21 mája 2008

Etym. slovník J.Kulíka T+

Tekvica: Zaujímavé všeslovanské slovo, lebo sa ho dosiaľ nepodarilo nikomu vysvetliť. Čes. tykev, tykva,, poľ. rus. tykva, srbh. slovín. bul. tikva. Na podklade najčastejšieho výskytu tyk-, tik- predpokladá sa tu praslovanské tyky, v genitíve tykъve (Machek) a teraz sa tu striedajú komparovania s inými jazykmi, ako napr. grécke σίκυς = uhorka, σικύα = tekvica (? – asi tu došlo ku chybnému odpisovaniu si slova a môžeme predpokladať, že to bolo οινος = ovíjajúca sa rastlina, vinič, loza... ) atď. ale ku podstati sa nie a nie dostať. Ba spomína sa aj hebrejské qiššu`a = úhorka, až sa vysvetlenie etymológie končí s poznámkou, že „pôvod neznámy“. Vo svojej úvahe V.M. Ilič-Svityč poznamenáva, že podľa všetkých jeho doterajších poznatkov, pôvod tekvice je potrebné hľadať v slovanských jazykoch. Nuž, čo je tekvica? Slovo sa v tejto podobe vyskytuje jedine v slovenčine (viď). Všade inde v prvej slabike máme tik-, tyk-, kým v druhej je –va, -ev. Predstavuje zložené, kombinované slovo. Ak sa najsamprv pozastavíme na druhej slabike, na druhom slove, -vica, -ev, -va, zo slovenskej podoby vidíme, že tu ide o niečo, čo máme aj v slovách, ako mako-vica, slivo-vica, boro-vica, ruka-vica, noha-vica, či nachádzame to aj v podobe kôro-vec, Petro-vec, Ukraji-nec, Slovi-nec, Slo-vák, Rus-nák atď. čiže udáva sa tu príslušnosť ku niečomu, napr. ku rodu, plemenu, lokalite a pod. Všetko súvisí so slovanským ves = dedina, či jemu príbuzným, ako napr. starolatinským veicus, lat. vicus = dom, osada, dedina, lat. villa, vic(u)la = malá usadlosť, salaš, čo preniklo do germanských jazykov v podobe napr. ang. wick = dom, chalupa, osada, salaš, holandský wijk = mestská štvrť, dištrikt, gótsky weihs = osada, nemecký weichbild = mestský areál. V angličtine je aj slovo village (vilidž) = dedina (prevzaté z latiny) zo skratky ktorého sa teraz robia prípony, koncovky ku názvam lokalít, napr. Norwich, Greenwich, Eoforwic, Elsternwick atď. U Keltov sa zachovala podoba príslušnosti ku rodovej skupine, ako je napr. Ordovic, Lemovic atď. V gréckom jazyku tomuto zodpovedá οικος = dom, οικειος = domáce, domácnosť, rodina, príbuzný, priliehavý... οικέτης = príslušník domácnosti, sluha, otrok, οικέω = obyvateľ, osadník, žiť, riadiť, spravovať, nachádzať sa... Tieto podoby pomýlili naších etymológov, keď hľadali nejakú príbuznosť tekvice s gréckym jazykom. Sanskrit pozná tri základné podoby, variácie: večá = osadník, osada, sused, chalupa, dom, predmet. Vič, vičáte, vičáti, vivéča, vivičé...vista, vestum, víčya, večáyati = usadiť, osadiť sa, vstúpiť dnu, vojsť dnu a pod. Víč, vít, víčam, vidbhís = osada, chalupa, dom, rod, klán, pleme, ľud, spoločnosť, komunita. Teda, slovenské (tek)-vica (či v iných slovanských jazykoch koncovka -va, -ev) bude vyjadrovať príslušnosť ku niečomu, "dom" niečoho, "úkryt" niečoho, "usalašenie" sa niečoho, osadenie atď. Podobne, ako sa mak osadil v hlavičke, v makovici, ruka v rukavici... Tekvica nám dlhé roky slúžila ako nejaká nádoba na nosenie si vody, svojdruh čutore, kulača, fľaši... a aj dnes vidíme u primitívnych plemien, že si pri potulkách, cestovaniach, nejakú tekvičku zaviažu okolo pása. V nej si nosia vodu na pitie. Do prednedávna to bolo vidieť aj u nás. V tekvici sa nosila tekutina, najčastejšie voda. Z tohoto vidieť, že slovenské tekvica má to najbližšie ku vysvetleniu tohoto zloženého slova, z čoho zase praslovanská podoba asi nebola tyk, tik, tyky, tyk?ve, ale tek. Podobne, ako to máme v slovách tiecť, tekuté, tekutina, utiecť... Viď Ves. Telek: Jedna časť petrovského chotára. Viď Sejky. Táto časť chotára nosí maďarské pomenovanie, aspoň na prvý pohľad, lebo po maďarský telek = pozemok, ku čomu je príbuzné telep = osada, ložisko. Same slovo je však indoeurópskeho pôvodu a súvisí so srbh. tlo, tle, genitív pl. tala = zem, pôda. Toto srbh. slovo je už v blízkom príbuzenstve so sanskritovým tala = spodok, dno, ktoré je v súčasných jazykoch Indie bohate rozvetvené a význami sa kolíšu pomedzi dno, spodok, dlaň, podošva až po pôda, zem, nízka pôda, ktoré sa už aj v sanskrite posúva na tara- = nižina, nízko ležiaca zem, nízka pôda, ba v následných jazykoch je tu posun aj na močaristú zem, močiar, dolinu, dolinu formovanú vodným výmoľom, vlhkú, mokrú pôdu atď. Tešík: Toto, akože maďarské slovo pozná každý. Tešik = nech sa páči, vezmite si... avšak jeho pôvod vôbec nie je ugrofínsky, lež indoeurópsky. V sanskrite tosáyati, tusáyati = uspokojiť, umilostiť, zalíškať sa, preukázať milosť, ochotu, potešiť, na potešenie a pod.
******************

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com