Určený nám osud nikto nemôže zmeniť. Od osudu neutečieš. „Čo komu súdenô, veru ho neminie...“
Jasný príklad tohoto je Oedipus, syn kráľa Thébanov, Laiusa a Jokasty. Z otcovej strany Oedipus v rodokmeni mal aj Afroditu / Venušu, čo mu predurčovalo trápny život, lebo Hera / Juno strašne žiarlila na krásu Afrodity. Už pri sobáši s Jokastou, zvestované mu bolo, že zahynie od ruky vlastného prvorodeného syna. A syn sa narodil. Laius bol celý nastráchaný. Rozkázal žene, aby toto dieťa hneď skántrila, ale matka, ako každá jedna, nemala to srdce. Nemohla zabiť syna. Jajže Bože, strach veliký, schmatil Laius syna, bodcom mu prepichol nohy pri členkách, pretiahol tam povrázok a údajne, ako nejakého zajaca, srnu, zavesil ho na strom, na hore Cithaeron. Z tohoto je aj odvodené jeho meno, Napuchnuté nohy.
Prechádzal tadiaľ pastier korintského kráľa Polybusa a chlapca zachránil. Vedel, že jeho kráľ je bezdetný, nuž odniesol mu chlapčeka. Polybus a jeho manželka Merope sa potešili a Oedipusa vychovávali, ako vlastného syna. Nič mu tu nechýbalo. „Ani vtáčie mliečko“. Ako skoro každý kráľovský (gazdovský) syn, vynikal medzi vršniakmi. Vo všetkom. Pravda, zrodila sa tu aj určitá závisť, nenávisť a netrvalo dlho, že sa v jednej z hádok dozvedel, že vlastne nie je zákonitým synom kráľa, ale len nejakým „podhodilcom“, „skade ruka, skade noha“... a chlapca, či teraz už vyrasteného šuhaja sa to dotklo. Bežal domov a pýtal sa rodičov: „Kto som?“ Rodičia ho presviedčali, že je ich synom, ale nestačilo. Chcel vedieť viacej. Chcel poznať pravdu. Vybral sa do Delphi. Rovno k prameňu poznania. K bohovi Apolónovi a tu mu Apolón zvestoval pravdu. Povedal mu, kto sú mu rodičia a aj to, že je predurčené, aby si zabil vlastného otca a oženil sa s vlastnou matkou. Hrúza. Mylne sa domnieval, že Apolón tu myslí na otca Polybusa a matku Merope, Oedipus sa rozhodol, že domov nepôjde. Čím ďalej, tým lepšie.
Cestou z Delphi, smerom na Phocis, zabil aj nejakého človeka, lebo sa mu nechcel uhnúť. Cesta bola úzka a po nej, v opačnom smere sa pohyboval Laius so svojim sprievodom. Oedipus ho vyzval, aby sa uhol, ale on, kráľ, ani počuť. Rozkázal, že majú pokračovať. No a strhla sa bitka. Zahynul Laius a jeho zbrojnošca. Cesta bola voľná. Oedipus si z toho nerobil nič. No, zabil som tam niekoho, a čo? Nič sa nestalo. Zaslúžili si to.
Namieril do Thébska, ale cesta nebola voľná. Stála tu Sfinga (Sphinx), ktorá cestujúcim dávala hádanky.Údajne ju to umiestnila sama Hera /Juno, aby Thébanom robila škodu. Aby nedovolila tadiaľ prejsť nikomu, kto jej nedá uspokojivú odpoveď na hádanku a veru Thébania mali starosti a aj hospodársku škodu. Obchod stagnoval. Oedipus, ako šikovný chlapík, dal sa do hádky so Sfingou. No, bola to nejaká potvora, položena, čiže mala ženskú hlavu a prsníky, ale druhá polovica bola kombináciou tela psa, chvost mala dračí, krídla vtáčie a laby levie. Údajne sa narodila so styku Orthosa s Chimerou, alebo Tajfúna s Echidnou. Od nepamäti tu kolovala povesť, že ak nieto dokáže dať kladnú odpoveď na jej hádanky, Sfinga sa sama zničí. Bude to jej záhubou.
Sfinga sa pýtala: Ktorý tvor za rána chodí na štyroch nohách, cez poludnie chodí na dvoch a večer, na troch, ale najslabší je na štvorke?
Človek. Odpovedal Oedipus. Keď je ešte malý, chodí na štvorke, keď je v najlepšom kvete žitia, vtedy je na dvoch nohách, ale keď zostarne, musí mať krivanku.
Sfinga sa pýtala: Kto sú tie sestry, ktoré porodia jedna druhú a tak do nekonečna, ale narodenie jednej, znamená smrť druhej sestry?
Deň a noc – odpovedal Oedipus. Toto ju už úplne dorazilo. Nemohla nič. Musel sa splniť aj jej osud. Skočila zo skaly, do priepasti a zahynula.
Thébania jasali. Našiel sa junák, čo ich zbavil kliatby a núkali mu všetko. Dostal nie len kráľovstvo, ale aj ruku Jacasty, ktorá ovdovela. Laius bol už na onom svete.
Oženil sa (nevedomky, s vlastnou matkou) a dobre sa mu kraľovalo. Jocasta mu porodila dvoch synov, Polynicesa a Etoeclesa, ako aj dve dcéry, Ismeneanda a Antigona. Bolo mu to dobre kým... no kým na kráľovstvo neprišla pliaga, mor. Strašná katastrofa pre celé mesto, celú krajinu. Nič musí sa isť k bohom po radu a išli. Rovno k Apolónovi. Do Delphi a tu sa im zvestovalo, že preto tásto pohroma prišla, lebo medzi sebov majú vraha. Vraha kráľa Laiusa. Oedipus vyšetroval prípad a zistil, že tým vrahom je práve on a že sa splnilo, čo bolo predurčené. Keď sa o celom prípade dozvedela Jocasta, hneď sa obesila. Oedipus si vypichal oči, lebo sa dopustil krvismilstva. Thébania ho vhostili z krajiny. Ako slepého starca, na cestách „svetom“, sprevádzala ho vlastná dcéra Antigona (viď separátny vstup). Dotúlali sa aj do Atiky a tu v meste Colonus, neďaleko Atén aj umiera. Takto sa splnilo aj ďalšie proroctvo, že požehnaná bude krajina, kde Oedipus zloží kosti.
Jeho život bol vynikajúcou témou Sofoklesovi a napísal zopár tragédií.
Toto by bola jedna verzia jeho života. Je ich však viacej. V jednej Oedipus vôbec nema deti, v druhej ich má, ale s inou ženou, manželkou, ktorú si vzal po smrti, samovražde Jocasty. V jednej z verzií, z krajiny ho vyhnali synovia... ba ani miesto večného odpočinku nie je isté. Tvrdilo sa, že jeho hrob bude neďaleko mesta Aeropagus a celý dej sa odohrával v čase Pausaniusa, generála Sparty, čo sa preslávil v boji s Peržanmi.
Súčasná psychoanalýza pozná tzv. Oedipusov komplex. Tak sa nazýva nenormálna pohlavná túžba syna vôči vlastnej matke a zároveň aj nenávisť vôči otcovi. Keď S. Freud zverejnil tento svoj objav, hneď tu bolo odporcov, ale postupom času sa to vykryštalizovalo.
..........................................Ján Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára