Mačka: Toto všeslovanské slovo naších etymológov veľmi nezaujalo, lebo ani dosiaľ sa ho nikomu neparilo aj správne vysvetliť i keď maca a v deminutíve mačka, poznal už aj praslovanský jazyk.
Hľadať jeho pôvod v onomatopei je mylné a ešte mylnejšie, odvádzať ho od ženského osobného mena Mária. Toto meno sa ku nám dostalo len s nástupom kresťanstva, kým same slovo mačka je hodne staršieho dátumu. Ako zviera, tak aj slovo, Slovania poznali dávno a najmä hodne skorej príchodu Maďarov.
Neobstojí ani tvrdenie, že pôvod mačky je v slove mať, vo význame vlastniť a ešte menej tvrdenie o jeho maďarskom pôvode. (Tu sa našiel nejaký pán Décsy, akože etymológ a vyšiel z teóriou: Keď vy neviete odkiaľ to máte, tak určite tu ide o maďarské slovo, lebo aj v maď. jestvuje macska.) Ani sa nezamyslel nad tým, že si ho oni prevzali zo slovanských jazykov.
Podobu mačka pozná už aj sanskrit a tým aj klasický hindu jazyk. V sans. je marjar, marjari (j = dž) a znamená proste mačka, divá mačka, rys. Príbuzné mu je marjan = utierať sa, ošúchavať sa, umývať sa, čistiť sa, čistenie, „mačkanie“ sa. So všetkým súvisí aj sans. manj = šuchať, trieť, čistiť a práve toto dalo základ vzniku slova manjara, čiže slovu pre mačku, čo v doslovnom preklade aj znamená zviera čo sa neustále čistí, umýva, „mačká“, aby zo seba strelo vôňu a tak ľahšie ulovilo korysť.
Prakrit pozná aj podobu majjao (korupcia sanskritového marjara), ktoré teraz v prešírenej podobe marjjaras nadobúda význam aj ľúbosť, zaliečanie sa, milenka, moja láska, „cicúškanie“.
Peržský jazyk, aj súčasný, má slovo mach (mač) s významom suka, bozk, oblizovať (a tu sa priamo uvádza, že vraj tak, ako keď si mačka líže mačiatká.)
Všetky tieto slová majú súvis s naším mačkať, močiť, myť, mokré a pod.
Madrac: V tejto podobe v SSJ nie je, ale je tam matrac = r/v. K nám, do Voj. slovo preniklo zo srbch. alebo podľahlo srbch. podobe, lebo tam jestvuje madrac. Ináč tu ide o vložku do postele na ktorej sa leží, či jednoduchejšie „slamenicu“. St. fr. materasso, ktorého východiskom je arabské matrah = miesto, kam sa niečo zahodí, odhodí, vankúš, poduška. Koreňom mu je arab. taraha = zahodiť. (Ox.et.slovník.)
V. Machek tiež udáva arab. pôvod, ale ako východisko tu vidí len arab. matrah = vankúš.
Magarec: Somár, osol. V Slovníku slov. jazyka nejestvuje a považuje sa za prevzaté zo srbh. jazyka. V slovenskej enkláve vo Vojvodine, skoro úplne vytlačilo slová osol a somár.
Bolo viacej pokusov na vysvetlenie tohoto slova, ale každý etymológ sa tu dostal do slepej uličke, lebo sa tu díval skorej ako na regionálne a nie indoeurópske slovo.
V sanskrite maghra, v hindu magrana = byť tvrdohlavý. Sans. mughda = sprostý, ignorujúci, hlúpy, pochabý. Peržský mazg, avestínsky mazga = pýcha, arogancia a be-mazga = bez rozumu, nerozumný, prázdnohlavý, prázdny. V príbuzenstve má naše miazga a mozog.
