Mená na R

Rab, Rabbie: viď Róbert.

Raban: muž.m. germanského pôvodu. Význam mu je „havran“.

Radley: muž.m. staroang. pôvodu. Pôvodne bolo priezviskom, až sa posunulo aj na osobné meno. Význam mu je „červený háj“.

Radomír: slovanské muž. m. utvorené spojením rád, radi + mír, čiže tu ide o muža, ktorý sa teší, raduje z mieru a pokoja.

Radoslav: slovanské muž. m. utvorené spojením rád, radi (staroslov. radi, radma, peržský rádiy, sanskrit. rádmas) a prípony slav = sláva, oslava.

Radúz: slovanské muž. m. českého pôvodu, ktoré je utvorené na slovanskom základe rád, radi + slov. koncovky, o význame ktorej je viacej teórií, avšak pripúšťa sa aj alternatíva, že tu ide o poslovančené germanské meno Reynard, staršia podoba písania Reginald, ale v jeho zlatinovanej podobe, ako Reginaldus, ba poukazuje sa aj na príbuznosť s menom Ralph, ktorého staršia podoba bola Radulf. Viď Ralph.

Rafael: muž. m. hebrejského pôvodu, s významom Boh vyliečil, Boh zahojil. V knihe Tobit (Apokryfa), kde sa napočitujú aj mená anjelov, archanjelov, ako Michael, Gabriel... spomína sa aj archaniel Rafael, ktorý pomáhal Tobiášovi. (Viď Archanjel.)

Ráchel: žen. m. heb. pôvodu, s významom ovečka, čo vlastne predstavuje len synonym poslušnosti, jemnosti, nevinnosti.

V Biblii, v knihe Genesis, spomína sa Ráchel, ako dcéra Labana, ktorá vraj bola krásna a obľúbená, takže na získanie si jej ruky, Jákob u nich slúžil dve lehoty v trvaní po 7 rokov. (1M 29:20 - 28)

Raina, Raine: žen.m. siahajúce do starogermanského jazyka a význam sa vysvetľuje, ako „silná, mohutná“, lebo v podstati tu ide o adaptáciu lat. slova regina = kráľovná, princezná, pani....

Rainella: žen.m. anglíckeho pôvodu a význam mu je „dáždik, ako dážď“.

Raisa: žen. m. gréckeho pôvodu, s významom tolerancia, zhovievavosť.

Raleigh: muž.m. pôvodne priezvisko, s významom „dolinka červených jeleňov“.

Ralph: muž.m. staronórskeho pôvodu , s významom „radca + vlk“. Staršie podoby písania boli Radulf, Ralf, Rauf...

Ramón(a): muž. a žen. m. ktoré predstavuje španielsku podobu germanského Raymond, Raymund.

Ramsay, Ramsey: pôvodne názov oblasti, z čoho sa vyvinulo priezvisko a z toho aj osobné meno. Význam mu je „riečny ostrovík, kde rastie divý cesnak“. Východiskom mu je staronórsky jazyk.

Randal: muž.m. utvorené z priezviska. Východiskom mu je staroanglický jazyk a predstavuje deminutív mena Randolf. Častou variantou mu je aj Ranulf.

Randolf: muž. m. starogermanského pôvodu, utvorené zo slov pre štít + vlk.

Randy: muž.m. ktoré je vlastne len demin. mena Randolf. (Viď.)

Ranee, Rani: žen.m. indického pôvodu. Význam mu je „kráľovna“.

Rankin, Rankine: muž.m. pôvodne priezvisko utvorené z demin. mena Randolf.

Ransom: muž.m. utvorené z priezviska a význam mu je „syn Randa“. Viď Randolf.

Ranulf: muž.m. varianta Randolfa.

Raoul: muž.m. francúzska podoba mena Ralph. (Viď)

Raquel: španielska podoba ženského mena Ráchel.

Ras: muž.m. deminutív mien Erasmus, Erastus. Viď.

Rasmus: muž.m. utvorené na podklade mena Erasmus. Viď.

Rastislav: sloviensko-slovanské muž. m. utvorené zo slova rásť + prípony sláva. Pod týmto menom poznáme hlavne veľkomoravské knieža, ktorý požiadal Carihrad o učiteľov a na jeho prosbu do krajiny dochádzajú Cyril a Metód. U Srbov, Macedóncov... meno Rastislav sa adaptovalo na Risto.

Rastus: muž.m. utvorené na podklade mena Erastus.

Ratibor: slovanské muž. m. utvorené spojením rat = vojna, boj, zápas, energia + bor = boriť, bojovať, čiže tu ide o muža plného bojovej energie.

Ratko, Ratimír, Ratomír: slovanské muž. m. utvorené na podklade rat = vojna, boj, zápas, energia, ktoré je príbuzné ku sans. rtis = útok, avestínskemu eretiš = energia, starému hornonem. ernust, kde má východisko meno Ernest, z čoho Ratko, Ratimír, Ratomír vlastne aj predstavujú nejakú paralelu germanskému Ernest.

Ratko.... má význam energický, bojove naladený, vážny, seriózny muž.

V prípade slovenskej prípony mír, význam sa posúva na bojovník pre mier.

Ratra, Ratri: žen.m. utvorené na podklade sanskritového slova pre „noc“.

Rawley: muž.m. Viď Raleigh.

Rawnsley: muž.m. pôvodne priezvisko. Význam mu je „dolina havranov“.

Ray: muž.m. demin. mena Raymond.

Rayleigh: muž.m. varianta Raleigh-a.

Raymond: muž.m. staronemeckého pôvodu, s významom „poradca + ochrana“. Toto meno, v podobe Raymund mali až dvaja „svätí“ XIII. st. V nem. podobe je Raimund, tal. Raimondo a po španielsky Raimundo.

Rayne: muž. a žen. m. pôvodne priezvisko a význam mu je „slávna armáda“. Variácie mena sú: Raine, Rayner. Pôvod je v germanskom jazyku.

Rea: žen.m. varianta mena Rhea. Viď.

Read, Reade: muž.m. pôvodne priezvisko a význam mu je „červenovlasý, rudovlasý“. Variacie sú Reed a Reede. Pôvod je v staroanglickom jazyku.

Reading: muž.m. Názov lokácie v Anglícku, z čoho vzniklo aj priezvisko a následne aj osobné meno. Význam mu je „oblasť, ľudia červenovlasého“. Varianta je Redding.

Reagan: muž.m. variácia Regan-a. Viď.

Reardon: muž.m. varianta z Riordan.

Rebeka: žen. m. hebrejského pôvodu, s významom slučka, povrázok s uzlíkom a že sa takýto povrázok ľahšie drží, nekĺže sa, nešmíka sa, v prenesenom zmysle to znamená vernú manželku.

V St. zmluve Rebeka bola manželkou Izáka a tu má opis, že bola nesmierne krásna.

Reeve, Reeves: muž.m. staroanglického pôvodu. Význam mu je „súdna sluha, dráb, správca, šafár, správca majetku, usporiadateľ“.

Regan: muž.m. pôvodne priezvisko a význam mu je „mylý kráľ“. Ako muž.m. jeho popularita je viditelná najmä v Írsku. Variácie sú: Reagan a Rogan.

Regína: žen. m. lat. pôvodu, s významom kráľovna. Predstavuje ženskú podobu mužského Reginald.

Reginald: muž. m. staroger. pôvodu. kde je podoba Reynard, v ang. Reynold a v latinovanej podobe Reginaldus. V každom prípade tu ide o spojenie slov sila + moc.

Reilly: muž.m. pôvodne priezvisko a význam mu je „nebojácny“. Varianta je Riley.

Reinald: muž.m. včasná anglícka podoba mena Reginald.

Reine: žen.m. francúzska podoba mena Regina = kráľovna.

Reinhard: muž.m. nemecká podoba Reynhard-a.

Reinhold: muž.m. škandinávska podoba Reginald-a.

Reinold: muž.m. holandská podoba Reginald-a.

Rémus: muž. m. v lat. podobe, s významom sila + moc.

Renáta: žen. m. latinsko-francúzskeho pôvodu, s významom znovunarodená. Viď Reno, René.

Renfrew: zriedkavé muž.m. keltského pôvodu, odvodené z priezviska. Význam mu je „bod búrlivých vĺn“, „bod návalu morských vĺn“.

Reno, René: muž. m. francúzskeho pôvodu, utvorené spojením re = znovu + natus = narodený.

Renton: zriedkavé muž.m. staroanglického pôvodu. Pôvodne aj toto bolo priezviskom. Význam mu je „ významný salaš, farma s budovamy“, alebo po našský „majer“.

Reuben, Rúben: muž.m. hebrejského pôvodu, s významom niečo, ako „hľa, syn; pozrite, syn“. V biblickom čase Židia neraz siahli po tomto mene. Dávalo sa synovi, ktorý prišiel na svet, ako náhrada staršieho, ktorý umrel. V Biblii sa takto nazýva syn Jákuba. Aj dnes po tomto mene siahajú najmä Židia.

Reuel: muž.m. hebrejského pôvodu a význam je „priateľ Boha“.

Reva: žen.m. Viď Reeve.

Rex: muž. m. lat. pôvodu, s významom kráľ.

Rexanna: žen.m. Predstavuje zlúčenie slov Rex = kráľ(ovna) + Anna, ale neraz sa využije aj ako paralela Roxany.

Reynold: muž.m. utvorené na podklade staroanglického mena Regenweald. Predstavuje kombináciu slov „sila, moc + schopnosť, autorita, vplyv...“ Francúzsky ekvivalent je Reinald, Reynaud. Niekde v XV. st. meno Reynold už „zastaralo“, takže ho vystriedalo novšie Reginald.

Rhiain(a): žen.m. welškého pôvodu a význam mu je „deva, panna, slečna“.

Rhea, Rheia: žen.m. ale jeho pôvod je neistý. V mytológii Rimanov toto bolo meno matky Remusa a Romulusa. V gréckej mytológii toto meno mala matka až niekoľkých božstiev, včetne aj Zeusa. Asi tu ide o podobu mena Gea – Terra. Variantou je aj Rea.

Rhoda: žen.m. utvorené na podklade gréckeho slova ródon / ρόδον = ruža, či mohli by sme ho považovať za Ruženu.

Rhodri: muž.m. welšského pôvodu. Význam mu je „vládca kruhu (vyvolených)“.

Rhona: žen.m. varianta mena Róna. Viď.

Rhys: muž.m. medzi Welšanmi celkom bežné, lebo toto bolo priezviskom ich významnej rodiny, ktorá sa postavila na odboj vôči prenikaniu Normanov. Význam mu je „prudkosť, prchkosť“.

Ria: žen. m. utvorené z nemeckej katolíckej skratky pre Máriu.

Rider: muž.m. pôvodne priezvisko. Význam mu je „jazdec, rytier...“.

Ridley: muž.m. pôvodne priezvisko. Pôvod je v staroanglickom jazyku a význam sa vysvetľuje, ako „očistený háj, urobená čistinka v lese“.

Rigby: muž.m. pôvodne priezvisko a význam mu je „očistený, vykŕčený hájik, majetok, salaš, farma na brale“.

Rigg: muž.m. pôvodne priezvisko. Vyźanm siaha do staroanglického jazyka. Znamená „hrebeň rozvodie, predel, hrbolec“ a pod.

Richard: muž. m. germanského pôvodu, s významom: tvrdý, správny, pevný, neochvejný vládca, správca. Španielska podoba je Ricardo. Talianska, Riccardo. Deminutívy sú: Dick, Rich, Richy, Richie, Rick, Rickie, Ricky, Ritchie, alebo nám známejšie, Rišo.

Richmond: muž.m. pôvodne priezvisko. Význam mu je „silný kopec“. Pôvod je v starofrancúzskom jazyku. Deminutív máme, ako Rich, Richey, Richie, ba aj naše Rišo.

Rina: žen.m. ktorého význam nie je nič iné, ako koncovka takých mien, kde máme –rina. Napr. Katarína, Marína, Rozmarína... atď.

Riordan: muž.m. írsko-keltského pôvodu. Význam mu je „bard“

Rita: dnes už samostatné žen. m. ktoré vlastne pôvodne predstavovalo len skratku Margarety.

Ritter: muž.m. s významom „rytier“.

Róbert(a): meno staronemeckého pôvodu, s významom sláva + bystrosť. Deminutívom je Rob, Roby, Bob, Boby, Bert, Robin atď.

Rocco: muž.m. s neistým pôvodom a aj významom. Ak je germanského pôvodu, tak význam mu bude „vrana“.

Roderick: muž.m. starogermanského pôvodu. Visigoti si ho preniesli do Španielska, kde sa z neho vyvinulo Rodrigo a táto podoba bola úplne ustálená už v VIII. st. Pomerne populárne je aj v Škótsku, kde najskôr znamenalo poangličtenú podobu keltského mena s významom „červený“. Vo Walesi sa používa, ako súčasná ekvivalent ich mena Rhodi, ktoré znamená „korunný vládca“. Ináč pravý význam mena Roderick je „Sláva vládne“.

Rodden. muž.m. s významom „dolina jeleňov“. Pôvodne aj toto bolo priezviskom.

Rodney: muž. m. s významom trstinový ostrov. Pôvodne toto bolo priezvisko, ktoré sa formovalo z názvu dedinky Rodney Stoke, v grófstve Somerset v Anglícku. Rodney, ako mužské meno nebolo v použití až do XVIII. st. Admirál George Rodney sa vyznamenal v jednej námornej bitke, nuž netrvalo dlho a rodičia siahli po jeho priezvisku, ako krstnom mene pre svojich synov.

Roger, Rodger: muž.m. germanského pôvodu. Význam mu je „slávny, chýrečný v boji kópiou“.

Rogerio: španielska podoba mena Roger.

Rohan: anglícke muž.m. ktoré bolo frekventované v XVIII. a XIX. st. Pôvod mu je neistý, ako aj sám význam. Obyčajne sa ho dáva do súvisu so sanskritom, poťažne hindu jazykom, avšak význam sa vysvetľuje všelijak. Najčastejšie sa ho dáva do súvisu so sans. rohána, rohati = vychádzať na koňa, rásť, šplhať sa, ale ak sa uváži chovársky jazyk, tak to bude „chlap, muž z ľudu“. Ak sa uvážia ďalšie podoby, tak sans. rohina = červené a rohi = druh jeleňa, ba v prakrite rohana = meno pohoria a nechýba tu ani vysvetlenie na podklade hindu jazyka, kde meno nadobúda význam „santálové drevo“.

Rochelle: žen.m. fr. pôvodu. Význam mu je „kamienok“.

Rochester: muž.m. pôvodne priezvisko utvorené z názvu kraja v Anglícku. Význam mu je „rímska pevnosť pri moste“.

Roland: muž. m. staronemeckého pôvodu a význam mu je sláva + pôda, zem, krajina. Jeho talianska podoba je Orlando.

Rolf: muž.m. skratka z Rudolf. Viď.

Roman(a): význam mu je riman, rimanka. Občas v žen. podobe je aj Roma.

Rómeo: muž. m. s významom riman.

Romilly: muž.m. pôvodne priezvisko, s významom „veľká čistina“, ale ak sa uváži starofrancúzsky jazyk, tak význam sa posúva na lokáciu Romilius.

Romney: muž.m. staroang. pôvodu s významom „široká rieka, miesto na širokej rieke“.

Rona: žen.m. odvodené z názvu škótskeho ostrova. Význam mu je „drsný kamenný strov“. Pôvod je v staronórskom jazyku.

Ronald: muž. m. škandinávska podoba ger. Reginald.

Rory, Rorie: muž.m. keltského pôvodu, s významom „červený“. Meno je frekventované hlavne v Írsku, ale stretnúť ho aj v Škótsku. V XII. st. bol legendárny kráľ Rory O`Connor. V Anglicku sa neraz použije, ako kratšia verzia mena Roderick.

Rosa, Rosabela, Rosana, Rozeta, Róza, Ružena: žen. meno, ktoré je tu uvedené vo svojich rozličných podobách a kombináciach. Východiskom všetkých je však kvet šípovej ruže.

Ružena je naším slovenským variantom, kým ďalšie sú prevažne germanské podoby, v ktorých vlastne ani nejde o ružu (ku posunu dochádza len neskoršie), ale o koňa. Aspoň to tak vyvstľujú etymológovia. (Viď Rosalína.)

Aj jedno škandinávske plemeno, z konfederácie Vikingov, poznáme pod menom Rhos, čiže kôň. Týto Rhosovia svoje lúpežné cesty podnikali hlavne na východ, do povodia rieky Volgy. Tu rabovali najskôr Slovanov, ale neskoršie, už spolu so Slovanmi, rabujú južnejšie, až sa dostávajú aj ku hradbám Konštantinopola, kde sa aj v análoch byzantskej ríše spomína zväz Rhosov a Slovanov, neskoršie sú už len poznámky Rhosi, pod čím sa chápalo povolžských Slovanov a to vlastne je i v základe názvu Rus, Rusko.

Základné Rhos = kôň sa časom posúva v latinské Ros, -a, -e a preberaním si prípony, ako napr. alba, vzniká Rosalba = biela ruža, Ros + Anna = Rosana, v dem. Roseta = ružička, Rosa + bella = Rosabela = pekná ružička atď.

Rosalína, Rosalinda, Rozalinda: žen. m. starogermanského pôvodu, s významom kôň + had. Medzi starými Germanmi toto boli najuctievanejšie živočíchy.

Keď sa ger. Visigoti konečne osadili v priestoroch dnešného Španielska, v priebehu dvoch storočí zabudli aj na svoju pôvodnú reč. Úplne sa romanizovali aj po jazykovej stránke, avšak niektoré slová, hlavne mená, ešte vždy frekventovali v ich germanskej podobe. Hlavne, ako sa ich význam dal vysvetliť aj v novej reči, v reči rímskej ríše. Toto ženské meno bolo zvlášť šikovné. Malo svoje, ako germanské, tak aj latinské vysvetlenie, krásna ruža.

Rosamunda, Rosamunde, Rozamunda... : žen. m. starogermanského pôvodu, i keď v rade publikácií najdeme, že meno bude latinské, francúzske atď.

Rosamund(e) bola gepídskou princeznou, ktorá po vražde svojich rodičov, bola prinútená vydať sa za vraha svojej rodiny, longobardského kráľa Alboina. Spolu s Longobardmi odchádza na sever Talianska (Lombardia) a tu sa nezdráha urobiť sprisahanie na vraždu manžela. Po vykonanom skutku, spolu s pokladom Longobardov prechádza do Raveny, ktorá v tom čase funguje, ako vysunutá provincia východorímskeho cisárstva, ale tu umiera. Chcela otráviť svojho milenca, vraha manžela, ale aj sama musela popiť jed.

Koľko je variácií písania tohoto mena, toľko je aj akože vysvetlení jeho významu. Najdeme tu podby, ako: Rosamonda, Rosamonde, Rosamunda, Rosiermonda, Rozmunda... čo neraz navádza na hľadanie významu tam, kde nie je.

Vypadá, že aj toto meno bolo pôvodne mužským a ženský variant vznikol neskoršie, keď nastal posun z ger. Rhos = kôň, na lat. rosa = ruža. Rosamond sa vysvetľuje, ako svetochýrny veštec, prorok, kde ešte tlie význam kôň = pekné, osožné, dôležité + mond = mund = ústa, širšie, hovorenie, výpoveď a pod.

Keď sa toto meno posunie na fr. jazyk, vzniká niečo, ako ružový svet, lebo fr. monde = svet. Tu však musíme mať na zreteli, že je to pôvodne germanské meno, v ktorom nastal presun do latiny, ale asi len v prípade Rhos = kôň > rosa = ruža, kým v prípade munde = ústa ten posun na lat. mundus = svet, sa ešte nevykonal, takže Rosamunda by mala význam ružové, červený ústa, pery. Aj dejiny ju spomínajú, ako krasavicu.

Rosemary, Rozmary, Rozmarína: žen. m. ktoré vznikli kombináciou mien Rosa + Marína. Pôvod je v latine a význam im je morská ruža.

Ross: veľmi populárne muž. m. a to, ako v samom Škótsku, tak aj v krajinách, kam sa Škóti vysťahovali. Korene mena siahajú do ich pôvodného keltského (galského) jazyka a tu má vysvetlenie: muž z polostrova. Takto sa nazýva aj jeden z ich klánov.

# Na označenie (v tom čase) novoprisťahovalcov do Európy, starí Gréci používali názov Kelt, kým Rimania, Gál, takže dnes sa pod názvom Gál, chápe potomkov Keltov v oblasti západnej Európy, kým Kelt sa vzťahuje hlavne na plemená, ktoré svojho času žili v strednej Európe.

Rowena: žen.m. welšsko-keltského pôvodu. Význam mu je „štihlá blondýna“, alebo ak prihliadneme na germanský jazyk, tak význam sa posúva na „sladká sláva, sláva a radosť“. Súčasné varianty mena sú: Rowina a Rhona.

Roxana: pôvodne peržské ženské meno, kde je zachytené, ako Roakšana, čo znamená briliantová ranná zora, brieždenie, svitanie, trblietanie. Pod týmto menom poznáme peržskú princeznu, ktorá sa stala manželkou Alexandra Macedónskeho. Našou paralelou by mu bolo meno Zora.

Roy: muž.m. Najčastejšie sa spája s francúzskym royal = kráľovský, lenže tu ide o slovo keltského pôvodu s významom „červený“. Škót, Robert Macgregor v dejinách vystupuje pod menom Rob Roy, lebo mal červené vlasy. Na popularitu tohoto mena vplývala novela Sir Walter Scotta, „Rob Roy“.

Rozália: žen. m. kde sa predpokladá, že vzniklo z názvu rímskeho festivalu Rosalia. Počas tohoto festivalu, slávností, všetci Rimania nosili kytice kvetov na hrobky zosnulých rodákov (čo prešlo aj do kresťanstva). Na spopularizovanie týchto slávností, najviacej asi prispela sv. Rozália, pustovníčka z XII. st. ktorá sa stala aj patrónkou mesta Palermo.

Ruby, Rubína (Rubínka): žen.m. ktoré vzniklo v XIX. st. Odvodené je z drahokamu rubín.

Rudolf: muž. m. staronemeckého pôvodu, kde má podobu Hrodulf a význam chýrečný, slávny vlk.

Rudyard: muž.m. utvorené na podklade staroanglíckeho názvu lokácie, jazierka v Straffordshire. Tu, pri tomto jazierku začala láska budúcich rodičov veľkého pisateľa z krajín Ďalekého východu. Rudyard Kipling písal, opisoval hlavne Indiu, tamojší život, ale zaslúžil sa aj o vznik Singapúra. Same meno má význam „rudé, červené ; dvor, záhrada, ohradený priestor“.

Rúfus: muž.m. latinského pôvodu, s významom „červenovlasý“. Po tomto mene neraz siahnu aj Židia a použijú ho ako ekvivalent mena Reuben.

Rupert: muž. m. rovnakého pôvodu, ako aj Róbert a význam mu je bystrosť + sláva.

Ruprecht: muž.m. Viď Rupert.

Ruri, Ruriko: japonské žen.m. s významom „smaragd“, čiže je to ich „Esmeralda“.

Russell: ang.muž.m. ktorého východiskom je francúzske slovo rouscelle = malý červený. Ako osobné meno sa zjavuje v XIX. st. kedy sa „oprašujú“ staré francúzske aristokratické priezviská. Skratky sú mu Rus(s) a Rusty.

Rút, Ruth: žen. m. ktoré v hebrejskom jaz. má význam niečoho, ako krásny výhľad, vzhľad, výzor, pohľad, či je to proste krasavica.

............................autor Ján Kulík ..............