23 októbra 2008

Diamant.

Najvzácnejší a najtvrdší drahokam. Diamant je vraj najlepším priateľom ženy. Aspoň tak hovoria zlé jazyky. Možné je aj to, ale utekaj od tej ženy, ktorá sa na svet chce, alebo aj díva cez prizmu diamanta. O svete nema reálnu predstavu. Vidí len trblietanie sa svetelných lúčov a nie aj realitu žitia.

Diamant, ako kamienok čo láme, štiepa... slnečné svetlo, človek spoznal už v predhistorickej dobe. Obdivoval ho. Obdivoval jeho vlastnosti, ako to lámanie svetla, tak aj jeho tvrdosť a práve tu aj spočíva sám názov tohoto kamienka. Na toto poukazuje aj grécky názov (z ktorého sme dostali dnešné diamant). Str. lat. diamas, diamant- sa vyvinulo z lat. adamas = oceľ, tvrdosť, neohybnosť... a toto tam prišlo od Grékov, kde ádamas / άδαμας = oceľ, lenže pôvodný význam východiska bolo nepremožitelný, neprekonatelný, kde ako koreň funguje daman = krotký, poddajný + je tu predpona a-, či v konkrétnom prípade dia-, v zmysle negácie, v zmysle nie, ne-.

Diamant a grafit sú mineráli čistého uhlíka (carbon). Jeden je najtvrdší minerál na svete, kým druhý je mäkký, nuž robia, či robili sa z neho aj ceruzky. Tvrdosť diamantu sa meria tzv. Moth stupnicou, kde diamant má číslo 10. Na druhom mieste podľa tvrdosti je corundum. Jeho tvrdosť je č. 9, avšak toto nie je lineárna stupnica. Keby sa ich komparovalo na lineárnej stupnici, tak tvrdosť diamnta by bola 42.

Nie každý diamant je „šperkovej“ kvality (ang. gem). Asi 80% diamantov je „priemyselnej“ kvality. Pre svoju tvrdosť, využívajú sa v rozličných odvetviach, ako pri obrábaní kovov, pri vŕtaní skál... a pod.

Do prednedávna, až 99% dimantov, ťažilo sa v Afrike, hlavne v Južnej Afrike, v Kongu, Namíbii, Ghana, Sierra Leone, Tanzania, Botswana... a v ďalších krajinách „čierneho“ kontinentu, lenže tieto diamanty sú mladšieho dátumu. Kým sa „nezjavili“ v Afrike, hlavný zdroj diamantov bola India.

Keď sa v Južnej Afrike objavili ložiská zlata, po tomto aj diamantov, svet sa tam hrnul a Austrália bola „bokom“. Nikoho nevábila. Ľahšie sa zbohatlo pri zlatých a diamantových potokoch, takže vtedajšia koloniálna vláda Austrálie mala starosti. Ako sem prilákať nových osadlíkov? Vypísal sa inzerát, že kto najde produktívnejšie „zlaté a diamantové polia“, čaká ho bohatá odmena. So zlatom to bolo ľahšie. Bolo ho všade. Skoro v každom potoku, avšak diamanty unikali. Nie a nie ich objaviť. Ak sa aj niečo objavilo, ako napr. v štáte N.S.W. bolo to „chudobné“. Kamienky malé a kvalita len „priemyselná“. V tom čase, vláda osamostatnenej kolónie Victoria, použila aj podfuk. V blízkosti vtedajšieho Melbourne, do skál brehu potoka zacvikali kamienok diamantu a čakali na „objav“. Nezadlho sa to „objavilo“ a nastala horúčka. Kopalo sa, hľadalo sa, ale okrem toho jedného kamienka, nikto nič nenašiel. Predsa, táto oblasť, dnes už predmestie Melbourne, nazýva sa „Diamond Creek“. (Rieka Diamantína – v oblasti západného Queenslandu, z drahokamom má len toľko spoločného, že bola pomenovaná podľa manželky prvého guvernéra Queenslandu lorda Georgea Bowena. Jej meno bolo Diamantina Roma, nuž máme tu rieku Diamantina a mestečko Roma.)

Diamanty sú vraj v horninách zvaných kimberlite, čo zase dostlalo názov podľa juhoafrického pohoria Kimberley. Takýto druh hornín je aj v Austrálii, na severe Západnej Austrálie, ale ani tam nebolo diamantov. Nebolo ich ani v rokoch 70-tých XX. st. Veĺké banícke kompánie vŕtali, hľadali a konečne aj našli. Zatiaľ najbohatšie ložiská dimantov na svete, lenže podľa kvality, nie sú špičkové. Tunajší diamant je žlkavej farby a aby to na tržisku malo aj cveng, nazvali ich „šampanskej“ farby. Veď šampanské a diamanty idú ruka, v ruke. Dnešná situácia, podľa ťažby diamantov je podstatne inšia, ako v rokoch 70-tých.

Krajina ťažba v karátoch % svetovej výroby

pre rok 1991

Afrika

Angola 1.500.000 3,1

Botswana 13.000.000 27,0

Centrálna Afrika 300.000 0,6

Namibia 900.000 1,9

Južná Afrika 3.800.000 7,9

Zaire 2.700.000 5,6

Sev. a Juž. Amerika

Brazíl 350.000 0,7

Ázia

Čína 200.000 0,4

Austrália 17.300.000 36,9

Zvyšok sveta 8.129.000 16,9 (Sem sa zaraďuje Rusko, Amerika atď.)

Celkove vo svete 48.179.000 100,00

Najväčšie ložiská diamantov v Austrálii sú bane Argyl, kde svojho času chŕlila sopka a v jej „hrdle“ sú koncentrované kamienky, lebo predsa, diamant sa vraj formuje pod veľkým tlakom a na vysokých temperatúrach. Niekde na hĺbke až 120 km. Časom tieto kamienky vyšli na povrch a vo svete ich najsť aj na aluviálnych poliach, ale v súčasnosti, najmä v Austrálii, ešte sú len v „cievach“ bývalých sopiek.

Najdrahšie diamanty majú jasno-modrasté prifarbenie a práve tieto sú v Afrike. Austrálske sú ružovo-žlté, takže aj cena im je nižšia, ale tunajší šperkári neustále robia na propagovaní tohoto druhu, nuž „zdvihla“ sa im aj cena. Ináč diamanty môžu byť rozličného prifarbenia a to v škále od čierného, cez modrý, jasno-modrý, zelený (najzriedkavejší), pomarančový, žltý, zeleno-žltý (najčastejší), kým priemyselné diamanty sú sivé, alebo hnedé. V šperkárstve sa kladie dôraz aj na „klaritu“. Ten kamienok musí byť priezračný, priesvitný, kým v priemysle to nevadí. Tu sú tie kamienky nepriesvitné, „mliečnej“ farby.

Keď sa Mongoli vydali na rabovanie sveta, prírodná cesta ich viedla do Európy, lenže tu mohli kradnúť len kovy (zlato, striebro...). Tých lesklých kamienkov nebolo. Počuli, zbadali, že to má India. Vydali sa smerom na juh a zaujali. Lesklých kamienkov tam našli neúrekom. To sa len tak lesklo, nuž zaujali Indiu a... no zaviedli tam aj islam (s čim sa spoznali v Perzii...) a žilo sa im. S ich prenikaním do Indie, priamo je spiata aj migrácia európskych cigáňov.

Našli tam aj diamanty, lenže ak si postavíme tabuľku najvzácnejších (v karatoch najťažsích diamantov) súčasná situácia je iná.

Najväčší dosiaľ objavený diamant vo svete je „Cullinan“. Také veľké drahokamy majú aj svoje mená. Tento kamienok, v neobrobenej podobe, vážil až 3.106 karátov.

Čo je karát? Podľa súčasného štandardu to predstavuje 200mg. Takto sa merá čistota drahých kovov, váha perál, váha diamantov.... Slovo je francúzsko-talianského pôvodu (carato), lenže tam prišlo z jazyka Arabov „kirat“ = váha 4. grán (ang. grain – v imperiálnom systéme, najmenšia jednotka váhy) = 0,006 g. a východiskom všetkých je grécke slovo kerátion / κεράτιον = „Svätojanský chlebík“, „Pánbožkovo chlebíka“, či v Banáte, pod vplyvom srbčiny, to je „Rogač“. Všade máme grécky koreň „kéras“ = roh, paroh a v konkrétnom prípade tu ide u váhu jeho zrnka.

Teda, aké mená majú „naslávnejšie“ diamanty?

Cullinam: vážil 3.106 karátov. Našli ho v Transvále (Južná Afrika), v roku 1905. Rozšiepili ho (štiepanie je ľahké, lebo je poddajný) na 9 väčších drahokamov a 100 menších. Dnes sú tieto kamienky v kráľovskej korune britského monarcha. Dva najväčšie kamienky dnes poznáme pod menom „Star of Africa“, alebo „Cullinam I.“. Jeho váha je 530.2 karátov, vybrúsený je do podoby hrušky a umiestnený je v žezle monarcha Británie. Druhý diamant váži 317 karátov a je v kráľovskej korune britského monarcha. Bežný názov mu je Cullinam II. alebo aj „Star of Africa II“.

Najslávnejšie diamanty.

Tak, v prvom rade je tu „Cullinam“ a dáta sme podali.

Na druhom mieste je „Excelsior“. Našli ho v Južnej Afrike, v roku 1893. a jeho pôvodná váha bola 995,2 karátov. Brusiči ho rozštiepili na menšie kúsky.

„Veľký Mogul“, či my by sme to nazvali „Veľký Mongol“ objavili v Indii, ešte v XVII. st. Jeho váha bola 817 karátov. Rozštiepili ho na jeden kus o váhe 287 ½ a zopár menších. Posledný záznam o ňom máme z roku 1666, takže sa predpokladá, že sa niekde „stratil“.

Koh-i-noor, objavený v Indii vraj vážil 800 karátov a jeho objav sa kladie na najmenej 5000 rokov p.n.l. „East Indian Campany“, ktorá sa zmohla, darovala ho kráľovnej Victorie a vtedy sa ho rozštiepilo na hlavný kameň o váhe 191 karátov, ale že nastalo aj ďalšie štiepanie, tak dnes váži „len“ 108.9 karátov. Je ozdobou kráľovskej koruny Británie.

„Jubilee“ je tiež z Južnej Afriky. Našli ho v 1895. roku a pôvodne vážil 650,8 karátov. Rozštiepili ho. Dnes jeho najväčší kamienok váži 245,35 karátov.

„Reagent“, alebo „Pitt“ našli v 1701. roku a jeho váha bola 701 karátov. Svojho času bol v korune francúzskeho kráľa. Dnes je v múzeu v Louvre.

„Orlov“. Tento diamant svojho času bol skôstom v ruskej cisárskej korune. Váži 200 karátov, ale jeho pôvodná váha vraj bola 300 karátov a podľa legendy raz bol aj okom v určitej soche v brahmanskom chráme v Mysora. Odtial ho ukradol nejaký francúzsky dezertér. Iní tvrdia, že toto bude vlastne chýrečný mongolský kameň, ktorý bol raz aj v korune Nader Šaha, kráľa Perzie. Keď ho zabili, kameň sa nejak našiel v rukách arménskeho milionára, ktorý sa nazýval Šaffrass a odtiaľ, ale legálnou transakciou prišiel do rúk grófa Grigora Grigorijeviča Orlovho a tento ho daroval carine Kataríne II. Táto ho dala umiestniť do svojho imperiálneho žezla. Teraz je v štátnom trezore v Moskve.

Tmavo-modrý diamant zvaný „Hope“ vraj bol ukradnutý z nejakej sochy v Indii, takže tá skorej spomenutá legenda súvise s „Orlovom“ sa vlastne vzťahuje na „Hope“. To je „nešťastný“ kameň. Mal už hodne majiteľov, ale každý z nich zle prešiel. Konečne ho kúpil určitý Harry Winston z New Yorku (1950.r.) a dnes je umiestnený v tamojšom múzeu. Váži 44.4 karátov.

Ďalšie chýrečné diamanty sú: „Jonker“ o váhe 726 karátov (našli ho v Južnej Afrike ), „Vargas“ a „Star of Brazil“, ako aj 137 karátový „Florentine“ (z Indie), 287 karátový „Tiffany“ (J. Afrika), „Excelsior“, ktorý do 1905. roku (po Cullinan) bol najväčší nebrúsený kameň na svete. Našli ho náhodou. Robotník pri nakladaní kamióna v baniach De Beer v Jagersfontein (Orange Free State) ho zbadal v mase odpadového kameňa. Bolo to 30. júna 1893.r. Neobrobený vážil až 995 karátov. Po dlhšom študovaní, v 1904. r. majster I.J. Asscher a Co. z Amsterdamu, rozšiepili ho na 21 kúskov o váhe od menej, ako jeden karát, až po vyše 70. K týmto kamienkom občas pribudnú aj ďalšie.

„Surový“ diamant je nič zvláštne. Aby z neho bol šperok, potrebné je ho rozštiepiť a vybrúsiť. Takú robotu dostane len pravý majster (obyčajne z Amsterdamu) a aj tento ho študuje, prezerá, rozmýšľa, aj pol roka. I keď je diamant tvrdý, predsa je aj krehký a ľahko ho je rozštiepiť. Po tomto procese, kamienky idú na brúsenie, aby sa diamantu dal „oheň“. Tradične, tu máme až 6 spôsobov brúsenia. Najpopulárnejší stýl je briliantový.

Ukážka brúsenia briliantového štýlu. Okrem tohoto je tu ukážka aj štýlu „marquise“, „emerald “ „square“, „baguettr“ a „oval“. Viď nasledovné.

Briliantový „rez“ sa robí na okrúhlom diamante.

Ten pravý briliant má až 58 malých plôch, ale jednoduchší tzv. „single cut“ má len 18 plôch.

Os tat né spôsoby znalci nazývajú, akože len ozdobné.

Tradične, najväčším svetovým strediskom brúsenia a aj obchodu s diamantami je Amsterdam.

Sem sa prinášajú „surové“ diamanty. Tu sa brúsia a sem si po vybrúsené kamienky prichádzajú obchodníci s klenotamy. Nejaké štriktné zákony nejestvujú. Najlepším zákonom je vlastná česť a na tú si ľudia dbajú. Stačí len trochu nepoctivosti a už si na celý život von z kruhu. Väčšina obchodníkov, priekupníkov... sú Židia a preto, po prospešne uzavretom obchode, zaželajú si „Mazák“ – šťastlivo.

Africké krajiny, bohaté na diamanty, z tohoto nebohatnú. Podívajte sa. Všade, kde sú diamanty, tam je aj vojna. Je to podobná kliatba, ako aj olej. Máš bohatstvo, ale z neho nebohatneš. Bohatnú iní a preto, v poslednej dobe aj týto páni z Amsterdamu sa dohodli, že „krvavé diamanty“ nebudú vykupovať, brúsiť, predávať.

Niekde v roku 1960. prišlo sa na stopu, ako vyrobiť umelý diamant. Grafit, čistý uhlík vystaví sa účinku tlaku a vysokej temperatúre a tu je diamant. (Skúšali sa aj iné spôsoby.) Na oko a svojimi vlastnosťami sa vôbec nelíši od pravého. Musí to byť veľký expert, aby zbadal, že pred sebou má nie pravý, ale umelý diamant. Šperky z umelého diamantu sú podstatne lacnejšie a v bežných obchodoch vás začas oklamú. Vraj toto je pravý diamant a na to vydajú aj stvrdzenku, certifikát, lenže na takéto niečo sa nemôžete spoľahnúť. Aby ste vedeli, či pred sebou máte, či kupujete naozaj pravý diamant, najlepšie urobíte, keď si to dáte ohodnotiť v nejakej solídnej samostatnej inštitúcii, v špecializovanom laboratóriu a pod. Predavači klenot to nemajú najradšej a budú sa vás snažiť odradiť, lebo vraj prečo by ste platili nepotrebne. Verte mi, opláca sa. Ak máte na prsteň nejakých 2 – 3.000 alebo aj viacej dolárov, „naškrabete“ ešte aj nejakú stovku a máte pokoj. Neraz sa stáva, že takýto falošný prsteň má len asi desatinu hodnoty, akú od vás pýtajú.

*Keďže aj menejhodnotné lesklé kamienky “majú” rozličné “nadprirodzené” vlastnosti, určite to bude mať aj diamant. A pripisuje sa mu toho naozaj dosť, hlavne medzi prívržencami “New Age”. V prvom rade, diamant je vraj kameňom ľudí narodených v apríli. Keďže je tvrdý, tak predstavuje „tvrdosť“, pevnosť lásky a manželského zväzku, lenže potom, ako si vysvetliť tie “slávne” rozvody filmových hviezd. Považuje sa, že vplýva na manželskú vernosť a medzi akože spoločenskou špičkou, tej je málo. Tiež je aj symbolom bohatstva a ak máte jeden diamant, ten priláka aj ďalší a čím ich je viacej, tým rýchlejšie budú pribúdať. Ak je kamienok malý, bude lákať hlavne malé kamienky, ale ak je veľký, tak priláka sebe rovný. Diamant je vynikajúci prostriedok na blokovanie geopathického a elektromagnetického stresu a hlavne sa osvedčuje pri blokovaní lúčov mobilných telefónov. Pravda, v takomto prípade to musia byť diamantové naušnice.

Diamant je aj amplifikátorom energie a sám po sebe nepotrebuje dodatočné nabíjanie energiou. Keď sa použije v kombinácii s inými kryštálikmi, aj tieto nabíja energiou a zvlášť sa osvedčuje pri celení rán. Zapcháva aj diery v aure človeka, avšak v ňom je skrytá nie len pozitívna energia. Má aj negatívnu a preto je potrebné vedieť s nim zaobchádzať. Zvlášť je potrebné vedieť vyčítať, kedy človeka upozorňuje na potrebu „oprávky“ vlastnej aury. Vedieť kedy vám radí transformačný zákrok.

Diamant vplýva na redukciu strachu, neistoty, na liečbu emócií, duševných boľastí a zároveň toto je aj nadmieru kreatívny kryštáľ. Štimuluje kreativitu majiteľa, jeho imagináciu a inventivitu. Je spojkou madzi intelektom a vyššou úrovňou umu. Prináša majiteľovi čistotu, klaritu mysle. Vplýva na evolúciu duše, aktivizuje čakru a posúva ju na božské svetlo.

Pomáha pri glukóme, čistí zrak, pomáha mozgu, zjemňuje alergie, zjemňuje chronické boľasti, pomáha na metabolizmus a storočiami sa používal aj ako prostriedok proti rozličným jedom.

.............................píše Ján Kulík

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com