Argentína, aspoň rozlohou, je druhá najväčšia krajina v Južnej Amerike (hneď po Brazílii) a pre nás je zaujímavá aj preto, že tu žije pomerne hodne Slovákov. (Vraj asi 45,000.) Hlavne v oblasti hlavného mesta, Buenos Aires, ale ešte viacej v provincii Chaco, v okolí mesta Presidencia Sáenz Peńa (oklité dediny – Tigrica...-, dedinky, farmy). Práve do tejto provincie, v rokoch po I. sv. vojne prichádza počet Slovákov a to nie len zo Slovenska, ale ešte viacej z Vojvodiny a Bulharska. Konečne, aj prvý stály kňaz slovenského evanjelického zbora v Melbourne, Ondrej Kolec je potomkom týchto vysťahovalcov. „Korene“ rodiny sú v Sriemu, v Dobanovciach. Okrem neho, v Melbourne žije ešte počet slovenských rodín, ktoré prišli sem práve z Argentíny, ako Dudka, Fodor, Klepáč...
Do tejto, v ľude známej, ako „teplej“ Ameriky, nejak sa zatúlal aj Martin Bencúr – Kukučín a to, na jej sám „spodok“, na juh, ku „americkým závejom“ a tu sa „skovala“ aj fráza „Mať volá“. Volala, ale nejak neprijala. Aspoň v chápaní Slovákov z Dolnej zeme, Vojvodiny.
Argentína nám je zaujímavá aj preto, že dostala pomenovanie podľa striebra (lat. argentum), ktorého tam vlastne ani nebolo, ale španielski conquistadori sa domnievali, že ho najdu. Tamojší Indiáni mali nejaké striebro (z „dovozu“) a na brehoch rieky, v piesku nachádzali niečo, čo si mysleli, že je striebro, ale nebolo. Bola to platina. V tom čase skoro bezcenný kov. Najväčšia rieka, Rio de la Plata dostala meno podľa striebra, ktoré sa po šp. nazýva plata. (Španielska etymológia tohoto slova je „pestrá“ a náš ekvivalent – etymologický- by bol plošina, platňa a pod.)
Vlajka tejto krajiny je tiež zaujímavá, lebo ovplyvnila nie len podobu národnej vlajky Urugvaja, ale aj národnú vlajku El Salvadora, Guatemaly, Hondurasu, Kostariky a Nikaraguy.
Keď nejaká kolónia zosilnie, začne byť nespokojná so svojim postavením a dožaduje sa nezávislosti. Tento proces poznačil aj Argentínu a to už začiatkom XIX. st. „Patrioti“ Argentíny už v máji 1810. roku si pripínali modré kokardy, aby preukázali svoju nespokojnosť so správou španielského vicekráľa. Na farbu kokardy vplýval asi aj fakt, že keď Briti videli, ako moc Španielska nad touto svojou koloniou chabne, vyslali tam svoju námornú flotilu s úmyslom zaujatia si aj tejto kolónie Španielov. Nevyšlo im. Na odboj sa postavila vojenská posádka, ktorej členovia boli už akože Argentínčania a uniforma týchto bola vo farbách „nebomodrá-biela-nebomodrá“.
Generál Manuel Belgrano v roku 1812. sa rozhodol aj vyvesiť „národnú“ vlajku v týchto farbách, čo zase podmienilo, že že v júly 1816. r. Argentína, v tom čase len nejakou časťou „Spojených provincií la Platy“, vyhlásila aj svoju samostatnosť, avšak potrvalo to, až do 25. feb. 1818. aby sa tam priložilo aj „slnko“, „slnko mája“, čo sa zase vzťahuje na, akože historickú skutočnosť, že v deň tých pohnutých časov, máji 1810. cez husté mračná, predsa zasvietilo slnko. Argentínske slnko vraj nema nič spoločného so symbolom slnka Inkov, ktoré sa nachádza v erbe a vo vlajke Equadora.
„Argentínske slnko“
Španielska koruna si vládla nad obrovským územím kontinentu, ktoré bolo rozdelené na počet provincií a pri tomto zápase o samostatnosť, každá provincia mala aj svoju „národnú“ vlajku, ale svojou dôležitosťou, všetky zaostávali za provinciou Buenos Airesu, takže jedine táto provincia mala predpoklady stať sa stredobodom budúcej črtajúcej sa federácie. V 1860. sa aj urobila bodka v procese unifikácie a vlajka Buenos Airesa, „nebomodrá-biela-nebomodrá“ sa stáva vlajkou všetkých zjednotených provincií, výnimkou provincií severne od ústia rieky La Platy, budúceho Urugvaju. Tieto mali trochu inú minulosť, boj proti šíreniu sa vplyvu Portugálska, či ich brazílskych kolónií.
Ten odtienok „nebeskomodrej“ farby sa nikdy úradne nešpecifikoval a zase len 16. augusta a to v 1985. roku povolilo sa aj súkromným občanom, aby vo svojej, z „patriotizmu“ vyvesenej vlajky mali aj „májové“ slnko. Do vtedy, to slnko mohla mať len vlajka ústrednej vlády a armáda.
…………………pripravil J.Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára