08 augusta 2009

Etymologický slovník: na Md-Me

Resize of Resize of 2007_04090058J.Kulik

 

 

 

…pripravil Ján Kulík

  Mdlý

Unavený, slabý, chorý, malátny. Čes. mdlý, poľ. mdly, omdleć, ukr. mlíju, mlíty, slovín. medel = slabý, mdlý, medleti = omdlievať, cirk.slov. mdl. Asi sem prináleží aj srbch. mledan = slabý, mdlý a slovín. mleden = r/v. Pomerne hmlisté slovo, ale vzhľadom na význam, možná je príbuznosť s gr. bladarós / βλαδαρός = mdlý, ochablý, ámaldúno / άμαλδύνω = slabne, ničí, malakia / μαλακια = mäkkosť, slabošť, choroba, bret. ble = slabý (kor. mldo-?) a sans. márdhati, mrdháti = povoľuje, ochabuje, zanedbáva, zabúda. (Machek) Porovnaj aj sans. marala = mäkký, slabý, jemný, mdlý.

Meander

Riečna zákruta, hadenie sa rieky, pásový element ornamentu z čiar. Názov je odvodený z mena rieky, gr. Maiandros, lat. Meander, ktorá sa nachádza v oblasti Malej Ázie a pri dedine Balad (staršie Milétos) vlieva sa do Egejského mora.

Mecén

Podporovateľ, priaznivec najmä vied a umení, dobrodinec všeobecne. Medzinárodné. Východiskom je meno rímskeho štátnika, podporovateľa a priaznivca, patróna hlavne literatúry a umenia : Cilnius Mecaenas, alebo Meccenas (poznámky o ňom sú zachytené v oboch podobách písania). Ako rímsky šľachtic, potomok kráľovskej rodiny Etrurkov, aj sám napísal niekoľko diel, ako napr. Historiát zvieracej ríše, Životopis cisára Augustusa, Príroda a podoby drahokamov, Tragédie o Octávii a Prometheusa atď. Nič sa nám od neho nezachovalo. Podporoval Horátiusa, za čo si zaslúžil kritiku zo strany Senecu. Virgil mu však venoval svoju Georgiu a Horatius Odesu. Umrel v roku 8. p.n.l.

Meč

Ručná bodná a sečná zbraň. Všeslovanské v podobách meč, mač. Staroslov. a praslov. meč. Pôvod slova neznámy. Či tu ide o nejaký súvis s gót. meki, staroisl. maki, staroang. mece, nevieme, lebo podobné slová jestvujú aj v rade kaukazských jazykov a keďže vojny boli časté, možné je, že medzi Slovanov a i ďalších, slovo sa dostalo cestou vojen, alebo obchodu s nejakou neznámou skupinou a nevykľučuje sa ani praeurópsky pôvod. // Viď Mačeta.

Med

Sirupovitá látka ktorú vyrábajú včely. Všeslovanské. Rus. mёd, ukr. med, mid, poľ. miód, hl. měd, dl. mjod, slovín. srbch. bul. čes. med, staroslov. med. Prastaré slovo Indoeurópanov. Sans. mádhu = med, medovina, madhurá = sladké, madira = víno, matta = alkoholický nápoj, mattá = opitý, maksikakara utvorené z madhukara = včela, mádhus, madhurás = sladký, príjemný, av. mid, ang. mead = medovina, lit. midús = medovina, medús = med, lot. medus = med. Podľa doterajšieho výskumu vypadá, že pôvodný názov medu bol ten, čo sa zachoval v lat. mel a v gr. méli / μέλι = med, kým sans. mádhu nebude mať súvis so samím medom, ale ako aj v iných jazykoch Indoeurópanov, aj tu došlo ku posunu. Názov sladkého nápoja (medoviny) sa posunul aj na význam medu. Ugrofínske slová, ako napr. fín. mete, maď. méz, lap. mitt, ba aj čínske mi a jap. mitsu boli prevzaté od Indoeurópanov (asi prostredníctvom prakritového mit) a ich východiskom už nie je pôvodné slovo, ale prenesené z pomenovania sladkého nápoja, medoviny.

Odtialto máme: medovina, medovník, medový mesiac (novomanželov) atď.

Medaila

Minci podobný kúsok kovu s plastikou. Dáva sa ako symbol vyznamenania, na pamiatku určitej udalosti, za nejaký úspech, výkon v práci, športe a pod. Rím.lat. medallia, pop.lat. metallea. Východiskom je lat. metal = kov. Odtialto je i starotal. medaglia, minca v hodnote pol denariusa, ako aj slová medailón, medailér atď.

Mediálny

Týkajúci sa stredu niečoho. Blízke mu je naše medzi. Lat. mediális, východiskom je medium = stred. Odtialto sú aj medián, mediána a pod. V sans. mádhya = stred.

Medieválny

Stredoveký (odb.). Lat. medius + aevum = stred (medzi) + vek (večnosť). Odtialto sú medieval, medievalový (druh písma), medievalistika, medievalizmus (veda o stredoveku) a pod.

Medicína

Lekárska veda, lekárstvo.Medzinárodné. Pôvod v lat. medicus = lekár, doktor a kor. je medeor, mederi = hojiť, liečiť. Príbuzné je ku av. vi-mad = lekár, hojič a gr. médomai / μέδομαι, μέδω, μέδεω = premyslieť, rozvážiť, vymyslieť, spravovať, vládnuť, dozerať. Odtialto máme: medik, medikament, medikácia a pod. Obďalečná príbuznosť s Mág, Medea, Meď, Magnét.

Mediterán(sko)

Stredozemie. Často sa používa na označenie Stredozemného mora. Lat. mediterraneus, čo predstavuje komb. medius + terra = stred (medzi) + zem. Mare mediterraneum = more stredozemia, čiže more uprostred zeme (krajiny) a neskoršie sa význam posúva aj na more obkľúčené pevninou.

Meditovať

Sústredene uvažovať, rozjímať sa. Lat. meditari = často mysli, meditor = neustále mysli, meditatio = rozmýšľaj, uvažuj. Príbuzné ku sans. man = myslieť, mántra = radiť.

Médium

Prostriedok, prostredníctvo, prostredie a v okultizme znamená i osobu sprostredkujúcu styk živých s mŕtvymi; v maliarstve je to tekutý prostriedok na rozrábanie farieb. Vychádza z lat. medium = stred. V príbuzenstve má praslov. medja = medza a rad odtialto odvodených slov, ako napr. medzník, medzera a pod.

Medula

Miecha, dreň. Lat. medulla – najskôr na podklade medius = stred, uprostred.

Medúza

V gr. mytológii jedna z gorgónskych sestier (Stheno, Euryale, Medúza), dcéry Forkysa a Ceto. Okrem Medúzy, jej dve sestry boli nesmrtelné. Medúza namiesto vlás, na hlave mala hady. Junák Perseus jej konečne zoťal hlavu a po tomto nasadol na loď zvanú Gorgo.

Morský živočích medúza je priesvitná, má klobúkovitú podobu a z tohoto klobúka vychádzajú dlhé, akoby nejaké vlákna, ktoré sú najčastejšie veľmi jedovaté a aj pre človeka až smrtelné.

Lat. medusa, z gr. médousa, ktorého východiskom je gr. médo, medéo = vládca, ochranca + ousia = bytosť, bytie, podstata, hmota.

Medveď

Lesný dravec zavalitej postavy a hustej srsti. Gr. arktos, lat. ursus. Všeslovanské. Rus. medveď, ukr. medvíd, vedmíd, čes. medvěd, srbch. medved, medvjed, slovín. medved, poľ. nár. miedźwiedź, praslov. medvěd. Názov predstavuje komb. slov medh-v-ed-i-s (med+ed) = jedák, pojedateľ medu. Predstavuje slovanskú náhradu prajazykového názvu reprezentovaného v lat. ursus, v gr. arktos a v sans. rkšá-.

Meď

Kov červenkastej farby. Všeslovanské. Rus. meď, ukr. miď, bul. med, srbch. med, mjed (neskoršie ho vystriedalo tur. bakar, ktoré je ale arabského pôvodu), slovín. med, čes. měď, poľ. miedź, hl. mjedź, dl. měž.

Max von Vasmer toto slovo chybne vysvetľuje. Dáva ho do súvisu s ger. schmidt, smith, smid = kováč, či aj smida = kov. Ox.et.slovník angličtiny, pod titulkou ang. smith (uvádzajú sa paralely aj v iných ger. jazykoch) pôvod slova odvádza z ie. smei-, ktoré v gréčtine reprezentuje smile = dlato a sminue = mlato. U iných autorov najdeme aj, že smith, schmidt a pod. variácie súvisia s tým, že svojho času kováčske remeslo robili už nie celkom fyzický bezvadný ľudia, „vojnový invalidi“, ktorí krívali, šmíkali nohu, nuž spoločnosť im pridelila funkciu výrobcov zbraní, kováčstvo. Nechýba ani vysvetlenie, že slovo bude mať súvis aj s ang. smite, nem. schmeissen = biť, silne udierať. Ani jedno vysvetlenie nemôžeme aplikovať na slovanskú meď.

Ang. autori na sanskrit, pri vysvetľovaní slova mis = meď, per. misi = meď, bežne uvádzajú, že podoba slova sa nachádza v slovanských jazykoch ako meď a pridávajú, že východiskom je tu názov oblasti Média, Médea v Perzii. Východiskom pre lat. cuprum = meď (ang. copper = meď) je názov ostrova Cyprus. V Médii sa meď ťažila skorej, ako na Cypruse. Podobné vysvetlenie najdeme aj v osetskom et. slovníku (V.I.Abajev). Ku slovanskému meď príbuzné bude asi aj írske mein(n) = ruda, kov, chetejské miti-, mita- = červené. (Ang. mine = baňa, rudokop sa vysvetľuje na podklade galo-rímskeho, pôvodne keltského slova mein(n) = ruda, kov, ktoré pretrváva aj dnes vo welšskom, ako mwyn = ruda.)

Média sa v dejinách spomína ako veľmi vyspelá a slávna krajina. Nachádzala sa na ázijskom kontinente, južnejšie od Kašpického mora. Na severe hraničila s Hyrkániou, na východe bola Parthia a Sagartia, kým južne ležala oblasť Parsis, neskoršie Perzia a vedľa nej Susiana. Na západe sa rozprestierala Asýria, Babylónia a Arménsko.V roku 820. p.n.l. v Médiii vzplanulo povstanie proti nadvláde Asýrčanov, z ktorého Média sa najskôr stáva nezávislým kráľovstvom, no neskoršie začína fungovať ako republika (svojho druhu). Asi najstaršia republika na svete.

V roku 551. p.n.l. zavládol tu Cýrus a od toho času, Média sa stáva súčasťou Perzie. V čase samostatného kráľovstva, práve V Médii vzniká aj titulka „Kráľ kráľov“. Kráľ vazalných kráľov. Po pripojení Médie ku Perzii, aj noví páni siahli po tejto titulke, pri čom zotrvali až do doby, kedy najsilnejšou krajinou začal byť Rím. S názvom, titulkou sa tu spoznali aj Židia a následne i prví kresťania a vzniká Kráľ kráľov, Ježiš Kristus.

V staroveku hlavné náleziská medi sú práve v Médii. V staroper. jaz. Média sa nazývala Mada a len prostredníctvom ionských Grékov, čo žili na brehoch Čierného mora (Dioskurias, Pantikapaion a Olbia) pôvodné a v názve Mada sa mení v e a namiesto Mada, vzniká Mede.

Z názvu krajiny teda máme odvodenú meď, ale aj rad ďalších slov, ako mzda a iné.

Zoroaster, či Zaratustra (600. roku p.n.l.) tiež patril k  rodu Mágov z Médie. Tu sa rodí aj Mithraizmus, náboženstvo ktoré v čase zrodu kresťanstva svojou popularitou v Ríme, veľmi hatilo prácu prvých kresťanov. // Viď Mág, Mzda, Medicína.

Medzi / medza

Miesto, alebo priestor v strede dvoch , alebo viacerých obkľučujúcich strán. Všeslovanské. Staroslov. mežd(u), mežd(a), praslov. meďá, čes. mez, rus. ukr. mežá, poľ. miedza, hl. mieza, dl. miaza, srbch. medju, medja, bul. meždá atď. Príbuzné je ang. middle, hol. middel, nem. mittel, gr. méssos / μέσσος, lat. medius, sans. mádhya = stred.

V zašlých časoch markantnými medzníkmi bývali buď kamene, alebo stromy a v pravlasti Indoeurópanov najčastejšie to boli stromy a z tohoto faktu, v slovínštine sa vyvinulo meja = les, kým v baltských jazykoch to dokonca aj prevládlo a pôvodné slovo pre medzi, medza sa úplne posunulo na označenie lesa, stromu. Z tohoto v lit. medé = les, medis = strom, drevo, lot. mežs, prus. median = les.

