08 mája 2008

Etym. slovník J. Kulíka (Š)

Šafeľ: Okrúhla drevená nádoba s dvoma držadlami, menšia dieža. Čes. šafel, poľ. szaflik. Prevzaté z nem. (bavorskéko) Schaffl, nem. Schaff = šafeľ, vaňa. *Maďarské sáf je tiež z nemčiny. (Len pre zaujímavosť, nem Schaff súvisí so schaffen = činiť, tvoriť, čiže aj tu je niečo podobné, ako v prípade slovanského sud.) Šalanga: Aj toto slovo využila Vansová a určite sa s nim spoznala cestou svojich rodákov na Dolnej zemi. U nás, svojho času, kým ešte boli dedinskí kraviari, týto si svoje bíče (kraviarske) zdobili šalangamy. Zaväzovali sa na horný koniec bíča, hneď tam za garíčkou, ktorá sa pripevňovala na porisko. Boli to z farebnej kože urobené ako strapce, tak aj "jazýčky" a slúžili ako ozdoba bíča. Čím viacej šalangov, tým bol hrdší bíč. V sanskrite sa stretneme so slovom śaránga, ako niečo bodkované, pestré, "šaravé", jarabé a pod. z čoho sa význam posúva aj na indickú bodkovanú srnu, mladé (ešte bodkované) sŕňa, kukučku a pod. V peržskom jaz. šalangi = povrazár, majster na výrobu povrazov. V hindu jazyku šarang = rôznofarebné, bodkavé, jarabé, z čoho nastal posun aj na označenie pávy, včely, srny, ba aj slona. (V prípade slona a srny asi ide o kontamináciu so slovom śarnga = vyrobené z rohu, śrnga = roh, śrunka = roh. Odtialto máme naše slovo srna a šrámky, šránky.) Šámlik: V Slovníku slov. jazyka najdeme vstup šamel, akože hovorové zastaralé slovo a len pri napočitovaní podôb, stretneme aj šamlík, šamrlík, šamerlík. Význam slova je nízky stolček, podnožka. U nás, v bežnej reči máme teda zaužívaný deminutív, šam(e)l-ík, s tým, že sa dĺžeň posunul na prvú slabiku. V čes. šamlicě, v dolnolužickom šamlik. Všetko je zo strednej hornej nemčiny, schamel, lebo v starej hor. nem. to bolo schemel. S čím všetko toto slovo súvisí, len Nemci vedia, ale vypadá, že tu bude nejaké príbuzenstvo aj s osetským sinon = drevená misa, tacňa, podnos, tureckým sini = okrúhla (kovová) tacňa, podnos, ktoré je rozšírené aj v kavkazských jazykoch ako sini, seni, sina = tacňa, podnos, kým v čečenskom šun = trojnohá stolička, šámlik, ba v jednotlivých jazykoch sa význam posunul aj na stôl. Šaran: Druh ryby, kapor. Toľko zaužívané, že slovenský ekvivalent, kapor už skoro zmizol z bežnej reči. Dostali sme ho prostredníctvom srbh. šaran, kde môže predstavovať ich vlastný jazykový fosíl (z iránsko-sarmatskej skupiny), alebo výpožičku z tureckého sazan = kapor. V sanskrite saráni = prúd, vodný tok, z čoho v jazyku gudžerati je už saran = garád vedúci od studni a v jazyku marathi saran = vodný tok, sarni = riečka, potok, kanál, garád a pod. V hindu sarasi = jazero, vodná nádrž, jamy, z čoho sa význam posúva aj na lotus, lekno, či vôbec vodné rastliny. V osetskom jazyku sazan, sarzan = šaran = kapor. Šaragle: Prívesok v podobe rebríka na zadnej a prednej strane voza, slúžiaci na uloženie krmiva pre záprah, rebrinka, ale zároveň je to aj zábradlie, aby z voza nevypadoval tovar. Či ešte v niektorom zo slovanských jazykov jestvujú šaragle (plurál). Nie mi je známe. Podľa mne dostupného materiálu, šaragle ako príbuzné majú sans. śrista-, śristra-, śridhi- = rebrík, "lojtrička", hlavne ten ktorým sa vchádzalo do domu, na povalu. V jazyku parači (Irán) máme šor = rebrík, schody, kým v jazyku phalura (dardický) je šuri = rebrík. Šárgo: Bežné konské meno. "Mám ja kone, obadva sú šárge;....... Keď zavolám, nehoj Šárgo, Rýďo....." S týmto slovom, či jeho variáciami sa často stretávame. Staroslov. šarъ = gr. χρώμα = farba, rus. šar = farba, peknota, bul. šar = pehavo pestrý, srbch. šara = pestrosť, šaravosť, šárac = pehavý, frckavý kôň. Aj u nás máme slovo (nár.) šaravý = pestrý, pehavý, frckavý, jarabý, páskovaný. Veľká rozšírenosť tohoto slova poukazuje, že tu ide o včasnú výpožičku z turkických jazykov, kde v tureckom (osmanskom) sari = žlté, blond, žĺtok vajca atď. Tento význam sa dostal do maďarčiny, kde sa ustálil, ako sárga (šárga) = žltý a od odtiaľ prešiel k nám v podobe konského mena. Aj u nás Šárgo mohol byť kôň žltej farby, alebo strakatý, pestrý, až hrdzavej farby, čo udáva druhé konské meno Rýďo, kôň ryšavý, "hrdzavý". Šenné (šenie) plátno, gaty, klinovník..: Šenie plátno bolo doma utkané z konopnej priadze a svojho času z neho sa robili ako tie široké gate, tak aj obrusy, slamenice, uteráky (klinovníky), kapsele do poľa, ba aj rubáče atď. atď. V Slovníku slov. jazyka toto slovo nenajdete. Ako sama látka, tak aj slovo zmizlo z jazyka. V prípade tohoto slova vraciame sa hlboko do minulosti reči a zatiaľ som sa nestretol s podobným slovom v ani jednom indoeurópskom jazyku, vyjmúc sanskritu a z toho aj v zopár súčasných jazykov Indie. V sanskrite śaná- = konopa, v jazyku pali śana- = konopa, v prakrite sana-, sina- = konopa, v hindu san, sani = jemné konope atď. variácie slova sú zastúpené aj v bengálskom, nepálskom, gudžerati a v ešte zopár jazykoch, ba v odvodeninách sa tu už zjavuje aj slovo pre konopnú látku, plátno, ako napr. v gudžerati je to saniyu = konopné plátno, čiže šenné plátno, či zase v sanskrite je odvodené slovo śanika = vlákno (z každého druhu rastliny) a v assaméskom jazyku sa podoba slova posúva na xani, xeni (chani, cheni) = vnútorná stena ryžovej slamy. Škraňa: V SSJ najdeme iba, že tu ide o svalstvo na dolnej čeľusti, alebo pren. aj sluchy. Vysvetlenie nepostačuje, lebo každý kto zabíjal, zakáľal svine, alebo jedol "krumple na ťapši" vie, že prvoradým významom škrane sú čeľustia, hlavne dolné. Čes. škráň ako prvoradý význam má horné čeľustia, lícnu kosť. Poľ. hl. skrón, dl. skrońa = dolné čeľustia, slovín. skranja, kranj = brada, rus. skoroň, praslov. skorńa, ktoré súvisí s praslov. čern? = čeľustie, či aj slovenským črenový zub = čeľustný zub. Príbuzné mu je aj kymrické (welšské) cern = čeľustie. Po tento bod, všetci naší etymológovia sa zhodujú, avšak teraz prichádza ku rozchodu. Každý napočituje svoje "objavy" na podklade hlavne fonetiky, kým nikto sa nepodíval aj na sanskrit a to je tu. Sans. karańka = hlava, lebka, ktoré sa v následných jazykoch subkontinentu posúva aj na kosť, kostra, žobrácka misa, rebrá, kostra strechy domu atď. Škrt, škrtnúť, preškrtnúť: Prečiarknúť. Tesný súvis so slovami skrz(e) a čerieslo. (Viď.) Východiskom mu je ie. krt = krájať (z čoho v sans. je aj krtaka-, krtí- = nôž a krntáti- = rezať, škriabať.) Šňúra: Z vlákna upletený povrázok, užšia utkaná stuha, často aj el. kábel sa nazýva šňúrou.... Čes. šňůra, staršie šňora, poľ. sznur - všetko zo str.h.n. snour, súč. nem. Schnur, ang. sinew. V príbuzenstve bude toch.B śńor = šľacha, "žila", sans. snávan- = šľacha", "žila", sval, snavara-= r/v. Av. snavare = r/v, arm. neard = šľacha, vlákno, gr. νευρά, νευρον = šľacha, lat. nervus = šľacha, sval, nerv. Východiskom je PIE * sneh-wr = šľacha. Šopa: Hospodárske stavisko na úschov hosp. náčinia, cieňa, kôlňa. Nárečove aj šupa. Čes. šopa, kde Machek poznamenáva, že na Slovensku tu ide o prístrešie pre úschov sena, slamy, o posuvnú strechu na štyroch stĺpoch. V srbch. šupa, suša, poľ. szopa, ukr. šopa, rus. šópa atď. Na základe výskumu autorov Klüge - Götze: Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache (Berlin 1953), všetci naší autori toto slovo považujú za výpožičku z nem. jazyka. Možné, ale nie aj bez výhrad. Údajne slovanské šopa, šupa ako východisko má nem. nár. Schoppen, Schoppa, kde Machek pripomína, že tak bolo v Sliezsku. Vasmer toto posúva a napomína, že poľská podoba szopa vyšla z ger. jazyka, podoby blízkej ku nem. Schuppen = šupa, cieňa, staršej podoby schopf, alemanskej podoby schoff a pod. V ger. jazykoch najdeme: ang. shop = budova, kde sa predáva tovar, obchod, v alemanskom schopa = budova, stavba určená pre prácu, dielňa, míheľ, šopa, šupa, cieňa, z čoho v starofr. vzniká eschoppe = približuje sa ku remeselníckej dielni, remeselníckemu "pultu" na trhu a všetko súvisí so st.h.n. scopf = vchod, veranda a nem. schopf. Všetko by zodpovedalo, keby sme podobné slovo nenašli aj v sanskrite, jhuppa-, Jhumpa-, jhoppa-, jhompa- = koliba, cieňa, šupa, vlastne tu máme slovo, pod ktorým sa chápe na stĺpoch postavené ústrešie, ktoré je pokryté snopmi slamy, trávy a halúzia, či v príbuznosti má také významy, ako snop, viazanička, masa (niečoho), niečo potárané, popletené, spletené a pod. Vo všetkom vidno, že tu ide o základnú vlastnosť, šopy, jej prikrývku, strechu, urobenú zo snopčekov slamy, trávy a tá naša šupa, šopa je to isté. Ústrešie na koloch, pokryté slamou, trávou, kde sa pôvodne uskladňovala tráva, slama na osušenie, vysušenie. Predpokladám, že slovanská šopa, šupa je náš samostatný útvar, jazykový fosíl, ale nevykľučujem aj možný vplyv ger. jazyka. Aspoň v smere prezervovania tohto starého slova. Šránky, šrámky: Plot, ohrada urobená z latiek, ktoré sú na hornom konci obyčajne špicaté. V nemčine tiež jestvujú Schranke, ako brána, plot, ohrada, priehrada, bariéra, hranica, takže toto slovo sme asi najskôr dostali z nemčiny, ale aj v sanskrite je slovo śrngín = rohaté, majúce rožky, avšak s týmto slovom ako slovanským domácim sa nestretávame. Jedine ho vidno pri slove srna. Šrot: Nahrubo zomletá zrnovina, hlavne pre chov dobytka. Čes. šrot, poľ. śrut, hl. šrót, dl. šrot. Všetko z nem. Schrot = r/v. Aj tu ide o ie. slovo, ktoré v sans. reprezentuje koreň yam = kontrola, kontrolovať, ale v Mahabharata už má aj význam ručný mlyn na mletie zrna. V následných jazykoch, ako napr. kalaša (dialekty) vzniká žotr, žatr = mlyn, mlynček, v sans. jandru = ručný mlyn, v chet. jandra = mlyn atď. atď. # U nás žarnov. Šteňa: Mláďa psa. Čes. štěně, staročes. ščeně, poľ. szczenie, rus. ščenók, ukr. ščenjá, hl. śćenjo, dl. šćenje, srbch. štenje, slovín. ščene, praslov. v duále ščene - ščen?c?. Východiskovým tvarom bolo *sken- , ščen- . Za príbuzné môžeme považovať pruské ščenja, arménske sk`und = šteňa, vĺča, gr. skúlax /σκύλαξ = šteňa, welšské cenaw = šteňa a ak uvážime írske cano, cana = vĺča, coileáinín = šteňa, toto hneď poukazuje, že tu bude aj príbuznosť s lat. canis = pes. Menší problém máme v tom, že v rozličných jazykoch sa slová