30 júna 2008

Grécko-rímski hrdinovia 11

Theseus – grécky junák . Herakles bol junákom božským, nesmrtelný, ale Theseus bol junákom ľudí, smrtelník. Bol jeden kráľ, mal veľa..., no mal veľa žien a ešte viacej frajeriek, ale potomka dostať, nie a nie. Ani starý, v týchto veciach dobrosrdečný Zeus, neprišiel na pomoc. Tento kráľ sa menoval Aegues. Nič, musí sa isť k bohom po radu. Vybral sa rovno do Delfi, ale ani tu nejak nepochodil. Cestou domov, stavil sa u „pána brata“ Pittheusa, kráľa Troezénska a tu sa vyžaloval. Pittheusa dojal žiaľ Aeguesa a plán bol tu. Hosťa napájal do bezvedomia, až tento spitý aj zaspal. Preniesol ho do postele a sem mu strčil aj vlastnú dcéru, Aethreu. Údajne sa pomilovali a otehotnela. Zlé jazyky však hovorili, že už skorej tohoto bola tehotná, lebo pred nedávnom šla k oltáru Neptúna a tento ju vraj znásilnil. Chlapček Theseus sa narodil, len nikto si nebol istý, či je to syn Aegeusa, alebo Neptúna. Chlapec dorastal na dvore svojho starého otca Pittheusa, lebo Aegeus, kráľ Atén, aj v kraľovaní bol slabým. Jeho trón nebol stabílny. Keď sa lúčil s Aethreou a Theseusom, odvalil tam nejakú skalu a pod ňu vložil meč a sandále. Vraj, keď syn zmužnie, nazbiera sily, tak ten kameň odvalí a vezme si tieto veci. Chlapec bol sotva 16 ročný a ľahko ten kameň prevalil, vzal si sandále a meč a už bol na ceste do Atén. Práve v tom čase, Herakles bol sluhom, nuž nebolo toho, čo by zachraňoval svet, tĺkol všelijaké obludy. Musel to teraz robiť Theseus a veru len na ceste do Atén, vykonal toho hodne. Všetky tieto boje nezostali nepovšimnuté a jeho sláva rástla. Aj v Aténach ho dočkali, ako pravého junáka. Sám kráľ, jeho akože otec, poslal mu pozvanie na hostinu, lenže okolo neho bolo hodne neprajníkov, menovite čarodejnica Medea, ktorá ho chcela otráviť. Nevyšlo jej, lebo Aegeus spoznal syna podľa toho meča, čo on tam položil pod kameň. Medea musela isť do vyhnanstva. Uznal si syna za svojho nátupcu, ale toto sa už znepáčilo aspoň 50. jeho bratrancom, čo si nárokovali na trón a rozhodli sa, že ďalej nubudú čakať. Zmocnia sa trónu silou. Rozdelili sa do dvoch skupín a čakali na Theseusa. Boli však zradení a Theseus si už vedel dať rady. Mnohých tam rozsekal a ešte viacej sa ich rozutekalo. Mierovou zmluvou z Minosom, aténčania museli každých 9 rokov dodať 7 mládencov a 7 dievčin pre Minotaurusa a preto s vládou Aegeusa boli čoraz nespokojnejší. Dožadovali sa rázneho zákroku, ale Aegeus nič. Rozhodol sa Theseus, že on porobí poriadky s tým Minotaurusom a dobrovoľne sa prihlásil za člena skupiny, čo práve odchádzala na Krétu, k Minosovi. Bol vodcom skupiny budúcich obetí. Skorej, ako vypluli, dostali dve súpravy plachiet. V prípade, že toho Minotaurusa zabijú, na loď vyvesia biele plachty, ale ak im to nevyjde, vrátia sa domov s čiernymi. Cestou, vlastne po pristatí na Kréte, oženil sa s jednou z dievčin, čo tiež išla, ako obeť. Bola to prvá z jeho početných manželiek. Na to sa zaľúbil do jednej z dcér Minosa, Ariadne. Táto nebola ľahostajná a neželala si jeho smrť, nuž pomohla. Dala mu klbko a poradila, ako sa z toho labyrintu vymoce. Hneď na vchode nech to začne rozmotávať a pri návrate nech sleduje tú niť. Mala však aj podmienku. Musí sa s ňou oženiť. Dobrá rada je nad zlato. Toho Minotaurusa zabil a vytáral sa z labyrintu a aj sa oženil s Ariadnou, lenže už na ceste domov rozmýšľal, ako sa jej zbaviť. Pristali na ostrove Naxos a Ariadna tu zaspala. Nechal ju tam. No, nebolo to celkom tak, ale vraj boh Dionysus sa vraj do nej zaľúbil a prosil Theseusa, aby mu ju prepustil a on, dobrá duša, tak aj urobil. Všetko by bolo v najlepšom poriadku, keby v tom zhone nezabudol, že si má vymeniť plachty na lodi. Plávali pod čiernymi. Aegeus sa díval z okna a keď sa na obzore zjavili čierne plachty, nevydržal to. Hodil sa do vĺn mora a zahynul. Od vtedy sa toto more nazýva Aegejským, či Egejským morom. Theseus sa stal pánom Atén a vraj bol vynikajúcim administrátorom. On vraj priniesol demokraciu, on začal stavať najkrajšie budovy. On vraj začal raziť mince a on je inciátorom Panaténskych slávností, kde sa oslavuje politické zjednotenie Atiky. On vraj založil aj tzv. Isthmitské hry (športové, niečo, ako olympijské), na slávu jeho otca Neptúna. Ako vynikajúci vodca, on ochránil mesto od amazóniek, ba nejeden historik tvrdí, že bol aj členom posádky argonautov. Menil ženy, ako košele. Oženil sa aj s Phaedrou, sestrou Ariadny, ale táto sa nezadlho zaľúbila do jeho syna Hippolytusa, ktorého splodil s amazónkou Hippolytou. Tento mladík však neľúbil ženy. Radšej mal chlapcov a otcovi zvestoval, že ho macocha zvádza. Ona zase u otca obvinila Mippolytusa, že ju znásilnil. Nič, muselo sa ho popraviť, na čo Phaedra spáchala samovraždu. Theseus mal veľmi dobrého priateľa, Peirithousa, ktorý za sebou mal tiež rad nešťastných manželstiev, nuž týto dvaja sa rozhodli, že od teraz sa budú ženiť jedine s dcéramy Zeusa a šli. Pre Theseusa ukradli, uniesli krásnu Helenu (viď Helena), po čom šli rovno do pekla, ukradnúť Proserpínu /Persefóna pre Peirithousa. Helenu však vyslobodili Kastor a Pollux, ktorí zároveň aj dostavili na trón Atén nového kráľa. Peirithous zase padol do zajatia v samom pekle. Hades ho tam posadil na nejaké kreslo, z ktorého už nikdy viacej nevstal, kým Theseus dostal povolenie vyjsť z pekla, ale beda. Keď sa vrátil do Atén, zistil že situácia sa už celkom zmenila. Na tróne bol iný a on už nemal žiadnu politickú moc. Musel do vyhnanstva. Vybral sa k Lykomedesovi, rodákovi v Scyros, kde ho priateľský prijali. Lykomedes ho raz pozval na prechádzku do hôr a tu ho strčil dolu do priepasti. Bol to koniec Theseusa. Pozostatky po ňom pozbierali a jeho hrob sa stal útočišťom, útulkom, azylom pre odbehlých otrokov. **************************
V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com