a Helenu, kým od manžela mala Kastora a Klytemnestru. Kastor bol šikovný na bitku a v behu, ale ako syn smrtelníka, aj on bol smrtelníkom. Pollux bol vynikajúcim v boxe. Vedel múdro zápasiť a vždy si volil najlepšiu taktiku. Vyznal sa aj v krotení koňov. Bratia boli vždy spolu. Jeden, bez druhého si nevedeli predstaviť život. Keď sa zbierali junáci na plavbu loďou „Argos“, aj oni sa prihlásili. Brali účasť aj pri vyslobádzaní Prometheusa atď. Proste boli to šikovní mládenci. Keď dorástli, v ten istý deň sa obaja aj zamilovali, do sestier Foebe a Hilaeira. Zasnúbili sa. Idas a Lynceus im to však nedopriali a sledovali ich. V bitke čo vznikla, Kastor a Lynceus zahynuli. Po tomto Zeus hromom zabil Idasa a Polluxa si vzal na nebo. Predsa, to bol jeho syn a ako taký, aj nesmrtelný, ale tomuto sa nepáčilo ani v raji, keď tam nebol jeho brat. Zeus sa zľutoval a súhlasil, že správne je, aby boli obaja nesmrtelní nuž Polluxovu nesmrtelnosť rozdelil na polovicu. Teraz, bratia každú druhú noc boli v spoločnosti bohov. Z nich sa stalo súhviezdie dvojčat, blíženiec. Kým ešte boli mládenci Sparty, v jednej závažnej bitke s Rimanmi, pri jazere Regillus, stali si na stranu Rimanov a pravda, Rimania to vyhrali. Rimania sa im odvďačili naozaj dôstojne. Vystavali im chrám. Rovno na Fórume, čo je nezvyčajné, aby Rimania stavali chrámy cudzím bohom. Helena – „trójska“ V staroveku toto bola najkrajšia žena na celom svete. Vedela očariť každého muža a výsledkom všetkého bola trójska vojna. Podľa jedného podania, Helena bola dcérou Zeusa a bohyne Nemesis, dcéry boha noci. Nemesis utekala od Zeusa, nechcela mať s nim žiadny styk, takže aj zutekala z Olympu. Cestovala celým šírim svetom a vždy sa vedela nejak premeniť, aby ju Zeus nenašiel. Premenila sa aj v krásnu húsku, lenže Zeusa, starého kocúra len tak ľahko neoklameš. On sa premenil v hrdú labuť a bolo to. Stalo sa tak v kraji Attika, priamejšie v meste Rhamnus, ktoré bolo známe podľa svojho amfiteatra a krásnej sochy bohyne Nemesis. Z tohoto styku Nemesis zniesla vajíčka, ktoré jeden pastier odniesol do Sparty, rovno do kráľovského paláca a dal ich manželky tamojšieho kráľa Tyndarusa, zvanej Ledo. Tu, v Sparte sa z tych vajíčok vyliahla Helena, Clytemnestra, Castor a Pollux. Podľa všetkého, tu máme verziu, že Leda nie je matkou týchto, z vajca vyliahnutých ľudí, ale len ich ošetrovateľkou. Druhá legenda je trochu iná. Viď Kastor a Pollux. Aj tu sa uvádza, že otcom Heleny je Zeus, ale matkou je Ledo. Ako koľvek, dievča dorastalo a prekvitalo krásou. Keď bola asi 10 ročná, uniesol ju Theseus s kamarátom Pirithousom a schoval ju u svojej matky Aethry. Keď sa zistilo, že je unesená, bratia Kastor a Pollux sa vybrali ju hľadať a so zbraňou v ruke ju aj vyslobodili a vrátili späť do Sparty. Vraj nepoškvrnenú. Pausanius však spomína, že Helena už bola dievčinou a Theseus ju vraj znásilnil, z čoho sa narodilo dievča, ktoré odchovávala jej matka Clytemnestra. Tento únos vraj Helene vôbec neutrhol na kráse, ba naopak, vyrástla v ešte krajšiu ženu. Všetci krúžili okolo nej a ponúkali jej ruku. Medzi nimi bol aj Odyseus, syn Laertesa, Nestorov syn Antilochus, Ajax, syn Oileusa atď. atď. Listina je dlhá a plná mien junákov toho času. Otec Thyndarus si nevedel dať rady. Na koho pristať? Kto koľvek ju dostane, bude bitka medzi junákmi, až mu Odyseus poradil. „Ja odstupujem, ak mi dáš ruku netere Penelopy.“ Kráľ súhlasil a Odyseus poradil. „Povolaj sem všetkých zaujemcov o jej ruku. Keď tu budú všetci princovia a junáci, zaviaž ich svätou prísahou, že bez ohľadu pre ktorého z nich sa Helena rozhodne, sama, bez nahovárania, ale všetci jej musia pomôcť, ak manžel bude s ňou zle zaobchádzať, alebo nedopusť Zeus, aby si niekto čo i pomyslel urvať ju z náručia manžela“. Všetci junáci súhlasili a zložili prísahu. Helena sa rozhodla pre Menelausa a všetci tam pristali. Po čase, Helena narodila dcéru Hermionu. Všetci sa zhodli, len bohyňa Afrodita nie, lebo ešte skorej sľúbila Helenu trójskemu princovi Parisovi, ktorý jej svojho času udelil titul krásky. Šťastie Heleny a Manelausa trvalo tri roky, kým jedného dňa nepriplával tam princ Paris, pod výhovorkou, že prináša obete pre Apolóna. Prijali ho, ako sa sluší na princa Tróje, avšak nezadlho Manelaus musel odcestovať na Krétu. Jeho neprítomnosť využil Paris a zviedol Helenu, ba nie len to, ale ju aj presvedčil, aby nechala manžela a išla s nim do Tróje. Bolo to v roku 1198 p.n.l. Manelaus sa cítil strašne urazený a pozval všetkých gréckych princov a junákov a rozpamätal ich na danú prísahu. Jednohlasne sa rozhodlo, že vojna s Trójou je nevyhnutná. Poslali tam svojich vyslancov, rovno ku kráľovi Priamovi a žiadali návrat Heleny. Satisfakcia sa nedostala, nuž začala sa akcia mobilizácie a flotila o počte vyše tisíc lodí sa vydala do Tróje. Začalo sa s obliehaním. Ako sa počas vojny chovala Helena, ťažko uhádnuť. Jedni tvrdia, že bola úplne na strane Tróje, kým Homer nám podáva, že neraz zradila plány Tróje a bola naklonená ku Grékom. Ako koľvek, ale v 9. roku vojny hynie Paris a Helena dlho nesmúti. Vydáva sa za ďalšieho syna Priama, Deifobusa. Keď Trója konečne padla, nezdráhala sa zradiť nového manžela a padnúť do náručia Menelausa. Tento manžel jej vraj odpustil neveru a vrátili sa do Sparty, avšak Manelaus nezadlho umiera a Helena sa našla v zlom položení. Z Peloponézu ju vyhaňajú nezákonití synovia Menelausa. Uchyľuje sa na ostrove Rodos, kde v tom čase vládol Polyxo, pôvodom z Argosu. Tento sa po čase spamätal, kto je to tá vdova Helena, nuž rozkázal sluhom, aby ju zabili. Keď sa raz kúpala v rieke, prišli vrahovia a uviazali ju o strom a zahrdúsili. Takto by vypadala jedna verzia jej života. Je ich však viacej. Niektoré dopĺňajú túto a niektoré sa aj podstatne líšia. Údajne, keď utiekla s Parisom, ani nešli do Tróje, ale do Egypta a tu sa dozvedeli o nesprávnej vojne Grékov proti Tróji. Celú vojnu vraj prežili v Egypte. Po páde Tróje, Menelaus cestuje do Egypta, ku kráľovi Proteusovi a tam sa stretáva s Helenou a samozrejmé má veľké výčitky svedomia, lebo tá vojna s Trójou nebola správna. Po smrti, Helena bola povýšená na bohyňu a ako v Sparte, tak aj na Rodose a inde, stavali sa jej chrámy. V celej záležitosti priamou záhadou je určiť vek Heleny. Ak sa narodila v istom roku, ako jej bratia Kastor a Pollux a keďže obaja brali účasť aj vo výprave argonautov, čo bolo podľa jedných asi 35 rokov skorej trójskej vojny, podľa iných aj 75 rokov skorej, Helena už nebola v najkrajšom kvete mladosti. Nezostáva nám nič iné, len prijať legendu, ako takú a uspokojiť sa, že Helenina krása bola nevädnúca. Bola večne mladá. Až do smrti, alebo uznať, že celá trójska vojna ani nebola k vôli nejakej nevernej Helene, ale k vôli obchodu, nehatenému prechodu do Čierného mora.
Hektor – trójsky princ, syn kráľa Priama, brat Parisa, najväčší trójsky junák a hlavný generál trójskej armády. Bojoval proti najväčším gréckym junákom a údajne od jeho ruky padlo ich až 31. Keď Gréci, pod vedením Achillesa potlačili obrancov Tróje až po tzv. Scaen bránu, namiesto toho, aby sa aj on vztiahol do bezpečia, zostal na bojisku. Otec a mať sa z hradieb dívali, ako tam stojí bezradne. Nikoho sa nebál, ale Achilles mu naháňal úžasný strach. Dal sa vraj na útek. Nie ku bránam, ale do polí a Gréci ho naháňali až ku prameňu rieky Scamander. Tu ho dohonili a keďže mal silný pancier, všetky kópie hádzali na nechránené miesta tela. Bohovia sa dívali na tento nerovnaký zápas. Zeus mal v rukách vážky, podľa ktorých sa rozhodlo o jeho osude. Osud Achillesa vysunul vážky a Hektora zasiahla osudná rana. Padol. Zoťali kvet Tróje a namiesto toho, ako to bolo vtedajším zvykom, zneuctili jeho telo. Rozchytali si jeho zbrane, pancier a konečne ho aj uviazali o bojový voz a mŕtve telo ťahali nie raz, ale trikrát, akolo hrobu Patroclusa, gréckeho junáka, čo zahynul od ruky Hektora a trikrát okolo hradieb Tróje. Aby Trója dostala telo Hektora, musela zaplatiť výkupné. Hektor mal aj syna, ktorého ľud nazýval Astyanax. Pri páde Tróje, to bol ešte len maličký chlapec, ale nevadilo, aby bol zavraždený. Niektorí hovoria, že ho Odyseus hodil dolu z hradieb Tróje, iní tvrdia, že ho zabil Menelaus, kým Seneca tvrdí, že chlapca zabil syn Achillesa, Pyrrhus. Ináč, podľa historie, pravé meno chlapca nebolo Astyanax, lebo otec si ho nazval Scamandrius. Herakles / Herkules: greko - rímsky junák. Slávny junák a aj silák staroveku, ktorý sa po smrti dostal na Olymp, do nebies... a sedí za stolom so všetkými inými bohmi. Údajne, Herkules, či častejšie nazývaný Herakles, sa narodil zo vzťahu boha Zeusa s Alkmenou, manželkou Amfitryona, kráľa Thebska. Pobehaj Zeus dobre vedel, že táto kráľovna nie je žiadnou ľahkou ženou a že tu bude musieť vymyslieť nejaký podfuk. Premýšľal a rozmyslel. Teraz už len čakal na vhodnú príležitosť a aj tá prišla. Amfitryon musel do vojny proti Aetolii. Zeus prebral podobu kráľa Amfitryona a dostal sa ku Alkmene, do izby a tu pobudol celú noc, ktorú však toľko predĺžil, že to vlastne boli tri noci. (Od tej doby, Alkmena sa vždy zobrazuje