25 októbra 2008

Árijec a aristokrat.

Zase sme dostali divnú otázku. Niekto si želá ujasnenie pojmu Árijec a aristokrat. Vysvetlenie je celkom jednoduché.

Ľudia, čo prežili druhú svetovú vojnu, dobre spoznali, čo je to Árijec, „árijská rasa“... lenže nevedeli ani oni a ani tí ideológovia, že toto slovo chápu celkom chybne, vyvrátene atď. Poplietli si to ešte skorej, v čase keď Angličania prišli na to, že bude tu nejaký súvis s jazykmi Indie a jazykmi Európy. Študovali a „vykuli“ názov, že vraj toto budú indo-árijské, resp. indo-európske jazyky a na základe similarít základných slov, hľadali kde bude pradomov tejto, akože jazykovej skupiny. Nemci tiež študovali, ale túto skupinu nenazvali indoeurópska, indo-árijská, lež indo-germanská (čím z rodiny hneď vytvorili nie len jazyky Slovanov, alebo aj románske jazyky, ale aj grécky, albánsky...) Veľmi ľahko „objavili“, že pradomovom bude práve sever Európy, ich kraje a chýbal už len krôčik, aby tu bol aj „čistý“ Árijec. Vysoký, blonďák, podlhovastej hlavy, modrých očí a pod. „Zabudli“ však komparovať základné slová, ako napr. v jazyku Indoeurópanov chýbajú vlastné slová na more, jantár, druhy morských rýb atď. atď. Tieto si preberali (kto, od koho, ale od obyvateľstva, čo zastihli pri posúvaní sa do nových oblastí). Baltické more, či oblasť kde je more, nemôže vôbec byť pradomovom.

Pradomovom nemôže byť ani oblasť súčasného západného Francúzska. Zemepisné názvy nie sú indoeurópskeho pôvodu a potom, zase je tu more.

Pradomovom nemôže byť ani oblasť teplejšieho pásma. Chýbajú nám vlastné termíny pre povedzme palmu, somára, pre tamojšiu flóru a faunu...

Pradomovom nám môže byť jedine chladnejšie pásmo, ďaleko od mora, tam kde sneží, kde je chladno, kde rastú brezy... kde je step, kde sú rieky, potoky, močiare... a to je oblasť stredného toku Dunaja, panonská nižina, Karpaty a priľahlá oblasť Ukrajiny... Praslová na túto oblasť máme. Všade. V každom ie. jazyku. Od Írska, cez Irán, až do Indie, ba aj ďalej.

V historických záznamoch, pri archeologických vykopávkach ... najdeme, že ten Indoárijec bol jasnejšej pokožky, jasnejších vlás a bol pomerne vysoký. Spomína sa, zaznamenané je, že keď do Indie prišli Árijci, boli podstatne jasnejší od domáceho obyvateľstva. Podobné záznami máme aj z oblasti Grécka a súčasného Talianska. Dnes po nich stopa zmizla. Zliali sa, skrížili sa s domácim obyvateľstvom. V Indii vidíme, že sever krajiny je „jasnejší“, vyššie kasty sú „jasnejšie“ a ich sluhovia sú tmavší. Stretol som však ženu, tmavej pokožky, z Indie – Pakistanu, ktorá však mala krásne modré oči. (Bola z národa Paštúnov.)

S opisom farby vlás, ako vyložene blond, nikde sa nestretneme. Najčastejšie najdeme, že boli jasné, čo môže znamenať aj blod, ale aj hnedé, ba aj červenkavé. Nejestvuje žiadna evidencia na potvrdenie, že Indoeurópania mali podlhovasté hlavy. Vykopávky ukazujú, že tie hlavy boli každej podoby, napr. bol to vyšší človek, s okrúhlou hlavou, alebo nižší, ale hlavu mal podlhovastú.

Neobstojí ani mýtus a nejakej „čistej rase“. Také nejestvuje. Všetci sme hybrídom, miešancami. Po rozchode z pravlasti, smerom na východ, západ, sever, juh, stretali sme tamojšie obyvateľstvo, hlušili sa s nimi, miešali sa a preberali sme si nové slová, termíny na vystihnutie charakteru novej prírody, nového okolia. Po tomto prišli migrácie iných, ako Huni, Avari, Mongoli, Maďari, Turci.... a krv sa miešala. Veď aj keď sa Diana Spencerová vydávala za princa Charlesa, v rodokmeni jej vraj odhalili aj gény po Džingis Chánovi. Nič zvláštne. Tento človek vraj bol v histórii najplodnejší. „Pracoval“ sedem dní v týždni (už mu aj jeho doktor odporúčal aspoň jeden deň oddychu) a podľa DNA analýz, v súčasnom svete je až 16 milionov jeho potomkov.

Teórií o príčine rozchodu z pravlasti, nechýba. Jedno je však jasné. Premnožili sme sa. Ten okruh už nevládal všetkých vychovať. Jedni tvŕdia, že ani sme sa toľko nepremnožili, ako čo nastal klimatický výkyv a potravín bolo podstatne menej. Tu sa poukazuje na odchod skupín v smere juh, dnešné Grécko, Albánsko... lebo si hľadali prajnešie podnebie a aj ich jazyk je podstatne starší, ako iné. Druhí tvrdia, že sme sa premnožili preto, lebo odrazu tu bol nadbytok stravy. Začali sa uplatňovať nové metódy hospodárenia a detí pribúdalo. Tretí tvrdia, že príčinou rozchodu bol kôň a objav jeho uplatnenia, ako ťažného zvieraťa a to nie len pri robote, ale aj v boji. Indoeurópania objavili bojový voz. Silnú zbraň. Iní to ešte nemali. Indoeurópania boli ľudia stepy a práve tu žil aj kôň. O tomto fakte máme zachované slová na označenie koňa, ale keďže to bolo veľmi dávno, vzdialili sa medzi sebou. Napr. ang. žriebä = filly a kôn v gr. jazyku je íppos, ang. kôň = horse. Naše kôn bude najskôr vychádzať z ie. ekwo- = kôň a toto už stojí blízko ku tochárskemu yakwe = kôň, chetejskému aswa = kôň, ako aj latinskému equus = kôň.

Rímskou ríšou otriasali kadejakí barbari, nuž pri trochu imaginácie môžeme prijať, že aj indoeurópski barbari otriasali pokročilejšími kultúramy, búrali ich, rabovali, miešali sa s nimi a preberali si nové poznatky. Hlavne tí, čo šli smerom na juh a východ.

Teda, čo je Árijec? V dnešnej dobe nič také nejstvuje. Voľakedy dávno, pradávno, tak seba nazývali súčasní Indo - Iránci. Bolo to však meno „národa“. V sanskrite slovo arya- = meno národa. Toto sa však neskoršie posúva na význam „šľachetný, vznešený, uctievaný...“, z čoho v sanskrite vzniká aj význam, ako „slobodný, nespútaný...“, ba posúva sa aj na „rodičia rodičov, čiže starí rodičia...“ V staroveku, Gréci aplikovali meno rieky Indus (Indós) na celé územie. S menom sa spoznali v Perzii, „Hind“ (Hindu), avšak zvyšok sveta o tomto nič nevedel. V sans. slovo síndhu = rieka, z čoho vyšlo Indus, ako názov celej oblasti zvanej aj Sindh. Keď sa robili „veľké objavy“, Portugáli a Španieli zase začali uplatňovať meno rieky, na územie celej oblasti.

Árya, Árijec teda pôvodne bolo meno národa, čo sa neskôr posunulo aj na význam „šľachetný, čestný...“ , podobne, ako je to aj v gréckom άριστεία = heroizmus, junácky čin; άριστειον = víťazova odmena, cena; άριστεύς = najlepší, najšľachetnejší muž, princ, junák atď. Sú tam ešte aj ďalšie slová a všade sa ich význam vzťahuje na junáka, hrdinu, princa, šľachetného rodu, šľachtic a pod.

V jazyku máme slovo aristokrat = príslušník rodovej šľachty, šľachtic, zast. aj jemný, vzdelaný a pod. Pôvod slova je v gréckom jazyku, kde aristokratia = vláda najlepších, najurodzenejších, najsmelších atď. Po fr. aristocrate (slovo fr. revolúcie), do nemčiny prešlo, ako Aristokrat a odtiaľ prišlo aj do naších chotárov.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com