Keď Zoroaster „usporiadal“ náboženstvo Peržanov na podklade ohňa a rozumu, najvyšším božstvo sa stáva Ahura Mazda. V Ahura vidieť, že tu ide o význam oheň, horieť, kým slovo Mazda predstavuje rozum, rezonovanie, čo časom prerastá vo včasnú ideológiu jednobožstva. Mazda je večný a všemožný. Bol stvoriteľom neba a zeme. Bol stvoriteľom všetkého živého na svete. Bol na začiatku a bude aj na konci, čiže bol nejakou Alfou a Omegou. Všetko na svete stvoril vlastnou mysľou, lebo mazg, mazga = myseľ, mozog. (V „babylónskom zajatí“ sa Židia spoznali aj s týmto.)
V srbh. často počuť namiesto magarac, slovo mazga. V. Machek uvádza, že v jednotlivých osadách sa Morave počuť slovo magar vo význame osol, somár a toto považuje za za import „z juhu“ (srbh. bul. alebo aj rumun.) a domnieva sa, že tu ide o pôvodne grécke slovo gomárion / γομάριον = somár, osol a chybne ho zaraďuje ku „prastředomořské“ slovo.
Magazín: Sklad, skladište, veľký obchodný dom, periodický obrázkový časopis. Holandský magazijn = sklad, francúzsky magasin, taliansky magazzino atď. Všetky varianty vychádzajú z arabského makazin, čo je množné číslo z makzan, mahzan = sklad, skladište tovaru.
Majica: Tielko, letné tenké tričko. Prevzaté zo srbh. jazyka, kam sa dostalo z ruštiny. Podľa Vasmera, Trubačeva atď. ruské májka vychádza z názvu mesiaca máj, avšak nevykľučuje sa adaptácia talianského maglia = majica, ktorého východiskom je francúzske maille = očká sita, mreživo a maillot = tričko akrobata, majica, kde ako východisko máme meno výrobcu trikotáže pre parížsku operu Maillot.
Májoška: Druh pečeňovej jaternice, hurky. Maďarský máj = pečeň.
Makar: Hoci, hoc aj, i keď, nech aj, aspoň, napriek, prinajmenej, čokoľvek a pod. Prevzaté zo srbh. jazyka. Pôvod v peržskom magar, čo je spojenie slov ma = nie + gar = hoci, vyjmúc, iba, len, možno.
Mangulica: V Slovníku slov. jazyka najdeme iba, že mangulica sa vyskytuje aj ako mangalica a to je všetko. Nieto tam žiadnej informácie, že sa tu jedná o jeden, teraz už zastaralý druh svíň, bielej farby a trochu kučeravých škutín. Svojho času to bol u nás najpopulárnejší druh svíň, kým ich nevystriedal najskôr čierny druh anglíckych svíň Berkšír (Berkshire) a tieto zase vystriedali populárne zvané najlonky, čiže biele svine druhu Yorkshire.
Mäso z mangulíc bolo mastnejšie, poprerastané masťou, či teraz populárne by sme to nazvali „mramorové“. Vôbec nebolo suché, zádrhľavé, ale šťavnaté. Z týchto svíň sa robili najlepšie klobásy, najchutnejšie škvarky, vynikajúca slanina, ale dávali aj hodne masti. V zašlých časoch náš sedliak potreboval práve takúto potravu. Aby vládal na poli robiť. Kde nebolo masti a slaniny, tam bol veru hlad. Postupne, tam niekde koncom 50. rokov tento druh svíň vymyzol z naších chlievov. Nebol rentabílny. Vytlačil ho berkshire, ktoré boli hodne „suchšie“, ale ešte vždy poprerastané s masťou. Začali sme aj my byť modernejší. Masť vraj škodí zdraviu. Prišli do chlievov „najlonky“, čiže biely yorkshire. Suché mäso, málo masti, tvrdé škvarky, ale svine rýchlo naberali. Boli rentabilné. Ako také, najrentabílnejšie, začali sa chovať po celom svete. Hodia sa na „masovú“ výrobu, lenže... lenže labužníkom na západe už zunovali. V posledných rokoch špičkové reštavrácie robia separátne zmluvy s chovateľmi svíň druhu berkshire. Platia prémiové ceny dodávateľom (a tých je veľmi málo), len aby na jedálnom lístku mali aj Rolls Royce prasacinu, bravčovinu.
Mangulica, ako slovo, dostali sme z germanského jazyka, kde v staroger. manhg, manhgjan = miešať, pomiešať, vymiešať, čiže bol to akože nečistokrvný druh svíň. V súčasnom ang. jazyku aj dnes jestvuje slovo mongrel = (pes) nečistej krvy, vymiešaný, miešanec, kríženec, bastard atď. Staršia podoba písania tohoto slova bola M(o)(u)ngrel(l).
Manila: Textilné vlákno na výrobu povrazov a pod. Názov vychádza z manilská konopa, čo vlastne ani nie je konopa, lež banán vláknitý a jeho pomenovanie vychádza z názvu filipínskeho mesta Manila.
Maňúška: Toto slovo, ale len ako okrajové, pozná aj Slovník slov. jazyka. Význam mu je púčok jarnej vŕby, kde sa častejšie použije jahňady a bahniatka.
Etymológia tu nie je celkom jasná, lebo určite tu ide o starobylé slovo, o „kvet“ vŕby, stroma oblasti pôvodnej krajiny Indoeurópanov, a najskôr sa tu jedná o vyjadrenie vlastnosti „kveta“, ako neplodného, mužského, alebo môže tu byť aj súvis s chumáčom, ozdobou, šperkom. Sanskritové manuša, východiskom je manus = mužské, ľudské, v tomto zmysle ako „mužský“ kvet vŕby, neprináša žiadne plody a asi tu dominuje.
Ďalšie sanskritové, maní = šperk, drahokam, perla, klenot vôbec, ornament, kryštáľ, ba v lit. sa vzťahuje aj na hrbol (ťavý), „naušnice“ na koze atď. ba ako blízke slovo, význam, považuje sa aj grécke mánnos, mónnos = tenké, riedke, slabé, samé a lat. monile = náhrdelník, germanské mane, mähne = chumáč.
Meď: Farebný a mäkký kov červenkavej farby. Všeslovanské. V srbch. jazyku ho už skoro úplne vytlačilo paralelné turecké bakar, ktoré však predstavuje výpožičku z arabského jaz. kde má východisko v slove spálené, zhorené.
K úplnému vysvetleniu tohoto slova potrebujeme aspoň dve strany, lebo ani jeden slovanský etymológ ho zatiaľ nevysvetlil. Všetci sa krutia v akoby začarovanom kruhu a na popletenie ešte tam pridajú svoje chybné uzáveri. Vysvetlili nám ho (nepriamo), anglickí etymológovia, či skorej sanskritológovia a orientalisti. V sans. mis = meď, per. misi = meď a tu nezabudnú spomenúť, že odtialto vychádza aj slovanské meď, ba že slovo je odvodené z názvu oblasti Média, Médea (ktorá dlhšie fungovala, ako samostatná krajina a neskoršie sa stala oblasťou Perzie. Toto slovo vzniklo podobne, ako aj lat. cuprum = meď, ang. copper = meď. Slovanské meď vychádza z názvu Médea, kým lat. cuprum z názvu gréckeho ostrova Cyprus. Obe oblasti už v staroveku boli bohaté na tento farebný kov, nevyhnutný v dobe bronzovej. Médea je však o niekoľko storočí staršou zásobárňou mede, z čoho môžeme uzavrieť, že Slovania do doby bronzovej vstúpili hodne skorej. Podobné vysvetlenie najdeme aj v osetskom et. slovníku (V.I.Abajev). V príbuzenstve ku slovanskému meď máme aj írske slovo mein(n) = ruda, kov a chetejské miti-, mita- = červené.
S týmto slovom priamo súvisí aj mzda = pláca, ale aj mág, „madjioničar“ a aj medicína.
- O všetkom a dopodrobna sa bude písať v priprávovanom etymologickom slovníku slovenčiny (J.Kulík).
Méta: Cieľ, terč. Prevzali sme si ho zo srbh. jazyka, ale tesne súvisí so slovami mesto a miesto.
Meze: V SSJ nie je. Zaužívané vo Vojvodine v zmysle zájedka, predjedlo. Prevzaté zo srbch. meze = r/v, kam sa dostalo z tur. meze = zájedka, predjedlo, zákuska, “pod zub”, avšak východiskom všetkého je grécke mástax / μάσταξ = ústa, huba, do úst, kúsok, omrvinka.
Míheľ: Dielňa, pracovňa, štúdio. V Slovníku nie je. Na Dolnej zemi je bežne zaužívané na označenie dielne napr. obuvníka, krajčíra, holiča, kováča, zámočníka, kolára, stolára atď. atď. Prevzaté je z maďarského műhely = dielňa, ktorého východiskom je nemecké mühle = dielňa, mlyn, fabrika..
V germanských jazykoch, ako napr. nem. mühle, ang. mill atď. v prvom rade má význam mlyna a to ako samého stroja na mletie, tak aj budovy, kde sú tie stroje zložené, či širšie sa tu chápe aj budova, kde sa vyrába nejaký tovar, z čoho vznikli spojenia, ako napr. textilný mlyn (pradiareň, tkalcovňa), metálny mlyn (zlieváreň, extrúzia kovov atď.) a je tu ešte celý rad mlynov. Pôvod všetkého je v lat. molinus, kor. mola = mlyn, žarnov.
Miškovať: Kastrovať, škopiť zvieratá, odkiaľ máme aj miškár, ako zametnanie a i priezovisko. Po český miškovati, miškář. Východiskom mu je slovo mních, mníška, ba ešte aj dnes sa na Morave povie mniška a na Slovensku mnišiť = kastrovať. Rovnaké východisko má i poľské m(n)iszka, m(n)iszyć, mišk(ow)ać, miškarz atď. Ukrajinské myškar, myškuvaty je z poľštiny.
Modliť (sa): Konať, odbavovať modlitbu, prosiť bohov..... Všeslovanské. Pôvodne tu asi nebolo zvratné sloveso sa, čiže bolo iba modliť = prosiť. Staroslov. molju, moliti, rus. moliť, ukr. molýty, srbch. slovín. moliti, s bežným významom nie len modlenia sa, ale aj prosenia. Príbuzné je lit. maldá = prosba, maldýti, maldau = veľmi prosiť, melsti, meldžiú = prosiť, modliť sa, arm. malthem = prosím, modlím sa, chet. mald-, maltai- = prosiť, hovoriť, malda(i)- = dávať sľub, prosiť bohov, prinášať bohom obete, st.h.n. meldom, n.h.n. melden = nahlasovať, prosiť o slovo, vyhlasovať, z čoho v americkej ang. vzniklo meld = v hazardnej kartovej hre pinochle, pinocle hráč vyhlasuje keď v ruke drží kráľovnu pika a dolníka guly.
Vypadá, že aj medzi Slovanmi pôvodný význam slova modliť, molju, moliti bolo prinášanie obetí bohom, konanie slávnostného náboženského obradu a keďže sa obracali k bohom, nosili im obete, za to si od tých bohov aj niečo žiadali, prosili ich o niečo, nuž celkový význam sa posunul v prosbu, prosiť. Aj zvratný tvar sa, se možno vysvetliť chetejštinou (viď Sa), ktorá vyjadruje, že obetník prináša obeť, robý úkon vo svoj vlastný prospech. (Machek)
Sans. mányate, manáyati (kor. man) = rozmýšľaj, uctievaj, z čoho je mańanu = rešpektovať, poslúchať, sľúbiť a v jaz. panjabi manná = veriť, uveriť. Tiež sans. manyú (kor. man) = duša, žiadosť, z čoho sa vyvinulo mamaya, mamata = túžba, želanie, prianie. (Turner)
Charles Rockwell Lanman v „Sanskrit Reader“ (Boston 1906) koreň man vysvetľuje ako:
A/ ver, rozmýšľaj, predstavuj si;
B/ pylne rozmýšľaj;
C/ maj na mysli; a všetko dáva do súvislosti s gréckym μέ-μον-α = myseľ, lat. memini = maj na mysli, ktoré je priamo spojené s ang. mean = mieň, maj na mysli (s ktorým samozrejme súvisí aj naše mieniť, myslieť, myseľ...). Sans. Man+abhi = žiadať, túžiť, priať si, z čoho (podľa formuly sans. kor. man + gr. μένος = myseľ, duša) odvádza aj názov rím. boh. Minerva, ktorá mala schopnosť porozumieť každého, kto ju o to poprosil.
Modliť sa nema súvis s modlou (idolom), ani priamo s významom prinášania obetí bohom, ale je tu súvis so slovom myseľ, myslieť, mieniť, mať tých bohov na mysli, myslieť na obete a aj myslieť na to, čo sa cestou obetí má od nich žiadať, ak pripustíme, že v slove modliť, molju, moliti, máme koreň man > men > mol.
Odtialto máme (po)modliť sa, modlitba, modlikanie, modleník, modlitebňa atď.
Blízkosť ku slovu mlúviť, i keď sa to same natíska, ešte nie je bezpečne dokázaná.
Mogať: Cicať, sať. Tesne súvisí s mliekom a mlezivom.
Mlieko je všeslovanské a v príbuznosti má nem. Milch, ang. milk, staronór. mjólk atď. a oxfordov et. slovník toto slovo vysvetľuje na podklade ie. melg-, mlg-. Sem prislúcha aj lat. mulgeo, mulgere = dojiť, gr. amélgein, ámelgo = dojiť, cediť. So všetkým súvisí aj sans. mrj (i keď je viditelnejší súvis so slovom mrdať), predsa je tu aj význam oškrabať, utrieť, očistiť, avšak pôvodný význam bol posúvni vyššie, pevnejšie. Podobne je aj v av. měrěgh a sans. mrga. Všade sa tu jedná o slová z koreňa mr = šuchať, trieť a na podklade tohoto sa vyvíja pojem pre hladkaj rukou, či širšie v rámci ie. jazykov aj šuchať, roztierať, utierať, dojiť a práve sem prislúchajú aj lat. a grécke podoby pre dojenie. (Ch.R.Lanmann: Sanskrit Reader).
Pre zrejmú príbuznosť slovanského mlieko, ku nem. Milch, rad tendenčných etymológov 19. storočia sa snažilo dokázať, že slovo sme si prevzali od Germanov, lebo Slovania už disponovali so slovom mlezivo, mledzivo. Pekná hypotéza, ale neobstojí. Najmä ak uvážime, odkiaľ potom máme mogať? Toto sa už skorej podobá sanskritovému mrga, lat. mulgeo, mulgere, ako aj gr. amélgein, ámélgo.
Slovanský jazyk, či slovanské jazyky (a to aj podľa výskumu „západných“ etymológov sa zaraďujú medzi tzv. východné krídlo áryjských, či indoeurópskych jazykov, z čoho môžeme kľudne dedukovať, že majú bližšie ku sanskritu, že je tu viacej podobných slov, viacej spoločných koreňov a aj viacej synonymov, ktoré aj písomne zachytil sanskrit, nuž je celkom prijatelné, že Slovania okrem mlezivo, mledzivo, disponovali aj inými termínmi pre mlieko a same slovo mlieko v žiadnom prípade nemôžeme pokladať za „výpožičku“ od Germanov, či aj opačne (aj tu sú hypotézy). Mledzivo, mlezivo, mlieko ba aj mogať sú variantami našej slovnej zásoby pre mlieko, či aj mrdanie, dojenie a pod.
Zo slova mogať v ľude sa vyvinul aj termín omozok, omodzok, čo SSJ nepozná.
Do prvej sv. vojny, ba aj medzi vojnamy, plastické hmoty boli zriedkavosťou, čiže cuclíky pre kojencov neboli bežne prístupné. Mamičky sa však vynašli. Vzali kúsok handričky, prevažne syrovú (redšiu) látku a urobili omozok pre nemlúvňa. Požuvali kúsok chleba, z toho urobili guľočku, zabalili ju do látky a dali kojencom. Bol to svojdruh cuclíka. Dieťa hodinami mogalo omozok a bol pokoj. Mohlo sa robiť. Mohol sa okopať celý rad kukurice, pohrstiť za koscom atď.
Moňaš: Žrebec. V Slovníku nie je. Používa sa hlavne v Báčke a v Srieme. Ide tu asi o konglomerát rozličných vplyvov a etymológia vôbec nie je jasná. V prvom rade musí sa tu uvážiť ie. slovo pre muža, man, men, muž, ale zároveň aj maďarské mon = muž (ako mužský kôň), ako aj srbh. slovo pre koňa, at, ba aj slovanské ata = otec atď. Slovo, jeho etymológia je nejasná, no význam mu bude mužský kôň.
Ak sa však uváži slovanské komoň = kôň (viď Kôň), čiže druhá polovica slova –moň, tak sa etymológia posúva na cele inú rovinu. Máme tu nepreskúmané slovo.
Morka: Kurovitý vták, ktorého domovom je Amerika a ako taký, novšieho dátumu, etymológia názvu je nejasná. Patrí do skupiny názvov ktoré sa v Európe vymýšľali pre z Ameriky privezené nové plodiny a zvieratá ( zemiak, fazuľa, kukurica, tekvica, tabak, čokoláda, avokádo... morka).
O význame slova morka jestvuje viacej neúplných, nespoľahlivých teórií. Čes. morka = krocan, čo predstavuje adaptáciu nem. Truthahn, avšak v nemeckom jaz. je aj Puter. Anglícke turkey = morka, ox.et.slovník vysvetľuje, že východiskom tohoto názvu bude asi v skorejšom pomenovaní jedného afrického vtáka (perlička, čengerka), ktorého portugalskí moreplovci priviezli cestou tureckých provincií a len neskoršie nastáva posun aj na označenie amerického vtáka. V iných materiáloch sa spomína, že tento vták, morka, Angličanom sa podobal na vyzdobeného Turka v turbane.
Ruský et.slovník pod hlavičkou йндюк / indjuk = morka, napočituje, že aj v ukr. poľ. belorus. je to indyk, podobne ako je to v lat. (pavo) indicus, čo sa vzťahuje na fakt, že sa tohoto vtáka priviezlo zo Západnej Indie, ako sa vtedy nazývala Amerika. Podobný názov jestvuje aj v stredonemeckom, ein indianisch Huhn a fr. dindon, čiže indijka a v tal. pollo d´India.
V srbch. jazyku sa stretneme až s niekoľkými názvami, ako ćuran, puran, tukac... a všetky majú paralely aj v iných rečiach. Ćuran – turkey, puran – Puter, tukac – Truthahn.
V prípade slovenského morka, moriak je to hmlistejšie. Podľa Macheka, názov sa vzťahuje na fakt, že sa tento vták medzi nás dostal „spoza mora“, z Ameriky. Problém tu robí, že my sme o tom asi nevedeli. Neprišiel k nám priamo „spoza mora“, ale rozličnými okľukami.
Tento vták sa naším slovenským predkom tiež mohol podobať na osobu v turbane, ale už to nemusel byť Turek, lež Maur zo Španielska (týchto sme dobre poznali), nuž mohla to byť aj Maurka.
V lat. názve figuruje pavo = páv, lebo tento vták sa hodne podobá na pávu a páv má svoju podobu v ie. slovenej zásobe. Sans. mayúra = páv, v jazyku pali mora , v starom marwari moradi, v sinhalézskom mora, v hindu (dialekt) mhor, murha atď. Všetky podoby veľmi upomínajú na slovenskú morku.