s tromi mesiačikmi na hlave.) Alkmena otehotnela a očakávala dvojčatá. Od Zeusa to mal byť budúci Herkules, kým otcom druhého, Iphiklusa bol manžel Amfitryon. Aj Zeus netrpezlivo čakal, kedy sa mu narodí syn. Robil veľké plány a v deň narodenia, slávnostne, pred všetkými bohmi vyhlásil, že jeho syn bude kráľom. Hera sa však s tým nemohla zmieriť a urobila svoj podfuk. Herkules sa nenarodil ako prvý, lež jeho brat, polubrat, Iphiskulas, či v iných materiáloch jeho meno je aj Eurystheus. Ako prvorodený, on sa stane kráľom, kým Zeusov syn bude mu len sluhom. Tento Eurystheus bol vraj celý opak Herkulase. Zbabelec, neúprimný, vôbec človek bez chrbtice. Mäkkýš. Od narodenia sa tento chlapec, Herkules vyznačoval neobyčajnou silou. Hera ho chcela nejak skántriť, takže keď bol sotva 8 mesačný, poslala na neho dvoch hadov. Jeho brat svojim krikom zbaláchal celý palác, ale Herkules v pokoji, obom týmto hadom zakrútol šiju. V každej ruky držal po jedného hada a tak ich stískal, že ich pobil. Teraz všetci videli, že je to silák, nuž dali mu aj primerané meno, Alkide, čo znamená silný. Neskoršie však, keď Hera na neho uvalí úlohy a on všetky zdolá, stáva sa z neho Heracles / Herakles, čo v preklade znamená Herina sláva, pýcha. Po grécky kléo / κλέω = sláva, pýcha, hrdosť. (Podobná kombinácia je aj v mene Kleopatra, čo znamená otcova pýcha, hrdosť, sláva.) Keď chlapec dorástol, aby sa z neho stal nie len silák, ale aj múdry človek, dávali ho do škôl najrozličnejším vychovávateľom a spomínajú sa: Kastor, ktorý ho učil bojovému umenie, Eurytus ho učil strieľať z luku, Aotolykus ho učil riadeniu bojového voza, Linus ho učil hrať na lýru, Eumolpus ho učil spievať a spomína sa tu celý rad ďalších učiteľov, až konečne tu bol aj kentaur Chiron, pod ktorého rukou zakončil svoj výcvik. Stal sa z neho na ten čas najsmelší a najvdelanejší chlap. Ako 18 ročný zabíja aj svojho prvého leva. Bolo to v krajine kráľa Thespiusa. Päťdesiat dní sliedil leva a keď sa vrátil domov (do paláca kráľa Thespiusa), tento videl u Herkulesa nezvyčajnú silu, nuž každú noc mu do spálne priviedol jednu z 50 svojich dcér, aby ich oplodnil. Kráľ chcel mať silných vnukov a naozaj, narodilo sa mu 50 chlapcov. Jeden z nich, Thespeiades neskoršie kolonizuje Sicíliu. Konečne sa aj oženil. S dcérou kráľa Thébska, ale toto manželstvo stroskotalo. Hera, ešte vždy žiarlivá na neho, zapríčinila mu duševnú nemoc. Zbláznil sa. Bol by si pobil aj všetky deti, ba aj kráľa Amfitryona, keby nebola zakročila aj sama Aténa. Za skutky však musel zodpovedať. Musel sa vrátiť ku bratovi a tu mu slúžiť a tento mu uložil 12 úloh, ktoré mal vykonať za 12 rokov. Bolo tu zabitie leva a z jeho kože si vyrobiť pancier. Postínať všetkých 7 hláv Hydry (niektorí autori hovoria, že mala až 50 hláv, ba Diodorus tvrdí, že mala rovných 100 ), zabiť ohromného diviaka, chrániť polia od vtákov, čistiť maštale, priniesť bláznivého býka z Kréty... ba rovno z Hadesa priviedol aj psa strážcu, trojhlavého Cerberusa. Doniesol aj opasok ktorý nosila kráľovna Amazóniek... až konečne priniesol aj „zlaté jablká“ zo záhrady v Hesperíde. Medzičasom, len tak ako mimochodom, zápasil aj s obrom Antaeusom, s plemenom pygmejov, oslobodil Prometheusa atď. Bol členom posádky na lodi „Argos“ a keď táto pristala v Tróji, aj tam zabil jedného leva, čo znepokojoval okolie atď. atď. Pospomínať všetky jeho hrdinstvá, vôbec nejde. Je ich na tisíce. Prečo? Nuž podľa znalcov mytológie, pred sebou máme nie jedného Herkulesa, ale až niekoľkých, ktorí sa nejak zliali v jednu osobu. Diodorus spomína, že boli traja Herkulesi, Cicero tvrdí, že boli šiesti, kým Varro toto posúva až na 43 osoby. Herkules sa konečne zamiloval do Deianeire a pokojne si žil v Calydone, ale ani tu neušiel nástrahám, čo mu stavala Hera. Úplne náhodou zabil jedného zo sluhov svojho tesťa a musel opustiť toto mesto. Zbalil ženu a syna a išli. Cez rieku Evenus ich previezol nejaký pltník Nessus, ktorý mu chcel znásilniť manželku. Skorej, ako zabil tohoto Nessusa, zvestoval manželke, že jeho krv je vlastne ľúbostným nápojom a že kedykoľvek bude mať túžbu po ňom, nech si upije z tej krvy. Po tomto, Herkules sa už úplne zbláznil a išiel po radu k Pythii, kňažky boha Apolóna. Táto mu poradila, že jediným liekom mu bude, ak sa predá za otroka. Kúpila si ho Ophale, kráľovna Lýdie a tu v službách zotrval tri roky. Odlúčenosť od manželky robila svoje. Zamiloval sa do Iole, dcére kráľa Eurytusa. Deianeira o tomto počula a poslala mu nové rúcho nasiaknuté krvou Nessusa. Herkules nič neupodozrieval a obliekol si ho. Vtedy začali jeho ohromné muky. Chcel to rúcho strhať zo seba, ale nemohol. Prilepilo sa na neho. Ľúbostný nápoj sa zmenil na silný jed. Rýchlo si začal budovať hranicu (pyr), ľahol si na ňu a požiadal kamarátov, aby to podpálili. Keď sa začali dvíhať ohnivé jazyky, odrazu bolo počuť ohlušujúci hrom a Herkules bol vziaty na nebesá. Tu sa stal nesmrtelným. Bohom, či skorej polobohom. Na Olympe sa oženil s bohyňou Hebe (večnou mladosťou), dcérou Zeusa a Hery a konečne tu došlo aj ku zmiereniu sa s Herou. # Najkrajšiu sochu Herkulesa urobil aténčan Glykon. Táto sa teraz nachádza v Neapoli. Slávne „Belviderské torzo“ bude vraj tiež jeho podobyzňou a krásna bronzová soška v Britskom múzeu tiež vraj predstavuje tohoto junáka. Po svete (Stredozemie) je mnoho lokalít s menom tohto junáka, ba čo viacej, svojho času aj ľud Panónska sa nazýval Hercuniates. Jason – grécky junák. Jason, syn Alkimedy a Aesona, kráľa Iolcusu, vodca výpravy argonautov do oblasti Čierného mora, čo bolo asi v roku 1263. p.n.l. alebo 79 rokov skorej pádu Tróje. Legendy podávajú výpravu Grékov do tejto oblasti na svoj spôsob, avšak zároveň sa z nich dá vyťažiť pravý zmysel a zameranie výpravy. Argonauti, tak sa ich nazýva, lebo sa plavili loďou nazvanou „Argo“. Toto meno lode, hneď udáva, že tu bude aj nejaká konekcia s „kráľovstvom“ Argos. Naťahovačky trvajú aj dnes. Jedni, ktorí sú viacej naklonení ku legendám a tvrdia, že názov lode je odvodený z mena osoby, ktorá prvá dala ideu na plavbu a budovala loď. Ďalší si myslia, že názov je odvodený z gréckeho slova árgós = rýchly, pohyblivý, jasný, biely (tu spočíva aj názov striebra, Argentum), lenže tu je aj ďalšie árgós, s významom lenivý, zaháľač, naničhodník... takže tento predpoklad je veľmi otázny. Gréci si dobre poznali svoj jazyk a sotva by si túto loď určenú na „objavovanie“ sveta, nazvali takým menom, ktoré sa môže vysvetliť celkom ľubovolne. Je tu však grécke mesto Argos, hlavné mesto gr. krajiny Argolis na Peloponézii. Mesto a kráľovstvo bolo založené niekde v roku 1856. p.n.l. a neskoršie bolo spojené s Mycénskom a v čase trójskej vojny, kráľom bol Agamemnon, ktorý mimochodom mal veľké dobyvateľské, imperialistické ambície. Chcel si vybudovať ríšu. V čase trójskej vojny on bol vodcom gréckej armády a keď sa vyjadnávalo o nejakom, akože vyrovnaní, nechcel s tým súhlasiť. Stoj, čo stoj, tú Tróju chcel dobiť a otvoriť si plavbu do Čierného mora, ku rudným bohatstvám, ku medi a zlatu. Obyvatelia krajiny Argolis, nazývali sa Argivi, alebo aj Argolici a práve toto meno sa veľmi často aplikovalo na všetkých Grékov, Helénov, bez ohľadu z ktorej krajiny boli. Loď Argos teda svoj názov môže mať aj tu, vo volnejšom preklade by to bolo niečo, ako Grécko a argonautov by sme teraz mohli chápať aj ako gréckych námorníkov, lebo po gr. naútes, naubátes / ναύτης, ναυβάτης = námorník. Ďalšiu stopu vidíme aj v tom, že argonauti išli po „zlaté runo“. Táto oblasť vedľa Čierného mora od praveka bola známou tým, že sa tu ryžovalo zlato. Vlastne do zlatonosného potoka sa hodila koža barana a na vlnu sa lepili omrvinky zlata, ktoré sa potom striasali dolu. Kde je zlato, obyčajne je tam aj meď, či opačne. Na túto komponentu zaujmu o meď, najvyhľadavánejšieho kovu bronzovej doby, ukazuje už aj samé meno dcéry kráľa Kolčizu Aeёtesa, Medey / Medea. Pod názvom Medea / Media poznáme oblasť Perzie (svojho času aj samostatné kráľovstvo), kde boli najstaršie bane medi, ba aj naše slovo meď je odvodené práve z názvu tejto oblasti. (Neskoršie medenú rudu objavili aj na ostrove Cyprus, z čoho vychádzajú ger. názvy pre meď, napr. ang. copper, nem. kupfer, lat. cuprum atď.) V plavbe argonautov máme všetky komponenty, že táto prvá cesta Grékov „do šíreho sveta“ nebola cesta „vedecká“, objaviť nové kraje, ale cesta obchodno-výskumná. Spoznať kraje a preskúmať obchod. Nešli tam len tak „na blint“, ale vedeli kam idú a preto sa aj stavili v Tróji, lebo toto mesto kontrolovalo všetkú plavbu do Čierného mora a pravda, uberalo poplatky za to, že „ručili“ bezpečnú plavbu užinou. Neboli to malé poplatky a práve toto vadilo Grékom a toto aj bolo príčinou neskoršej trójskej vojny a nie tu nejaká Helena, neverná manželka. Aj dnes sa robí podobne. Hitler „musel“ zaútočiť na Poľsko, lebo Poliaci „trýznili“ tam žijúcich Nemcov. Američania „museli“ zakročiť na Blízkom východe, v Iraku, ba aj inde a všetko v zaujme „ochrany demokracie a ľudských práv“ – lebo tam je ropa. Nuž tento Jason bol vodcom expedície argonautov. Dospolu ich bolo vraj 54 junákov (Diodorus), kým Tzetzes tvrdí, že ich bolo 50 a Apollodorus ich počet udáva len 45 junákov. Všetci sa však zhodujú, že medzi nimi bola aj jedna žena preoblečená na muža. Napočitovať ich mená asi nema význam. Lista je dlhá. Podnikli vraj prvú plavbu Grékov po „šírom“ mori. Do vtedy sa plavili len vedľa pobrežia. Cestou zažili mnohé avantúry, ale Aténa im vždy bola na pomoci. Nezabúdala, že práve Jason bol tým, čo na rukách preniesol bohyňu Heru cez rieku Evenus, keď ho tu čakala v podobe starej, nevládnej ženy. Cez Tróju sa dostali do Čierného mora a na jeho opačnom konci, trochu ďalej od krajiny Amazóniek, vplávali do prístavu krajiny Kolčiz. Tu ich prijal aj sám kráľ Aeёtes a vypočul si pozdravy „z ďaleka“ a samozrejmé aj pravý cieľ ich cesty. Dožadovali sa „zlatého runa“, z okrídleného barana, lebo vlastne len tak si Jason mohol nárokovať na trón, ktorý mu „právom“ patril, ale ho zaujal jeho otcov polobrat, Pelias. Ináč Jason bol na cestu dôkladne pripravený. Prešiel školou nejedného junáka, ale najmä školou kentaura Cheirona, kde sa zdokonalil vo vojnovom umení, v love, hudbe a ránhojičstve. Kráľ Kolčizu sa však zdráhal to runo len tak, z ničoho nič vydať a preto mu tu dal rad skúšok z hrdinstva a pod. Nebol by to zdolal, keby na pomoci nemal dcéru kráľa, Medeu. Tá mu poradila, kde a ako sa má chovať, čo robiť... nuž zmocnil sa aj runa. Ukradol ho a to i napriek tomu, že bolo strážené ohnivým drakom. S Medeou a runom rýchlo bežali na loď a snažili sa uniknúť prenasledovaniu kráľom Aeёtesom. Aj tu mu pomohla Medea. Prerezala krk vlastnému bratovi, rozkúskovala ho a kus, po kuse hádzala jeho telo do vĺn mora. To spomalilo plavbu Aeёtesa, lebo tie kúsky museli zbierať a pochovávať podľa ich zvyku. Unikli. Cestou sa však ešte stavili aj na jednom ostrove, kde si „zabudli“ Herkulesa. Tento sa so svojim miláčkom (péderom Abderusom, synom boha Hermesa) bol vzdialil od skupiny, nuž nestihol v rýchlosti nasadnúť. Doplávali aj domov, do Iolcusu. Tu sa Medea pousilovala a presvedčila dcéry Peliasa, aby si zavraždili otca a uvarili si ho v kotle. Takto si vraj ich otec najde večnú mladosť. Keď dcéry toto vykonali, cesta Jasona ku trónu bola otvorená. Jason a Medea si žili pokojne. Najprv v Iolcuse a neskoršie v Korinte, avšak po niekoľkých rokoch Jason si uvedomil, že jeho potomstvo ho na tróne nebude môcť vystriedať, lebo ich matka bola barbarka, cudzinka. Rozviedol sa s ňou a oženil sa s Kreüzou, dcérou kráľa Kreona z Korintu. Toto poriadne naštvalo Medeu. Ako svadobný dar Jasonovi, zaslala im rúcho nasiaknuté jedom, ktoré usmrtilo Kreüzu, ba aj jej otca, ktorý jej to rúcho sťahoval dolu. Na dovažok, zabila si aj obe decká, čo mala s Jasonom a utiekla v letiacom kočiari. Jasom, celý zarmútený, sadol si ku lodi Argo, keď tu odrazu odpadla jedna hrada a tá ho usmrtila. Bol to celkom prozaický koniec legendárneho hrdinu. ..........................................J.Kulík

Žiadne komentáre:

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com