príbuzné ku šteňa, neraz vzťahujú aj na mláďatá iných zvierat, ako napr. kozľa a pod. S týmto problémom sa zaoberal najmä Abajev, pri rozbore osetského saenykk = kozľa a staen = žriebä. Tu napočituje celý rad príbuzenstiev v ie. jazykoch Kavkazu a strednej Ázie. Keď sa však podívame na súvislosti so sanskritom, záhada šteňaťa sa stratí, vyjasní sa nám. V sans. śván- = pes, ktoré sa v RV spomína aj ako ává, śuvá = pes. V sans., ako paralelné jestvuje śuna = pes a śunaka- = mláďa psa, šteňa. V uzbini dialekte sa toto už posunulo na śíön a v západnom pahlavi, na śunétu = šteňa a v kašmírskom poguli dialekte, na hunnú = pes. Ak sa teraz podívame na germanské jazyky, na nem. hund, gót. hunds, ang. hound, hol. hond, st.h.n. hunt = pes... podľa oxfordovho et. slovníka, aj tu je prítomné ie. sken-, kun-, ktoré v staroírskom reprezentuje cú, v gréckom kúon / / κύων = pes, suka, v lit. šuo a všetko je v obďalečnom príbuzenstve s lat. canis = pes. Viď Kuco. Štica: Chumáč vlasov nad čelom, kečka. Čes. (jedine spisovné a s nádychom posmešnosti) kštice, staročes. kčicě, štice, ščiče... V príbuzenstve bude aj bul. srbch. kika = vrchol, vrcholec (stromu), vrkoč (vlasy), rus. kíka = ženský účes (na chochol, drdol) a všetko dospolu súvisí s kučera. Spoločným východiskom je staroslov. a praslov. kyka, k?ka, ktoré je príbuzné ku sans. stúka- = chumáč, kučera vlasov, vlny, u zvierat aj srsť na čele, čiže kečka a v RV má význam aj "pudendum muliebre" ("chlpi pohlavného orgánu"). V osetskom jazyku ako príbuzné je styg, (ae)stug = kučera, kečka, chumáč vlasov, štica a pod. Maď. űstők = chochol a űstőkős = kométa, vlasatica je prevzaté z jazyka Alanov. (Abajev) Pôvodný význam slova kyka, k?ka bola kučera, kader, čiže "pokrívené" vlasi a pri štici skorej chápeme nečesané vlasi. Štráng, štránok, štrándžok: Povraz, povrázok. Tu máme výpožičku z ger. jazyka, priamejšie z nem. Strang = motúz, špagát, povraz. V ang. string = r/v , st.h.n. stranc atď. Toto ger. slovo priamo súvisí s ich slovami pre silu, strong, streng... Šťukavica: Druh po zemi sa plaziacej trávy. Sám názov asi nebude súvisieť so šťukou = druh štíhlej dlhej ryby, čo ale nemôžeme úplne ignorovať, ale s germanským stik-, stek- = pichať, ďobať, z ktorého sa vyvinulo nem. stecken = palica, papek, ang. stick = palica, papek, tenký kus dreva (kôl). Vlastnosťou šťukavice je, že je článkovaná dlhá tráva, čiže akoby mala pospájané steblo z radu "paličiek". Šťukavica bude teda súvisieť s nem. Stück = kúsok, diel, ktoré je v tom jazyku zastúpené celou škálou odvodených slov. Šubara: Baranica, čiapka ušitá z jahňacej kože. V Slovníku ho nieto. K nám sa dostalo cestou srbh. šubara = r/v, ktoré súvisí priamo so slovom čoban = pastier oviec (ktoré sme tiež prevzali od Srbov). Peržské šuban = pastier. Bližšie, viď Kap. 4. a Čoban. Šuhaj: Pekne urastený mládenec, mladík. S týmto slovom, koľko mi je známe, nikto sa nebavil. Nestretol som sa s nim ani v iných slovanských jazykoch, takže predpokladám (možno aj chybne), že bude rýdze slovenské v priamej etymologickej súvislosti so slovom syn. Etymológia tohoto ie. slova je dôkladne spracovaná a to v celom rade jazykov, lebo ako prastaré a krátke slovo, nejak neodbočuje od pôvodného východiska, PIE suh-nu, z čoho u Slovanov vzniká syn, v sans. sunu- = syn, av. sunu = syn, gót. sunus, ang. son, lit. sunus, gr. huiós /υιός . Všade je to syn. Aj toch. soy = syn sa prirovnáva k týmto podobám. Sans. podoba sunú- = syn, dcéra ako východisko majú kor. su- = rodiť, narodiť, priviesť na svet a pod. V prakrite a aj v jazyku pali z tohoto sa vyvíja aj pojem sisu, susu = mladík, mládenec, chlapec, šuhaj a pod. Šúľ: Slovník slov. jazyka spomína iba šúľ v zmysle šúľanca, kým v ľudovej reči vo Vojvodine, asi pod vplyvom srbh. šuljevi, šúľ má aj význam zlatá žila, hemoroid. V tomto význame Slovník toto slovo nepozná. Pozná ho však osetský, ako synk, sunkae = vred, púčok, afgánsky šinai = púčok, vred, rad turkomanských jazykov, napr. avarský ćinkir = bradavka atď. Všetkému je príbuzné sanskritové śuná- = napuchnuté, "nárast". Šúľok: V Slovníku najdeme, že šúľok je vraj klas, ktorého hlavná os je zhrubnutá. Divné. Kto videl kukuricu tak vie, že kukuričný klas neprináša plod. Je mužský, čiže opeľuje šúľok, ktorý je "prilepený" na steble kukurice. Šúľok je odvodený zo slova šúľať (Machek), lebo vypadá, akoby bol zašúľaný do listov, líštia. Ak sa však podívame na sanskrit, tak tu najdeme až niekoľko slov, ktoré by sme mohli dať do príbuznosti so šúľkom. Napr. śuka = úkryt zrna, obal zrna, klas určitých rastlín a pod. Śúla = ostrie (ostré, špicaté zakončenie), tŕň, ostrý kolík atď. až sa to prenáša na všetko, čo je špicato zakončené a šúľok má takúto podobu. Je špicatý a akoby zašúľaný. Tiež je tu aj śuná- = napuchlina, opuchlina, nárast. Same slovo je bohate rozvetvené a to ako v sanskrite, tak aj u nás, ba aj v ďalších jazykoch. U nás tesne vedľa stojí aj šúpať, šupina, šuchať atď. V chetejskom jazyku máme šappai-, šippai-, šappa- všetko s významom šúpať, čistiť, zoškrabovať, sťahovať kôru (obal), "bieliť" a pod. (Autor Oettinger sem zaraďuje aj slovo šap(p)(a)ra-, šipart(a)- ktoré vysvetľuje, ako nôž, nožík, lebo jeho základ vidí v šapp-, šippae- = šúpať, holiť. Šunka: Bravčové stehno. Slovo je zastúpené aj v českom, dl. a srbch. jazyku. Prevzaté z hornonem. Schunke. Súč. nem. je Schinken. Šurubuťka: Riedka polievka, zlá polievka, "vechťovka", alebo zlý nápoj, zmiešaný nápoj a pod. Ide tu o slovo prevzaté zo srbského slengu, šurubućka = r/v, ktoré v podobe šurabaj nachádzame ako pôvodne arabské slovo, ktoré sa udomácnilo v peržskom jazyku s významom polievka, ale jeho východiskom je pôvodne peržské šorba = polievka. Toto sa zase dostalo do tureckého, ako çorba = polievka. Odtiaľ si našlo cestu do srbského, kde je čorba = hustá polievka a zo srbského, ako čorba = hustá polievka, preniklo i medzi Slovákov, hlavne sriemských. Peržské šorba je zase v príbuzenstve so sanskritovým súpa = polievka, hustá polievka, ich druh paprikáša curry, ba nastal posun aj na omáčku. Šúšťa - šúštie: V Slovníku slov. jazyka pod šúštie najdeme vysvetlenie, že tu ide o usušené lístie, teda aj o usušené lístie kukuričnej býle, čiže o niečo suché a toto suché je všeslovanským slovom s hodne odvodenými slovami, ako suchota, vyschnúť, sýchať, sucháň atď. atď. Ako pôvodné indoeurópske, považuje sa sauso-s, z ktorého v avestínskom jaz. máme huš-ka, v sanskrite śuš-ka, európske cigánske šuko atď. Všetko s významom suché. Šúštie, kukričie sa dávalo dobytku, ktorý keď to objedol, v jasliach zostali už len holé objedené býle, z(j)edky > zetky, vyjedky, objedky ***

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com