Odtialto máme: medzera, medzník, pomedzi, rozmedzie, zamedziť, vymedziť, medzičas, medzerník, medzimestský a rad podobných slov.

Mega-

Využíva sa ako prvý element v komb. slovách s významom veľké, mohutné. Pôvod mu je v gr. mégas / μέγας = veľké, mohutné. Stretávame sa s nim v : megafón, megaohm, megavolt, megaliter, megalománia, megacykel a pod.

Megalománia

Túžba po veľkosti, sláve, slávybažnosť. Gr mega, mégus, mégas / μέγας = veľký, z čoho sa neskoršie vyvinulo lat. magnificentia = titul rechtora univerzity, magnifikát = slávospev.

Viď Mágus a Mánia.

Mehana, mechana

Špinavá, zadymená krčma, hlavne v Bosne. Preniklo z bosenského dialektu srbčiny, avšak sám pôvod je v tur. meyhane = krčma, bar. Turecký (osmanský) jazyk si adaptoval pôvodne hindu slovo mahall = miesto radosti, rozptýlenia, rezidencia, dom, budova, kaštieľ atď. Do hindu jazyka slovo sa dostalo z arabského mahall = r/v. // Porovnaj Taj mahall v Indii.

Mech

Vrece, zariadenie na vháňanie vduchového prúdu do ohňa, píšťal, pytel na nosenie vody a pod. Všeslovanské. Čes. měch, ukr. mich, rus. mech, hl. dl. měch, bul. mech, mjach, srbch. meh, mjeh, slovín. meh, staroslov. mech, praslov. měch, lit. máišas, lot. máiss = r/v prus. maosis, sans. meha. Práve toto sans. meha predstavuje problém. Etymológovia ho berú len v jeho jednom význame, ako baran, čiže prešírenejšia, jeho koža a z tohoto „dospeli“ i ku ie. koreňu moiso-s = ovca > mech. Toto vysvetlenie neobstojí. Hlavne keď prihliadneme na jeho ďalší variant mechúr (močový). V tomto mechu, mechúre sa zbiera telesná tekutina, moč, ktorá je mokrá a toto už s baranom nesúvisí, či na prvý pohľad s kožou barana sa nedá komparovať.

Áno, mech má blízko ku sans. meha, lenže v sanskrite jestvujú dve rovnaké slová, z dvoch príbuzných koreňov, ale čiastočne rozdielných významov.

Sans. meha 1° = moč, močovka, močiť. Máhati = „močiť“, cikať. Kor. je Mih 1° = „močiť“, cikať, piškať.

Sans. meha 2° = baran. Toto má aj variantu meśá = baran, ktoré v Rig Vede je zastúpené aj s méhati = vylučovať semeno (spermu), medhra = baran, médhra = pohlavný úd, penis. Ako je to v prípade mnohých ďalších slov týkajúcich sa samcov zvierat, aj tu je ten baran utvorený na fakte, že „močí“ samice. Kor. je Mih 2° = mokré, vlaha, dážď. Pôvodne toto bolo samostatné slovo, ale v jazykoch Indoeurópanov dochádza ku asociácie s Mah 1°. (Turner) Môžeme teda predpokladať, že mech ako slovo v sebe obsahuje pojem na nosenie tekutiny, vody a či bol zhotovený z baranej, alebo inej kože, ani nie je podstatné. Viď Mechúr.

Odtialto máme: mešky (nár. slovo pre harmoniku), mešec na úschovu peňazí, tabaku... na čo sa obyčajne využíval „scrotum“ (kožený obal, vak, „mešec“) kde boli umiestnené testikly samcov (vajcia).

Mechanik

Strojník. Lat. mechanicus, z gr. mechanikós, kor. μεχανε = mašina. Odtialto je i mechanický, mechanizmus, mechanoterapia atď. // Viď Mašina.

Mechúr

Blanovitý vak ako časť rozličných organizmov – močový, semenný mechúr, vzdušný mechúr rýb atď. Rus. michúr = „membrum virile“, ukr. michúr = mechúr, poľ. miechur, čes. měchýř, bul. mechúr, mac. meur, srbch. mehur, slovín. mehúr, praslov. měchur. Súvisí s Mech. (viď)

Meka / Mekka

Rodné mesto Mohameda, teraz centrum islamu, sväté mesto moslimov. Arab. Makka.

Mela / Meľa

Trma – vrma, zmätok, zhon, bitka, šarvátka. Blízke ku sans. mela = stretnutie, zoskupenie, kým v iných jazykoch subkontinentu má aj význam spoločnosť, jarmok, trh, dohovor, z čoho vychádza i ďalšie sans. meru = húf (ľudí), zoskupenie, trh a pod. // Odtialto máme mleť (sa) = svet sa melie, hemží...

Melanézia

Súostrovie v Pacifiku, Oceánii, severovýchodne od Austrálie. Východiskom je gr. méla(s) + nesos = čierne + ostrov. Názov vystihuje realitu, že pozerajúc sa z océnu na ostrovy, tieto sa zdajú byť čiarne. Obývajú ich Melanéžania, ľudia čiernej farby a so silne kučeravými vlasmy, ktorých pôvodné jazyky sa zaraďujú ku austroneziánskej skupine, avšak v súčasnosti bežne používajú tzv. Pisin Ingliš, Pidgin English = business English.

Melanchólia

Duševná choroba, depresia, ťažkomyselnosť. útvar neskorej latiny melancholia, na podklade gr. melagcholia / μελαγ + χολε, χολος = čierne + žlč, hnev, nechuť, mrzutosť.

Melez

Počuť vo Vojvodine. Prevzaté zo srbch. melez, kam sa dostalo z tur. melez = miešanec, hybríd, ale v podstati aj tu ide o ie. slovo odvodené buď z pojmu pre miešať, alebo gr. mélas / μέλας = čierny, tmavý.

Melika

Zvuková, melodická stránka hudby. Lat. melicus, z gr. melikós, kor. gr. mélos / μέλος = pieseň.

Meliorácia

Zlepšovanie kvality pôdy. Nesk. lat. meliorare, na podklade lat. melior = zlepšenie, bónus.

Melký

Sypký, kyprý, drobnozrnitý. Vzťahuje sa hlavne na jemný piesok, melkosť zeme, melká riečka = nehlboká, melká paprika = jemne zomletá paprika a pod. Všeslovanské. Rus. mélkij, belorus. mélky, poľ. mialki, čes. mělký, hl. milki, dl. mělki, srbch. zastar. miok, praslov. mělk = maličký. Príbuzné ku lit. smelys = piesok, lot. smelis, gót. malma = r/v, st.h.n. melm = peľ, piesok.

Podľa naších etymológov, melký sa nebude vzťahovať na niečo drobno zomleté, ale na jemný piesok ktorý sa ukladá na miestach slabšieho prúdu.

*Ak však uvážime možnú príbuznosť ku ang. mellow = jemný, mäkký a meal = jemný prach, jemne zomletá múka , v tom prípade tu máme ie. kor. *mel-, *mol-, *ml- , ktorý nachádzame zastúpený aj v staroslov. mlěti, čiže v mlieť.

Melodráma

Dram. Báseň s hud. sprievodom. Fr. mélodrame, na podklade gr. mélos / μέλος = pieseň.

Viď Melódia a Dráma.

Melódia

Usporiadaný a ucelený rad tónov, nápev. Nesk.lat. melodia, z gr. meloidia = spievať, východisko meloidos = spievať, pieseň, ktoré vychádza z mélos / μέλος = pieseň, rytmické mrmlanie.

Melón

Plod tekvicovej rastliny, nárečove aj gerega, dyňa. Nesk.lat. melo, ktoré predstavuje skratku pre melopepo, gr. melopépon. Pôvod v gréckom melon + pépon / μήλον + πέπων = jablko + zrelé.

*Nárečové gerega predstavuje adaptáciu maď. görög, görögdinnye = melón (grécka dyňa).

Melton / meltonky

Súknovitá tkanina z mykanej vlny, druh zimných topánok, poľovnícky žaket. Termín vychádza z názvu ang. mesta Melton, Mowbray v Leicestershire, kde je chýrečné poľovnícke stredisko.

Membrána

Tenká blana, platnička, filter a pod. Lat. membrana = koža, pergament. Kor. membrum = úd, končatina, časť.

*Príbuzné ku slovanskému meso, mäso, gót. mimz = mäso, gr. meros = stehno, bedra, sans. mamsa = mäso. Priamo z latiny, alebo cestou fr. a ang. jazyka dostávame member = orgán, úd, končatina a na podklade tohoto neskoršie vzniká i member = člen, člen vlády, spoločnosti, organizácie a pod.

Memoár

Písané zážitky, spomienky, udalosti. Medzinárodné. Fr. mémoire (masc.). Východiskom je lat. memor = pamäť, spamätať a odtialto je i lat. memoria = memoria, spamätávanie, zapisovanie historických udalostí, period pamätania, čas.

Na podklade tohoto vzniká i memorandum = pamätný spis, vyhlásenie, súpis požiadaviek a pod. ktoré za svoj vznik vďačí začiatku spisu, ktorý v prvom riadku napomína: „... mať na pamäti,... pamätať si...“. Lat. memorandus predstavuje gerundívum z memorare = spamätávať, upomínať. Kor. memor.

Memoriál = zachovávanie si pamiatky v zmysle napr. športových pretekov, stretnutia, zoskupenia sa na pamäť nejakej zosnulej osoby, dávnejšej udalosti a pod. Memória = rozumové schopnosti pamätania si, memorizovať = (zastar.) učiť sa niečo naspamäť, súč. memorovať.

Mena 1°

Meniť, zmena, premena; akt ktorým niečo nadobúda novú podobu, tvárnosť, vzhľad, usporiadanie atď.

Same slovo mena predstavuje pôvodný tvar, ktorý sa neskoršie preširuje v meniť. (Machek)

Všeslovanské. Príbuzné ku lit. mainas, átmaina = výmena, mainaú, mainýti, lot. mainit = meniť, míju = výmena, zmena, gót. ga-mains = spoločné, st.h.n. mein = klamlivý, ír. móin, máin = drahocennosť, skôst, lat. com-munis = vyňatý zo spoločných povinností (pôvodný význam), kde munus (muneror) = odmena, dar. Toch.B mäsk- = zmena, výmena, gr. ámeíbo / άμείβω = zmena, premena, výmena.

Slovanskí etymológovia ku tomuto slovu pristupujú z uhla, ktorý na celý problém vrhá iba čiastočné svetlo. V. Machek ešte dodáva, že všetky tieto slová vychádzajú zo spoločného koreňa moi – (viď Mítor), kým iní autori podávajú ako ie. kor. mei- = zmena, výmena., ktorý sa evolúciou rozvinul, na ceste prijal aj t, alebo n. Keď spoznáme, alebo uznáme tento fakt, hneď sa nám vynoria aj ďalšie príbuzenstvá a mena sa obnaží. Hmlistá príbuznosť ku lat. com-munis, im-munis atď zostáva stranou a do popredia vystupuje com-muto, com-mutatio, kde com- predstavuje naše ku + muto = zmena, mutácia. V slovanských jazykoch došlo práve ku tomuto transformovaniu sa t > n a preto naše mena = gr. metha, meta = zmena, menenie, lat. muto atď. Príbuzné slová sú: mániť 2°, manší, miera, migrácia, minúť 1°, mstiť, mítor, mutácia atď.

Odtialto máme: premena, výmena, zámena, obmena, zmenka (preklad z nem. Wechsel), zmena atď. kým odmena, odmeniť a mena (ako peniaz, valuta) sem neprislúcha. Viď Mena 2°, Mániť 2°, Menší, Miera, Migrácia, Minúť, Mstiť, Mítor, Mutácia.

Mena 2°

Zákonom stanovená peňažná sústava na území niektorého štátu, ako napr. Dolár, Koruna, Dinár, Marka, Frank atď. atď. Významovo sa približuje ku ír. móin, máin = drahocennosť, skôst, lat. munus = dar, skôst, povinnosť, úrad, služba, ktoré je už blízke aj ku nášmu od+mena, od+meniť, lebo vlastne aj tu ide o vystriedanie nejakej práce (určitej) osoby, inou službou, mzdou, peňažnou protihodnotou. Same slovo svojou etymológiou stojí hneď vedľa Mena1°, ale významovo je trochu širšie, obsažnejšie.

Menažér

Správca, riaditeľ. Medzinárodné. K nám sa dostalo najskôr cestou angličtiny i keď jeho pôvod je vo fr. jazyku, kde v st.fr. bolo mesnage = byt, bydlisko, ubytovňa a východiskom tohoto je lat. mansion-, mansio. Z tohoto neskoršie vzniká ménagerie = spravovanie, riadenie domácnosťou, usadlosťou, farmou, majetkom. Ménagerie neskoršie dáva podoby, ktoré u nás poznáme, ako menažment = správa, riaditeľstvo a menažéria = zoo.

Menej

Zmenšené, nie tak mnoho. Viď Malý, Minúť 2°, Míňať.

Meningitída (meningitis)

Zápal mozgových blán. Ang. meningitis, nem. Meningitis, fr. méningite atď. Všetky podoby vychádzajú z lat. meninx, mening, ktorého východiskom je gr. menigs, v plur. ménniges = kôra, mozgová blana, avšak toto grécke slovo nema jasnú etymológiu. Možná je príbuznosť ku sans. masá = mäso a praslov. měso.

Meno

Názov, pomenovanie. Pre lingvistov, meno predstavuje jedno z najzaujímavejších slov., ba skupina paleolingvistov zaraďuje ho do nejakého fiktívneho protojazyka (prajazyka). Vo svojich najrozličnejších podobách, variáciach, sústavne sa zjavuje aj v tých najvzdialenejších, najizolovanejších, ako geografický, tak aj historický, nepríbuzných rečiach. Všade je to krátke slovo a v sebe obsahuje buď obe spoluhlásky (n, m), alebo aspoň jednu z nich. V semítskom a asýrskom jazyku je podoba šemmah, arab. onwan, tur. isim, maď. név, nevem. Vo Vietname těn, v Číne méng, míngzi, míngcheng, kým v jazykoch austrálskych domorodcov sú podoby, ako arrainya, mitye, nakame, arritnye, kwementyaye, miki, murrinh, namp, narri, nyari atď.

V ie. okruhu je tu st.h.n. nam(e-), nem(e)liche, nem. name, nämlich, ang. name, st.nór. nafnliga = menovite... lat. nomen, gr. ónoma, v dialektoch aj ónuma... st.ír. ainmm, anme, st.wel. anu, wel. enw, alb. emёr, arm. anum, toch.A nom, toch.B nem, chet. láman, v gen. aj lamnas, lúvijský at(a)man, lýcijské anman, adama(n) atď. atď. V sans. náma, av. náman.

Staroslov. ime, v gen. imene, čes. jméno, staročes. jmě, v gen. jmene (odtialto vychádza aj čes. najmě a sloven. najmä), poľ. imie, imienia, hl. mjeno, dl. mě, mjenja, ukr. imja, rus. ímja, bul. íme, srbch. ime, polab. jeima, praslov. jme.

Etymológovia slovanských jazykov radi citujú Isačenka, ktorý toto slovo vysvetľuje, dáva do súvisu s koreňom j-m-, ako to máme v českom slove jmouti = vziať, brať. Táto hypotéza však neobstojí. Vedľa iného už len preto, že človek, osoba si meno neberie, nevolí si ho, ale dostáva už či od rodičov, alebo od spoločnosti. Ak by si človek volil meno, tak nikto by si nebral napr. Vlasatý (Caesar), Nosatý, Uchatý, Krivý, Hrbatý, Škulavý... ale by sme mali situáciu, ako to bolo v prípade európskych Židov, ktorí si za veľký peniaz kupovali nové mená a pravda, snažili sa, aby to boli najkrajšie, nuž tu je teraz Rubinstein, Goldwasser a pod. Tiež by sme nemali príbuznosť slova meno ku lat. numero = číslo, počítať, numerus = merať, číslo, kategória, druh, masa, počet, (e-)numerare = vypočitovať, počítať mená zo zoznamu. Koreňom týchto slov je (g)no-mer, kde práve (g)no má najpodstatnejší význam.

Keďže paleolingvisti slovo meno zaraďujú do kategórie nejakého protojazyka, to znamená, že tu ide o jedno z najstarších slov a jeho pôvod bude mať súvis s tými najzákladnejšími aktivitami, či potrebou ich rozlišovania. Potrebou vedieť, znať, poznať a to ako osobu, tak aj vec, jav a preto tu ide asi o slovesný koreň, ktorého pôvod treba hlaďať v podstatnom mene.

Ang. know = znať, poznať, vedieť vychádza z ie. koreňa gn-, gne-, gno-, ktorého ďalším ang. reprezentantom je can = môcť, byť schopný na niečo, mať silu umu, umenie to urobiť (srbch. um(j)eti = znať vedieť), lat. nosco, vzniklo z cognomen, lebo meno sa už chápalo nie len ako prosté označenie osoby, ale aj ako „magická záruka pre dobrý osud“ čiže stáva sa aj náboženský funkčné.

Meno je v príbuznosti so slovom znať, znamenie (aj tu máme prítomnosť spoluhlások n, m), ktorého východiskom je tiež prakoreň gno-, ktorý je už v príbuznosti aj so slovom žena, kde figuruje prakoreň gn-, gen-.

Ak pre jeho starobylosť pripustíme, či uznáme, že meno má súvis so slovom znať, toto zase so slovom žena, celý problém, kameň úrazu sa odstráni.

Slovanské žena je v príbuznosti s pruským genna, gr. guné / γυνή, gót. qino, av. gena, sans. jáni, kašmír. züńü, kým v čínskom je to chéngnián muzi, muxing a v jazykoch austrálskych domorodcov na označenie ženy najčastejšie sa zjavuje podoba gin (džin). Nejakým pra, pravýchodiskom slova meno najskôr bude žena. V spoločnosti, ešte skorej aj matriarchátu, deti sa pomenúvali podľa matky. Tá bola známa. Ak je táto hypotéza správna, tak aj rozšírenosť slov meno a žena vo svojich najrozličnejších podobách sa stáva jasnejšou.

Odtialto máme: meniny, menoslov, menovateľ, menovec a pod.

Meno-

Častá predpona v komb. slovách s významom previdelného časového meracieho intervalu, ako napr. menológium, menopauza a pod. Základom je gr. mén / μήν = mesiac, nový mesiac.

Menševík

Počas „októbrovej“ revolúcie v Rusku, jedno z hnutí, ktoré bojovalo proti „boľševíkom“ a preto sa ho ocharakterizovalo ako „meloburžoázne, oportunistické“ atď. Názov je utvorený zo slova menšina, ako opak väčšiny (boľše).

Menší

S týmto slovom, i keď v podstati u nás znamená len gradáciu základného malý, slovanskí etymológovia sa bavia zvlášť. Staroslov. mńe, mńii, fem. mńši, novotvar mńe, mńiti se = menšiť sa, mnjes-, mnjš-, praslov. mń-j, mn-j-j, základ je mn- = porovnavatelné ku lat. minus, minor, min-imus, gót. minniza = menší, gr. minútho / μιωύθω = menšiť, zmenšovať, krátiť, meióo / μειόω = zmenšiť, znížiť, nem. minder, mindest, korn. minow = zmenšovať, ang. minnow = maličká rybyčka, hlavne z rodu Phoxinus phoxinus, ktorá dosahuje dĺžku 8 cm. a využíva sa ako návnada pri rybárení, avšak jej východiskom je lat. minutia = maličké. Pôvodný kor. bol men-, rovnaký, ako pri slovách pre malý, lit. minkas = malý, nepatrný, chatrný, toch.B meńki = menší, staroír. menb = malý. // Viď Malý.

Menštruácia

Pravidelný mesačný period dospelých žien. Medzinárodné, utvorené na podklade lat. menstruari, menstruum, kde východiskom je lat. mensis = mesiac.

Menta

Viď Mäta.

Mentálny

Myšlienkový, duševný, rozumový. Vzťahuje sa na rozum, um. Lat. mentalis, kor. ment- = myseľ. Odtialto máme mentalita = zmýšľanie, spôsob zmýšľania.

Mentieka / mentík

Krátky ozdobný kožuch, ktorý za feudalizmu nosili príslušníci vyšších vrstiev. Stretávame sa s nim aj v ukr. méntik, rus. méntik, poľ. mentlik, čes. mentek, mentlík, mentěk, bul. menté, srbch. menta, menten, slovín. ménten. Predpokladá sa, že všetci Slovania si toto slovo prevzali z maď. mente = r/v, avšak ani v maď. jazyku jeho etymológia nie je jasná.

*Možný je nejaký obďalečný súvis so sans. mendha- 2° = baran, pali jaz. menda = baran. Vyskytuje sa v rade súč. indických jaz. a občas sa približuje ku srbch. menta, menten.

Mentor

Skúsený a vierihodný poradca. Lat. mentor z gréckeho Méntor, čo je vlastne osobné meno antického gréckeho veľmoža z Itaky, priateľa a učiteľa Odyseusa, ktorý keď sa stal kráľom Itaky, svojmu bývalemu učiteľovi zveril výchovu svojho syna Telemachusa. (Tak spomína Homer.) Homer po tomto mene siahol asi preto, lebo jeho etymológia upomína na koreň men-, mon- = pamätať. Gr. μήνυμα = informácia, μηνύω = zverejni, informuj.

Menza

Spoločná stravovňa, spoločná jedáleň – študentská, závodná, vojenská atď. Pôvod v lat. mensa = stôl, jedlo.

Menzúra

Nádoba na meranie kvapalín a v hudbe i trvanie dĺžky tónu, vzájomný pomer jednotlivých rozmerov hud. nástroja; v športe: predpísaná vzdialenosť súperov v šerme. Pôvod v lat. mensura = merať, vymeriavať, rozloha veľkosti, limít. Príbuzné ku sans. matih = miera, gr. métis = poradie, staroang. maed = miera, praslov. měra.

Merať

Zisťovať, určovať veľkosť, rozsah, kapacitu niečoho. Viď Miera, Mesiac // Odtialto máme: výmer, rozmer, priemer, mera, merač, zememerač, meratelný, meradlo, merítko, merica a pod.

* Meruôsmy rok = revolučný 1848. rok, alebo meruôsme roky = 1848 / 49.

Skorej decimálnej sústavy, ako celok niečoho chápali sme počet 12, avšak s prekladom Biblie do jazykov Indoeurópanov, zjavuje sa nám aj číslo 40, ako nejaký celok, ktoré u nás dostalo názov mera, kým medzi Rusmi, Ukrajincami a Poliakmi je to sórok, sorok, ktoré Max von Vasmer (etymológ, hlavne ruského jazyka) vysvetľuje na podklade neskorogréckeho sarákonta / σαράκοντα = 40. Údajne, táto miera sa v zachovaných písaných pamiatkach vzťahovala vraj na 40 koží soboľa.

V tomto význame, ako 40 koží, u nás slovo mera použil aj spisovateľ Žáry.

Slovenské mera M.v Vasmer vysvetľuje na podklade maďarského mérő vrece, vrecúško, vak a ani mu nenapadlo, že v tom vreci určite bude tých zŕn viacej, ako 40 a že toto maďarské slovo, ako východisko má mérleg = váha, vážky a že toto zase súvisí so slovanským merať, na čo poukazuje aj ďalšie maď. slovo, mérnők = inžinier, čiže (vy)meriavač...

Biblia neraz spomína „magické” číslo 40, avšak len v neskorších odpisoch z pôvodných, najskôr aramejských starých textov, lebo v týchto textoch, ako tvrdia znalci z tejto oblasti, nikde sa nespomína číslo 40. Ani tam, kde sa píše o tom obrovskom daždi, čo zapríčil „Potopu sveta”. Všade sa tu, ako nejaké číslo, spomína mnoho, veľa.

Či si otvoríte slovenský, alebo iný preklad Biblie, najdete: „...a lial sa dážď na zem štyridsať dní a štyridsať nocí.” (1M 7:12) V pôvodných textoch to vraj bolo „ a dážď sa lial mnoho dní a mnoho nocí”.

„Magické” číslo 40 v bežnom živote stredovekého Európana mal nesmierny význam v meraní nejakej lehoty, ako napr. 40 hodín, 40 mesiacov, 40 rokov atď. Napr. Židia sa až 40 rokov potulovali po púšti, kým neprišli do „Zasnúbenej zeme”.

„Medardova kvapka, 40 dní kvapká”. Vdovy až 40 dní smútili za manželom. V čase, keď Európu zachvátil mor, infektované osoby sa izolovalo na 40 dní, aby tie „demónske sily” buď vyšli na povrch, alebo zmizli a naozaj, prax ukázala, že kto v priebehu 40. dní neumrel, bola nádej na jeho záchranu, vyliečenie.

Z tohoto v Benátkach, vtedajšej námornej veľmoci vzniká „izolovanie” lodí a posádok na 40 dní, „quaranta”, z čoho sme neskoršie dostali kvarantínu.

Pri prvých prekladoch Biblie na tú „záhadnú” štyridsiatku sa nesiahlo len náhodou. V Európe sa už dávno verilo v nejakú nadprirodzenú moc tohoto čísla a všetko toto siaha asi do najhlbších dní predhistorickej doby a hodne skorej času Pythagoru (ktorý ju tiež spomína).

Štyridsiatka bola teda nejakou „mierou” času a aj v našom národe mala svoje „dejiny”, o ktorých zatiaľ nič nevieme, nuž nie div, že „záhadné” číslo 40 v ľude nadobudlo aj pojem pre mieru, či vznikol termín mera.

Meravý

Nehybný, stŕpnutý, stuhnutý, skrehnutý. Paralelu má v ukr. mevíj = mŕtvy a v praslov. mrv = vysilený, ktoré vychádza z mrú = mriem, merti = umierať.

*V angličtine keď niekto chce povedať že má meravú, stŕpnutú ruku, nohu, tak použije mám mŕtvu ruku, nohu.

Merica

Staršia dutá miera s obsahom asi 90 litrov. Viď Miera.

Meridián

Poludník. Medzinárodné. Pôvod v lat. meridianus = poludník. Východiskom je lat. meridies = poludnie, stred dňa. Blízke ku slov. medza, medzi + deň.

Merino

Druh oviec s jemnou vlnou. Medzinárodné, na podklade španielského merino. Ďalšia etymológia je nejasná, neznáma.

Merkovať

Strážiť, dozerať, dávať pozor. Čes. merčiti, mor. měrkovati, hl. merkować, poľ. miarkować, ukr. mirkuváty, rus. merékať. Prevzaté z nem. merken, Merk = pamätanie, úkaz, pozorovanie, videnie, značenie, spozorovať, priznačiť, zaznamenať a pod. Nem. merkbar = viditelné, citelné.

Merkúr

Rímske božstvo Mercurius, ktorého sa stotožňuje s gréckym Hermesom, bohom výrečnosti, retoriky, poslom bohov z Olympu, patrónom obchodníkov a ciest, ako aj sprievodcom odchádzajúcich dúš. Neskoršie sa názov aplikoval aj na jednu z planet.

Lat. Mercurius = boh obchodu, kupčenia, odvádza sa z kor. merx-, merc- (viď Markytán) a aplikácia mena na jednu z planet sa zjavuje už v klasickej latine. V stredoveku sa názov posúva i na nestály, tekutý kov, ortuť a v tejto podobe sa s nim stretávame v rade jazykov.

Mesiac

Nebeské teleso, luna. Všeslovanské. Čes. měsíc, staročes. měsiec, poľ. miesiac, hl. měsac, dl. mjasec, ukr. misjac, rus. mesjac, srbch. mesec, mjesec, slovín. bul. mesec, lit. měnuo = luna, měnesis = mesiac ako 30 dní, lot. meness = luna, menesis = mesiac ako 30 dní, gr. méne / μήνη = luna, μήν = mesiac ako 30 dní, alebo aj nový mesiac – luna, lat. mensis, ír. mi, ang. moon = luna, month = mesiac ako 30 dní, st.h.n. mano, nem. mond, monat, sans. masa = mesiac, purna masa = plný mesiac, splň mesiaca, más = mesiac ako „merač“ času, toch.B maň, meńe. Všade máme ie. kor. me-, či v preširenejšej podobe *men-es-, ako aj v lat. metiri = miera, alebo v slovanskom merať, lebo mesiac všade znamenal i jednotku miery času a len neskoršie dochádza ku diferencovaniu mesiaca ako luny, nebeského telesa a mesiaca, ako časovej doby v trvaní 30 dní.

Mesiáš

V náboženstve Židov, očakávaný vykupiteľ. Medzi kresťanmi je to Ježiš. Nesk.lat. messias, gr. messías, z aramejského m(e)šiha, alebo heb. maši(a)h = pomazaný. Kor. je mašah = pomazať, poolejovať. Tento židovský obrad sa najprv vzťahoval na uvádzanie kňazov do funkcie (Áron), neskoršie aj na uvádzanie kráľov na trón, až konečne i na vykupiteľa.

U kresťanov mesiášom je Ježiš Kristus, ktorého meno mnohí chápu ako Ježiš = krstné, osobné meno a Kristus, ako priezvisko, avšak Christós v gr. jazyku tiež znamená pomazaný. Odvodené je z chrstein = pomazať (a odtialto i naše krst.)

Mestic

Miešanec, polután, skríženec Španiela, alebo Portugála s Indiánmi. Šp. – rím. mixticius, z lat. mixtus, miscere = miešať, vymiešať.

Mesto

Väčšie sídlisko s centrom administratívy, obchodu, priemyslu a pod. Ľudove vároš. Rus. gorod, srbh. grad, nem. Stadt. Viď Miesto.

Mešita

Mohamedánska modlitebňa . Rus. mečét, ukr. mečéť, čes. mešita, poľ. meczet, meczyt, srbch. mečet, džamija, slovín. mošeja. Ang. mosque, fr. mosquée, tal. moschea.

K nám sa slovo dostalo prostredníctvom tur. çıt, avšak východiskom je aj tu arab. masdžit (masgit) = miesto klaňania sa, uctievania, zbožňovania, pobožnosti a je v príbuzenstve s arab. sadžada = r/v (odkiaľ vychádza aj džamija).

Meškať

Oneskorene prichádzať, pozdiť, zdržiavať sa, odkladať, váhať. Poľ. mieszkać = bydliť, bývať, žiť, ukr. meškáti = bydliť, bývať, žiť, čes. meškat = r/v význam ako v poľ. a ukr. slovín. mečkati. Uspokojivé vysvetlenie etymológie zatiaľ nieto. Dáva sa ho do súvisu s praslov. měšati = miešať a starorus. meškati = bydliť, žiť.

V. Machek ho dáva do súvisu so slovom mžík, ktoré je však len demin. z mih (ako máme v okamih, okamžík) a domnieva sa, že meškať pôvodne znamenalo zamrknúť na krátku dobu, len na okamžík. Toto sa však silne prieči s významom dlhotrvajúceho bývania, bydlenia, žitia, vyčkávania.

Meškať by sme asi najlepšie vysvetlili na podklade av. man- = zotrvávať, čakať (na niečo), gr. méno, mímno / μένω, μίμνω = zdržiavať sa, stáť, zostať, zotrvávať, vyčkávať...lat. maneo = r/v, chet. mimma- = odmietnúť, neprijať (< mimnV- = pevne, tvrdo, neochvejne stáť na...), toch. mäsk-= byť, stať sa, najsť sa.

Meta-

Staršie i metha-. Z gr. meta-, met-, meth-. Same slovo má rozličné význami, ako napr. za, po, mimo, medzi, vedľa, potom, spolu s...,podľa, v spoločnosti s..., v strede, v nasledovaní atď. Vždy sa vzťahuje na niečo v spoločnosti s niečím, niekým. Má význam zdieľania a hlavne význam zmeny. Významovo je príbuzné ku lat. trans-. Od asi 1850. roku sa využíva voľne, hlavne v rozličných vedách a nie vždy podľa gréckej analógii. (Zastúpené je napr. v metabolizmus, metamorfóza...)

Méta

Cieľ, terč. Viď Mesto, Miesto.

Metabolizmus

Proces chemickej zmeny látok v organizme. Gr. metabolé = zmena, premena, na podklade metabállein, východisko metá + béllein, bállo ( βάλλω) = hodiť, chytiť, vyhodiť, zahodiť, vziať a pod. Viď Meta-.

Metál

Kov. Lat. mettalum = baňa, rudokop. Gr. métallon = r/v. Odtialto máme: metalografia, metalurgia, metalizmus, metaloid a rad ďalších.

Metamorfóza

Premena, zmena niečoho v niečo. Gr. metamórfosis / μεταμόρφωσις, kde máme φουν = premieňať, meniť. Gr. komb. μετα + φουν = formovať, stvárňovať, stvárať, tvar + μορφή = forma, tvar, figúra, vzhľad, obraz, krása.

Metán

Bezfarebný ľahký uhľovodík. Medinárodné. Prevzaté z fr. méthane, ktorého východiskom je methyléne. Viď Metyl.

Metať

Vrhať, hádzať. Pôvodný význam bol vypustiť, nechať (vy)padnúť a pod. Všeslovanské. Praslov. metú, mesti, meštú, metajú, metati, pometati atď. Blízko má ku lit. metú, mésti s významom nie len vrhať, vrhnúť, ale aj niečo nechať, prestať, zrieknúť sa. Lot. metu, mest = vrhnúť, hodiť, lat. mitto s pôvodným významom nechávam, púšťam, vypúšťam, nechávam to padnúť, z ktorého sa vyvinulo sekundárne missilis = vysielam, posielám, vrhám (a z tohoto je aj ang. missile = vrhacia zbraň, raketa), lat. missio = vysielať, posielať (do zahraničia), čiže misia a misionár.

V príbuzenstve je aj sans. mac, macate, kor. maňc = metať, búchať, škrípať, klamať, arogantný, slaboch a math, manth, mánthati = mlátiť, vymlátiť, ničiť, hádzať, uraziť, triasť, víriť, miešať, mútiť.

Odtialto máme: metla, zametať, omietka, vymetať (mláďatá), vymetať (smeti), zmetávať (obilie z voza), námietka, námet, zamietnúť (návrh), metelica (snehová), smet a pod.

Meteor

Padajúca hviezda, lietavica. Medzinárodné slovo formované na podklade lat. meteorum, ktorého východisko je v gr. metéoron, z metéoros = vysoký, nadnesený, nebeský a predstavuje komb. gr. μετα + άίρω (άείρω) = dvíhať, vznášať, ukazovať sa, μετ-έωρος = zdvihnuté, nadvihnuté, vznášajúce sa vo vzduchu, letiace, μετέωρα = nebeské teleso, nebeský úkaz. Odtialto máme: meteorológia, meteorit a pod.

Meter

Základná dĺžková miera, nástroj na meranie dĺžok. Lat. metrum – gr. métron / μέτρον = miera, merítko, μετρέω = merať, odmerať, odhadnúť, zpočítať, posúdiť. Ie. kor. me- = miera, merať. Príbuzné ku slovanskému miera, merať, sans. kor. ma = miera, mátra = miera, mapaka = meradlo, mapayati = vymeriavať, stavať. // Viď Mesiac.

Odtialto máme ( s gréckymi predponami v smere vyššie od základnej jednotky) dekameter, hektometer, kilometer a s lat. predponami v smere nižšie od záklednej jednotky decimeter, centimeter, milimeter atď.

Metla

Nástroj na zametanie. Viď Metať.

Metlíňa

Druh prútovitej rastliny z ktorej sa robia pevné metly. Viď Metať.

Metóda

Cieľavedomý postup práce, spôsob práce, zameraný spôsob, postup podľa zámeru. Lat. methodus, z gr. méthodos / μέθ-οδος = smer vyšetrovania, metóda, spôsob, cesta hľadania vedomostí. Kor. metá + hodós = podľa, medzi, v spoločnosti (viď Meta-)... + hodós = chod, cesta, spôsob.

Odtialto máme: metodickosť, metodológia, metodik a pod.

Metro

Mestská podzemná železnica. Medzinárodne. Fr. métro predstavuje skratku slova métropolitaine, čiže železnice metropoly. Viď Metropola.

Metropola

Hlavné, alebo významné mesto. Lat. metropolis, na podklade gr. métropolis, ktoré predstavuje spojenie slov méter + pólis / μήτηρ + πόλις = matka + mesto, obec.

Odtialto máme gr. metropolites = občania metropoly, metropolitný biskup, metropolita (v kat. cirkvi arcibiskup v hlavnom meste, v pravoslávnej cirkvi, cirkevný pohlavár na určitom územnom celku) a pod.

Metyl

Jednomocný radikál. Medzinár. Fr. méthyle, z méthyléne, ktorého pôvod je v gr. méthu + húle / μέθυ + ύλη = víno + drevo. Gr. méthu = víno v príbuznosti má sans. matta = alkoholický nápoj, víno a vychádza z rovnakého koreňa, ako aj mádhu = sladké, med, medovina, víno, lit. medús a slovanské med. Viď Med.

Meze

Frekventované vo Voj. kam sa dostalo zo srbch. meze = zájedka, predjedlo. Do srbch. preniklo cestou tur. meze = zájedka, predjedlo, zákuska, „pod zub“, avšak aj toto slovo svoj pôvod má v gréckom mástax / μάσταξ = ústa, huba, do úst, kúsok, omrvinka.

>>>pokračovanie<<<

>>>pokračovanie<<<

Žiadne komentáre:

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com