Oheň a voda sú dobrí sluhovia, ale zlí páni.
Dnes, v sobotu, 14. februára 2009. uvedomujeme si, že požiare trvajú už celý týždeň. Mnoho prehrmelo a konca kraja zatiaľ nevidíme. Požiare už nie sú toľko prudké, lebo ani dni nie sú toľko horúce, ako pred týždňom a hlavne, aj vietor stíchol. Trochu klamná situácia. Odpočinúť sa nedá, lebo predsa ešte asi tucet požiarov má nálepku „divý“. Niekoľko miest, ako Healesville a Beechworth sú ešte vždy ohrozené a obyvateľstvo je pripravené na evakuáciu. Autá sú nabalené, aby aj oni neprešli tak, ako tí v prvých dňoch. Mnohé miesta sú ešte v plameni a požiarnici sú nám už úplne vyčerpaní. Robia po 12 hodín. Na zmeny. Pomáhajú im požiarnici nie len z iných štátov Victórie, ale aj Novozealanďania, prišli Američania, aj Kanaďania sú tu. Jednotky armády a ich ťažké stroje sú tiež na miestach a bojujú s ohňom. Robia lesné cestičky, hrádze, pália úseky proti požiaru a všetci sú proste ustarostení, aký bude nasledovný týždeň, lebo predvída sa vzrast teplôt. Zase sa to bude pohybovať medzi 30 až 40°C. Veľké starosti majú aj v Západnej Austrálii, lebo aj tam je všetko suché, dni horúce a neustále im fúka severný horúci vietor. Aj oni čakajú pohromu. Nedaj Bože.
Začneme s Queenslandom. Tento štát má rozlohu 1,727,200 štvorcových km. a z toho, pod vodou je asi dve tretiny. Zahynulo ohromne veľa zvierat a dobytka. Zatiaľ sa škoda odhaduje na 200 milionov dolárov, čo je len predbežný odhad. Po farmách a uliciach si plávajú krokodíli, takže farmári majú strach aj vyjsť von. Jeden z mesta Normanton sa odvážil. Voda do pása, ale brodil sa ku akože ostrovčeku. Ich domáca kačka, obľúbila si majiteľa a išla s ním. Plávala napred, keď tu odrazu sa vyhodil krokodíl a schmatil ju. Farmár sa ukrutne zľakol a hneď bežal späť. Nebol ďaleko od domu, nuž unikol. Vzal si ďalekohľad a začal študovať dvor. Len okolo domu mu krúžili až traja krokodíli. Tých ďalších už ani nehľadal.
Queensland je jeden z hlavných dodávateľov ovocia a zelenín pre tzv. južný trh, či pre Melbourne, Sydney atď. Ani oni nevedia, kedy im prestane pršať. Monzúnové dažde neprestávajú. Len občas stíchnu. Ľudia majú svojich starostí viacej, ako dosť a predsa nezabúdajú na svojich rodákov vo Victórii. Aj u nich sa robia dobrovoľné zbierky na postihnutých požiarom. Sami hovoria, že u nich je strašne, ale predsa nie toľko, ako vo Victórii. Pomáhajú. Dávajú.
Čo hovoria čísla? Tak zatiaľ tu zhorelo vyše 1800 domov. Ku tomuto počtu ešte pribudne.
Už tretí deň sa počet mŕtvych udáva len 181 osoba, čo už sotva kto tomu aj verí. Najmä, keď hovoria, že objavili aj ďalšie telá... avšak celkový počet stojí. Určite je tu nejaké embargo.
7500 osôb je bez strechy nad hlavou. Zatiaľ mnohí sú ubytovaní pod stanmi, v karavánoch, privážajú sa prenosné chaty, po rodinách, mnohé rodiny, čo majú povedzme nejaký voľný byt, chatu a pod. Svoju ochotu niekoho ubytovať oznamujú patričnému úradu.
Nejaký pán má na svojom počítači zaznamenaných vyše 15 tisíc najrozličnejších majstrov z celej Austrálie, nuž vyzval ich na dobrovoľnú akciu. Zatiaľ všetci sľúbili, že kedykoľvek sa ich pozve, prídu si odpracovať. Prídu pomôcť.
V strediskách, kde sú zatiaľ týto nešťastníci, nechýba pomocná ruka. Sú tam pekári... ba aj zmrzlinári, kuchári, majitelia reštaurácií a denno denne sa starajú o tamojších, teraz bezdomkov a aj o požiarnikov a ďalší personál, lebo kto je „za čiarou“ nemôže von a kto je z druhej strany, nemôže dnu. Najmä v mestečku Marysville, lebo sú náznaky, že požiar nebol „prírodný“, lež niekto to zapálil. Vyšetruje sa.
Každá vyhorená rodina dostala od štátu mobilný telefón a lap top počítač, aby mohli byť v kontakte, ako s úradmi, tak aj rodinou, čo je vonku. Problém je však prúd a voda. Súkromné obchody, armáda atď. rozvážajú generátori, prepravuje sa pitná voda a život nejak začína. Teraz však prichádza uvedomovanie si skutočnosti a duševný otras. Na miesto idú najrozličnejší kňazi, psychológovia a podobný personál. Dcéra, ako psychologička robí pri štátnom ministerstve a cez ich oddelenie prechádza väčšina takýchto pomocí. Pracovný deň im nie je 8 hodín, ale koľko vládzeš. Následky prežitéj pohromy budú trvať rokami. Hľa, jeden požiarnik z Melbournea po tých najhorších dňoch dostal deň voľna. Prišiel domov, že na oddych a doma zhorel. Podozrivý prípad. Polícia vyšetruje. Asi ho tá situácia toľko dojala, že spáchal samovraždu. Podpálil seba a dom.
Na TV obrazovkách, ba aj všade po mestách vidíte len žlté stužky. Medzinárodný symbol nádeje, že sa nezvestný vráti.
Zajtra, v nedeľu, aj SBS rozhlas robí rádiotón, či dobrovoľnú zbierku. Slováci vysielajú, či robia zbierku v čase medzi 10 a 11 hodinou večer. Takéto zbierky sme robili aj skorej a verte mi, ľudia, poslucháči, pomoc dávajú. Vždy sa nazbieralo na miliony. Myslím tu na všetky jazykové skupiny dospolu.
Obchodná sieť samobslúh IGA, už konala zbierku a darovala jednodňový profít. Včera podobnú akciu mala sieť „Coles“ a nazbierali, či do fondu odviedli vyše 6 milionov. Sieť „Bunnings“ má celotýždennú zbierku a tak, rad, radom do akcie sa zapájajú najrozličnejšie podniky. Robotnícke syndikáty vyzvali všetkých zamestnaných, aby do fondu odviedli jednohodinovú mzdu. Aj takto pribudne mnoho milionov.
V každú chvíľu, asi jeden milion Austrálanov je mimo krajiny. Väčšinou sú tam, ako turisti, ale aj na dočasnej práci. Povedzme, v Hollywoode je ich nemalý počet a aj oni, na čele s Mal Gibsonom robili nejakú zbierku. Zozbierali až 21 milion dolárov. Tí, čo sú v Anglicku, v Japonsku atď. atď. tiež robia zbierky. Každý Austrálan vie, čo je to tunajší požiar.
Holanďan André Rieu a jeho Johann Strauss orchester z akcie nevyostali. Vydali nejakú platňu, CD a všetok zisk z jej odpredaja odvedú do fondu na postihnutých požiarom.
Tunajší športovci sú tiež v akcii. Hráči cricketu odviedli 6 milionov, futbalové kluby odvádzajú celý zisk zo zápasov a to je veru vyše miliona od jedného zápasu.
Pomoc núka rad krajín. Aj tých rozvojových. Napr. Indonézia poslala 1,5 miliona, Nová Guinea 2 miliony... lenže tu sú miliardové škody. Hmotné. O iných, ani hovoriť. Odhaduje sa, že v požiari zhorelo aspoň jeden milion tunajších zvierat, kým vyše 100,000 zvieratok je na liečení. Aj koala Sam (Samantha), ktorej fotka obišla svet. Dali ju do klietke s jedným popáleným samčekom a vypadá, že sa zaľúbili. Nebijú sa. Bozkávajú sa.
O počte dobytka, zatiaľ nikto nevie. O počte zhorených domácich zvierat, nikto nemôže dať ani približný odhad. V mestečku Kinglake, kde dom leží v popole, na dvore mali aj sošku nejakej kačky. Po požiari, pri tejto soške našli úplne spálenú domácu kačku. Určite si hľadala bezpečie pri tej väčšej, betonovej.
Neuveritelných prípadov je neúrekom. Nejaký 97 ročný starček, zatiaľ prežil všetky zaznamenané najväčšie požiare. Black Friday z 1939. roku, Ash Wednesday z 1983. roku a prežil aj tento. Zase si zachraňoval strechu nad hlavou. Nevyšlo mu. Dom je v popole. Všetci susedia si mysleli, že Charlie zhorel, keď tu z plameňa vyšiel žilovatý starec. Popálený, ale nezhorel. Je v nemocnici. Hovorí, že už je presvedčený, že mu toto bol posledný požiar.
Ako všade vo svete, tak aj tu, tí policajti nie sú najbystrejší. Keď sa oheň rozháral, jeden človek skočil do auta a uháňal na susednú farmičku nie len varovať, ale aj zachraňovať nejaký manželský pár a viete si teraz predstaviť toho policajta? Zastavil „samaritána“, vraj prekročil povolenú rýchlosť jazdy a vypísal mu aj pokutu.
Kým šoférujete, nesmiete používať mobilný telefón. To každý vie. Vedel to aj šofér buldožéra, ktorý sa prebíjal lesnou cestičkou a bol na telefóne. Dostával pokyny, kam má bežať, čo má robiť atď. keď tu pred neho vyskočí policajt a už mu aj vypisuje pokutu.
Sused, farmár, kapitáň požiarnikov v blízkej dedine Bunnaloo, je tiež pri ohni. Po 5. dňoch prišiel domov a dal mi nejaké fotky. Už je zase pri ohni a sľúbil, že keď sa vráti, dodá mi ďalšie. Ja tam nemôžem. Nepustia dnu nikoho. Hľa, len dnes povolili tým občanom, čo sú von z Marysvillu, že môžu navštíviť svoje mestečko. Autobusom. Zamknutým. Kolóna sa pohla, previezli ich ulicami, ale von z autobusa nesmeli. Nesmeli ani nič fotiť. Všade sú policajti, detektívi a vyšetrovatelia.
O týždeň sa chystám na cestu do Melbourne a budem prechádzať tým krajom. Ak budem môcť, nejaké fotky urobím aj ja.
Spálený les. Foto, sused Bert.
Skupina dobrovoľných požiarnikov. Foto, sused Bert.
Jedno z miest zrazu požiarnikov.
Pri meste Heatcote vykopali jednu z mnohých jám, kam sa privážajú mŕtve ovce. Táto má kapacitu na tisíc oviec.
.....píše Ján Kulík z Austrálie.
ps
Dostal som listy, kde sa ma ľudia pýtajú, čo je s naším susedom Alanom. Bol tam medzi vami (v Petrovci) pred niečo vyše jedným rokom. Zhľadoval si sudy na víno, lebo tu má tri veličánske vinohrady. Jeden hneď vedľa nás, druhý vedľa mesta Moama a tretí neďaleko mesta Ballarat. Vraj, ako sa má? Môžem povedať len toľko, že nezhorel, ale hrozno zhorelo. Nie od požiara, ale od tej ukrutnej teploty, vyše 47°C a od horúceho vetra. Zachraňuje, čo sa dá. V minulú noc začali s oberačkou. Väčšina bobúľ sú úplne vycicané, zoškvarené, nuž aké bude víno, uvidíme. Určite mi prinesie vzorku. Tak robieva každý rok.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára