16 októbra 2008

Etymologický slovník Jána Kulíka ( H 3.)

Hala 1° Veľká prikrytá predsieň alebo miestnosť, dvorana, veľká továrenská miestnosť. Prevzaté cestou st.h.n. halla, hol. hal, nem. halle, ang. hall, germ. *xallo (challo), východisko je germ. xal-, xel- (chal-, chel-) s významom pokryť, skryť, schovať, príbuzné ku nášmu haliť.   Hala 2° Nár. expr. Búrka, nečas, víchor, krupobitie. Stojí tesne vedľa nem. a hol. hagel, ang. hail = ľadovec, krupobitie, ktoré podľa ox.et.slov. v príbuznosti má gr. káchlex / κάχληξ = štrk, kamienky (súvis s naším kachle). Slovenské hala má však aj širší význam (búrka, nečas, víchor...) a približuje sa ku sans. hala = rýchly nečakaný pohyb, trasenie, otras, výkrik, z čoho v jaz. pali nadobúda aj význam rev, revanie, zavýjanie a v iných ind. jazykoch aj nepokoj, nekľud, zmätok, blesk atď. Koreňom je hal / hall = hýbať, triasť.  S týmto súvisý aj robiť ako hala = robiť veľmi rýchlo a šikovne. Halabala Hov. expr. Povrchne, nedbanlivo. Tu najskôr ide o spojenie slov hala 1° s významom pokryť, skryť (haliť) + bala s významom baliť. Viď Baliť 1°a 2°. Možná súvislosť i so sans. khala- = nezbedník, chytrák, podliak, klamár, klamstvo. Halali Poľovnícky popevok, alebo trúbenie oznamujúce koniec poľovačky. Východiskom je cit. na upútanie pozornosti, haló. (Viď.) Halapartňa Stredoveká bodná a sečná zbraň, kópia so sekerou a hákom; zast. zbraň hlásnikov. Prevzaté z nem. Hellebarde = r/v, kde v slove –barde máme názov pre sekeru, baltu, bavtičku. Viď Balta. Halas Hurhaj, krik, huk, hrmot. V čes. halasiti, halas, halasný, poľ. halasić, halas. Východiskom je tu slovo garázdiť. Viď Garazda.

Halát

Náčinie, náradie (halát obuvnícky, krajčírsky, kováčsky, stolársky...). Zaužívané v slovenskej enkláve vo Vojvodine a tu najskôr predstavuje výpožičku zo srbch. alat = r/v. Do srbch. sa dostalo buď cestou tureckého halat = povraz, lano, ale ešte skorej z peržského jaz. V peržskom alat = náčinie, náradie, zariadenie, stroj, výstroj, výzbroj, uzda, máre a pod. Údajne tu ide o pôvodne arabské slovo (F.Steingass), avšak spoliehajúc sa na iné pramene, toto slovo sa medzi Arabov dostalo z latiny a to cestou „výzbroje“ lodí. Rimolatínske altiare, lat. altus = vysoko a hlavne rímska podoba sa ujala vtedy medzi vtedajšími námorníkmi v zmysle povraz, lano, lanové zariadenie na plachetnici, predná časť lode, kde sa pripevňovali laná a povrazi držiace stožiar a pod. Z tohoto sa potom vyvinulo starofr. haucier, súč. hausser = dvíhať, ang. hoist, dolnonem. hissen, heissen = výťah, dvíhanie, vztýčenie a pod. staronór. háls = predná časť lode atď.

Halavý Nár. expr. (vo Vojvodine) pažravý, pachltný, rýchlo jediaci. Vypadá, že slovo predstavuje výpožičku z cig. Súvisí so sans. khádati- = žuvať, hrýzť, z ktorého sa vyvinulo arménsko cigánske xaliv (chaliv) = mäso, európske cig. xalo (chalo) = jesť.  Halda Hovor. Hromada, kopa. Prevzaté z nem. Halde = r/v. Príbuzné ku nem. haufen, ang. heap = kopa, hromada, hŕba.  Haleluja V cirkevnej literatúre, prepis hebrejského liturgického zvolania hallelu – jah = chváľte Hospodina, kde Jah predstavuje skratku z Jahve, Jehova a hallel = chváľte. Halena Voľný mužský súkenný kabát v ľudovom mužskom odeve, huňa, guba, širica. Halenka, časť ženského odevu. Srbh. haljina = odev, ženské šaty, kućna haljina = domáce šaty, župan. Ako k nám, tak aj do češtiny preniklo z juhu, od južných Slovanov. V srbh. výslovnosti haljina sa vyslovuje, ako (c)haljina a u nás nastáva posun na halena, podľa príbuzného slovenského haliť. Do srbh. jazyka slovo preniklo z tureckého, kde hali = koberec, pokrovec. (Čes.et.slov. V.Machek) Halengať Nár. Opálať sa, natriasať, kývať. Starobylé slovo. Príbuzné ku sans. halati = hýbať sa, kývať sa, triasť sa. Viď Hala 2°. Halič Územie v juhozápadnom Poľsku, ktoré sa počas Rak.-Uh. nazývalo aj Galícia, avšak tu nejde o názov odvodený od Galov, lež o praslov. koreň gal- = holé. Ukr. galicja = holota. Halier Stotinka z koruny (mena skorej Eura). Čes. haléř. Prevzaté zo str.h.n. haller (súč. Heller), ktoré je odvodené z názvu mesta Hall (neďaleko Stuttgartu), kde sa svojho času razili mince, haliere. Halit Hornina sedimantárneho pôvodu, v ktorej prevláda kamenná soľ. Medzinárodné. Vzniklo kombináciou hal- + -it(e). Hal- tu predstavuje variantu z halo- = slovný element s významom soľ (napr. halogén). Gr. άλς , άλός = soľ, slaná voda, more. Druhý elemnt, -it(e), predstavuje grécku príponu, ktorá sa využíva na bližšie označenie asociácie, v tomto prípade minerálnych elementov , chemických zlúčenín, hlavne solí kyselín ...  Haliť Kryť, prikrývať, zakrývať, zahaľovať. Haliť je slovo novšieho dátumu. V starších materiáloch ho nachádzame, ako od-, roz-, za- haliť. Podobne sa vyskytuje aj v ďalších slovanských jazykoch, napr. čes. roz-, za-, od-, haliti, srbh. -galiti = -haliť, ukr. progálina = čistinka v lese, rus. progálina, nár. aj progál, progáľ , progáliť = oholiť, vyčistiť (od kríkov, chrástia, porastu).  Celkove sa považuje, že východiskom bude slovo holé, kor. gal-, gol-. (Vasmer, Bernecker, Sobolevski atď.) Skorejší predpoklad o príbuznosti ku gréckemu χαλάω = slabnúť, popúšťať, nechať, ponechať, prestať... nebude mať žiadny súvis. Celkove tu máme opozit slovu heliť. (viď) V príbuzenstve má slovo Hala 1° (viď).  Sem patrí aj nárečové rozheliť = čiastočne obnažiť, vyheliť = obnažiť. Hálka Okrúhla strieška nad štítom domu, alebo studne; guľa na streche domu, alebo veže; guľovitá hrčka na rastline; veterník; proste slovo na označenie niečoho guľatého.   U Macheka najdeme vysvetlenie, že čes. a slovenské hálka, poľ. gala, halka = guľa, praslov. gala z galiti, čo znamenalo hádzať a prirovnáva ho ku gr. vállo / βάλλω = hádzať, lúčať, váľať a pod. U Slovanov je paralelné interatívum guol-ei-ti.   V ruskom et. slovníku (Vasmer) pod gálka 2 najdeme vysvetlenie, že tu ide o výpožičku z neskorej str.h.n. galle = opucheľ, púčok, vred.   V ukrajinskom et.slov. pod gal 2 , gálka = guľočka, guľka, guľovitá hrča na rastline, veterník... má poznámku, že slovo sa považuje za prevzaté z germanského jazyka, avšak tu je aj lat. galla = nárast, výrastok. Toto sa zase dáva do súvisu so sans. gúlma- = hrča na strome, napuchnutie (zápal) žliaz, napuchnutie brucha. Slovo vo svojích rozličných variáciach prešlo aj do súčasných jazykov Indie a tu, na podklade spoluhlások čo nasledujú priamo po sebe, mb ~ mm < lm R.L.Turner predpokladá, že slovo nebude mať ie. ale „non-Aryan origin“ pôvod.   V takomto prípade, ak sa jedná o neindoeurópsky pôvod, vynára sa nám súčasné peržské slovo (arabského pôvodu), falka, falkat = okrúhle, guľaté, klbko, guľatý kopec v púšti, halqa, halqat = prsteň, obruč, kruh, koleso, kruh priateľov, okruh atď. Toto slovo v podobe halka nachádzame v tur. jazyku a tu znamená kruh, krúžok, okrúhle, ľud, národ atď. Odtiaľ sa dostalo do srbh. kde alka = kruh, krúžok, „garíčka“, karička, prsteň, ohnivko a pod. // Možné je však, že slovo bude nejak súvisieť aj s gr. χαλκ - , χαλκεια = bronzové, kováčske, vykované, skované a tu sa asi jedná o praeurópsky základ, alebo aj tu predstavuje starobylý import z jazyka Semítov ?//  Medzi Slovákmi na Dolnej zemi máme bežne zaužívané slová falka, halka na označenie stáda, kŕdľa, čriedy oviec, alebo iného dobytka. Podobne, aj medzi tam žijúcimi Srbmi a Chorvatmi, stretávame sa s halka = r/v. Z pôvodného významu pre niečo guľaté, okrúhle, nastal posun aj na označenie stáda, čriedy, kŕdľa. Podobne ako je to aj v maď. jaz. kde gulya = stádo, črieda. Viď Falka, Guľa, Guláš, Haluška.   Halma Druh hry so skalkami na šachovnici. Čes. halma. Z gréckeho άλμα = skok. (Šmilauer) Hálňa Hromada kamenia pred baňami, odval, halda. Viď Halda. Halo Farebný kruh okolo slnka, alebo mesiaca, tmavý kruh okolo prsnej bradavky, kruh okolo hlavy svätých. Str.lat. halo, lat. halos, z gr. (h)álós, άλώς = kruh, disk okolo slnka, mesiaca, štít. Chet. hali- = košiar (ovčí), obor pre dobytok, hila- = okruh, dvor, halo okolo slnka. V súč. peržskom hala = halo = r/v. Halawar = cirkulárne, okrúhle, ako halo. Rozšírenejšiu peržskú podobu halat, hala v zmysle tiež kruhu okolo mesiaca, F. Steingass v Persian – English Dictionary priraďuje už ku arabskému pôvodu. Asi mýlne. Pomýlilo ho meno manželky Abdu ‘l-mutaliba, ktorá sa spomína v tamojších dejinách.  .....................................pokračovanie nasleduje

Žiadne komentáre:

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com