Morka však môže predstavovať aj vlastný útvar, ktorý vznikol na podklade koreňa mr- = mrieť, lebo chovatelia hydiny dobre vedia, že dopestovať morku nie je ľahko. Aj pri najväčšej opatere kuriatká morky hynú, umierajú. Okrem bežných chorôb hydiny, veľkú umŕtnosť zapríčiňuje aj vietor, chlad, teplo, dážď atď. atď. Osobne predpokladám, že práve toto vplývalo na vznik názvu morka.
Morskača: Bambusový prút, dlhé roky „výchovná pomôcka“ v školách. V SSJ nie je. S morskačou sa žiakom „prášili“ nohavice, delili facky, držal poriadok v triede. Preto, že sa morskača svojím výhľadom podobala trstine, v ľudovej etymológii sa ju identifikovalo, spájalo s nejakou „morskou trstinou“, lebo morskača bola silnejšia, trvácejšia a i ohybnejšia od obyčajnej trstiny, z obyčajnej bariny. Musela byť len z mora, z morských plitčín. Pôvod slova je však cele inde. V slove mrsknúť = šľahnúť, šibnúť, udrieť... mraštiť.
Motúz: Povrázok upletený z viacerých nití. Čes. motouz, staročes. motovúz, motovjáz, ukr. mótuz, motoúz, motovjáz, poľ. motowáz, rus. motovjáz, slovín. mot(v)oz, praslov. motovúz. Vzniklo spojením slov motať + viazať, na čo jasne poukazuje staročeské motovúz a rus. ukr. motovjáz, ako aj poľ. motowáz a praslov. motovúz. Prvoradý význam sa najlepšie zachoval v poľských nárečiach, kde slovo znamená i stužku na prevezovanie pásiem, článkov priadze na motovidle, článkov pradena.
Motyka: Ručný nástroj na kopanie, okopávanie. Všeslovanské. Koreň je mat-, s ktorým sa stretávame v rade ie. jazykov a význam mu je roztĺkanie (hrúd). Prítomné bude asi aj v slovách, ako je mlato, mlátiť atď. V sans. je to matyá-, mathana- = mrviť, štiepať, miešať (koreň je tu manth-) odkiaľ vychádza rad slov s významom palica (srbch. motka = palica) na mútenie masla, oleja, cukrového syrupu, či vôbec palica na bitie niečoho. Lat. mateola = mlatový nástroj na vtĺkanie kolov do zeme, st.h.n. stein-mezzo, súč. nem. Steinmetz = kamenár, ang. mattock = motyka, budák, čakan (s poznámkou ox.et.slovníka, že „origin unknown“ = pôvod neznámy), ale ruský et. slovník pridáva sem aj ďalšie príklady zo st.h.n. ako medela = pluh, wel. matog, gál. madog = motyka, kým o anglickom slove mattock má poznámku, že niektorí autori to považujú ako za prebrané z vulgárnej latiny, mattiuca = motyka.
Mrkať 1°: Zmrkávanie, mračenie, stmievanie sa pred nocou, súmrak. Všeslovanské. Koreňom je merk-, mork-. Max von Vasmer, V. Machek a tak rad, radom, všetci slovanskí etymológovia toto slovo vysvetľujú chybne. Vidia v ňom príbuznosť ku sanskritovému marka = zatmenie slnka, avšak toto slovo má cele inú etymológiu. Sans. marka = slovenskému mrcha, poškodené a koreňom mu je mr, mrc = rana.
Tiež sa tu opakuje aj ďalšia chyba. Mrkať komparujú s nemeckým Morgen. Už či nem. Morgen, alebo anglícke morn atď. majú zase cele inú etymológiu. Ox.et.slov. pre anglícke morn, z čoho vychádza morning = ráno, nehľadá paralelu v iných rečiach, iba napomína, že sa tu jedná o význam rána, svitania a nie mračenia.
Neobstojí ani komparovanie s gréckym nuktós / νυκτός, ámolgo / άμολγω = za nočného temna, nocou, lebo tu ide o cele iné slovo, νυκτο = noc, kým ámolgós = tma, šero a grécke όμιχλη = hmla, opar, oblak, čo aspoň na prvý pohľad po fonetickej strane by zodpovedalo, ale významovo sa odbočuje. Tieto slová suvisia s našími hmla, noc.
Mrkať (sa) skorej súvisí s gr. ámaúros / άμαύρος = tmavé, nejasné, chmúrne, temné, čes. maurovitý, slovenské príbuzné murgoliť (sa). Východiskom je praslov. mur, odkiaľ vychádza aj ruské murúgij = hnedý, hnedočierny, poľ. morag = pruh na tmavšom podklade, pruhované zviera, pestre pruhované (ang. brindled), slovín. moroga = špinavý pruh, dl. mórg = pruh, škvrna. Základné mur- nachádzame aj v slovách, ako sú: chmura, chmúriť sa, pochmúrny, chmúrne počasie a pod.
V príbuznosti bude aj rumunské murg = hnedý, albánske murk, murgu = temný, šedý, čierny.
Mŕkať 2° (mŕkanie): Párenie sa oviec a kôz; ich pohlavný styk. V SSJ nie je. Ukr. merkáč = baran, beloruský markáč = baran, bul. mrkač = baran, mrka se = pári sa, mac. mrkati se, slovín. mŕkati se, merkáč = cap, kozel. Staroslov. mrkati (se) = páriť sa, merkač = baran, cap. Pôvod slova je v praslov. merk-, mork- = mokrý, močiť, avšak ukrajinský et.slovník všetko dáva do súvisu so sans. mršáti, čo bude omyl.
Pri analýze tohoto slova, zjavuje sa nám problém dvoch príbuzných koreňov, či prelínanie sa, až občasné aj splynutie významov sans. meha 1° = moč, močovka, „močiť“ a meha 2° = baran. Tento problém vysvetlil R.L.Turner v „A Comparative Dictionary of Indo – Aryan Languages“. Ovce a kozy sa „trú“, ale baran ich „močí“.
Bližšie vysvetlenie a i analýza významov je zahrnutá v Mech.
Mújo: Málo hovoriaci, prísprostý, „mutavý“ človek, kde ale došlo i do skríženia s bosenským moslimským osobným menom Mujo (Mustafa). V Slovníku ho nemame. Dostali sme ho cestou srbh. jazyka. V ie. jazykoch jestvuje symbolické sloveso mu ktoré sa využíva pri stavbe slov s významom nemý, tichý... z čoho v latine máme mutus, v gréckom jaz. múndos, mukós, v hindu muk, mok, v sanskrite múka = nemý. U nás ho najdeme v slove (ani) muk, muknúť, čiže byť ticho, bez hlásku. O týchto slovách, priamo o sanskritovom slove, R.L.Turner poznamenáva, že aspoň čiastočne je to zvukomalebné.
S týmto súvisiace je mutavý = pomalý, nevšímavý, zmotaný a pod. Prevzaté je zo srbh. mutav = nemý, zajajkávajúci, pomalý. I napriek niektorým etymológom, toto sa do srbh. jazyka nedostalo z latiny, slova mutare = zmena, premena, alebo turecko – arabského muti = byť jemný, poddajný, poslušný...ale v príbuznosti má peržské muta anni = pomalý, vyčkávavý, zdržanlivý, ktoré súvisí so sans. predponou mutta = tichý, ktoré prislúcha ku skupine slov mut, mutáti = hýbať, ohýbať a je v príbuzenstve s naším motať, muchať sa, či aj chetejským muwa = pomalý, trpezlivý, zhovievavý, až je tu príbuznosť aj s lat. moveo, movere = hýbať, pohybovať, narúšať atď.
píše J.Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára