…autor Ján Kulík
J
Vznik písmena J tesne súvisý s evolúciou písmena I. Ako Rimania, tak aj iní Európania, znak I využívali aj pre hlásku J. Samostatný znak, odvodený z písmena I vzniká len niekde koncom stredoveku a to hlavne z podoby písania „krajšieho“, zaokrúhlenejšieho I, ktoré pri prepisovaní kníh, manuskriptov používali stredovekí pisári. Niekde v XVII. st. a to hlavne pod vplyvom rozvoja tlačiarní, dochádza ku konečného vymaneniu sa, či osamostatneniu sa písmena J z objatia I, avšak ešte aj dnes tento znak v rozličných národných písmach má rozličnú hláskovú hodnotu. V angličtine je to zvyčajne Dž, u Francúzov Ž, u Španielov Ch atď.
Ja 1°
Osobné zámeno, prvá osoba, sing. S ja označujeme sami seba. Všeslovanské. Čes. já, staršie jáz. V rus. a bul. vedľa ja, tiež máme aj jaz, kým v polab. joz, jo. Staroslov. azъ, alebo ako to podáva ox.et.slov. (j)azú. Lit. aš, staršie eš, lat. ego, gr. égo(n) / έγω(ν), gót. ik, nem. ich, ang. I, staršie ić, sans. áham, (ašocký ai < *az), av. azem, st.perž. adam, chet. uk, ug, arm. es.
Pre jazykovedcov predstavuje problém určenia kedy a prečo u Slovanov sa začína zjavovať j pred azъ, keď ani jeden ie. jazyk to nepozná, lenže s týmto asi súvisý aj prítomnosť hlásky i- v germánskych jazykoch.
S týmto osobným zámenom pre jeho neflexibílnosť máme ďalšie slová na vyjadrenie prvej osoby, ktoré sa zjavujú v pádoch, ako 2. a 4. pád ma, mňa, 3.pád mi, mne, 6: pád (o) mne, 7. pád (so) mnou a my, nás, naše. (Viď Mi, Ma, My, Naše...)
Ja 2° / Já
Zriedkavo. Cit. Vyjadruje povzdychnutie, povzdych, rezignáciu, iróniu, zdôraznenie výpovede a pod. V češtine ja. Stáva na počiatku vety, odpovede, alebo pred miernym zákazom. Je to interjekcia a s nárečovým prifarbením, charakterom. (Machek)
Jablko
Plod jablone, druh ovocia. Všeslovanské. Čes. jablko, poľ. jablko, rus. ukr. jábloko, hl. jablyko, dl. jabluko, jabko, polab. jobkü, slovín. jabolko, srbch. jabuko, jabuka, bul. jáblo, praslov. *ablo, *ablu, *ablъko. V príbuzenstve má lit. óbuolas, obuolys, lot. abuols, st.prus. woble, lit. obelis = jabloň, lot. abele = jabloň, st.h.n. apful = jablko, gót.(krim.) apel, nem. apfel, ang. apple, st.ír. ubull, wel. afal a nepriamo i lat. názov mesta v Campanii, neďaleko Neapolu, Abella, ktoré sa preslávilo pestovaním jabĺk.
Jablko je ovocím strednej Európy, pravlasti Indoeurópanov a ako také, toto slovo najdeme zastúpené u všetkých Ie. až po Indiu, kde toto ovocie nebolo „domorodým“ a preto aj podľahlo najväčšej zmene. V sans. bhabba = jablko. Odtialto preniklo do niekoľkých následných jazykov, z čoho v cig. európskom máme phab, phabái a v menšom počte menších indických jazykov sa zjavuje ako baba, babér, babái. V iných indických jazykoch na ako ovocie, tak aj slovo sa zabudlo.
Najväčším absurdom je snaženie sa jednotlivcov dokázať, že slovo sme si prevzali od Keltov, alebo že za východisko treba považovať ie. *albho- = biele. Čo sa týka Slovanov, týto vždy žili práve v oblasti divých jabĺk, tak určite toto slovo im bolo v slovníku od nepamäti a nemuseli si ho „vypožičiavať“ od iných.
Odtialto máme jabko, jabĺčko, jabloň atď.
Jačať
Kričať, plakať, nariekať, vrieskať, stonať, vydávať ostrý prenikavý zvuk. Čes. ječeti, poľ. jeczeć, jek, rus. jačáť, ukr. jačáty, bul. ječa, slovín. srbch. ječati, hl. jakać, dl. jěkaś, praslov. *jekъ, jekati, ječu, ječati. Zvukomalebné. Podobné zvukomalebné slová sú aj v iných rečiach.
* V príbuznosti bude asi sans. yácate = pýtať (si), kor. yác = prosiť.
Jačmeň
Druh obilniny; jej zrno. Čes. ječmen, poľ. jeczmień, rus. jačméň, ukr. jačmin, bul. ječmik, srbch. ječmen, ječam, slovín. ječmen, hl. ječmjeń, dl. jacmeń, polab. jacmén, praslov. ječьmy.
Najčastejšie sa stretávame s vysvetlením, že jačmeň vychádza z ie. ank- = ohýnať sa, lebo zrelé klasy sa mu ohýnajú.
//Ie. ank- nachádzame zastúpené aj v slove uhol (roh), v jeho lat. podobe angulus, gr. agkúlos = uhol a tu je i ang. ankle = členok, kde ox.et.slov. podáva ie. ing-. Toto už najdeme aj v sans. ako ing-, ang- = pohyb, hýbať, pohybovať sa, čo dalo základ sans. ánga- = úd, končatina, telo a angúli- = prst, z ktorých nastali odvodené slová s významom konár, haluz, palec a pod. Jačmeň teda nemusel dostať svoje meno z toho, že sa mu klasy ohýnajú, ale z toho, že tie klasy sú ako prsty hrubé, alebo aj z toho, že to vôsťa v klasoch pichá, klasy sú akoby zahrotené... a tu sa to posúva na príbuznosť ku lat. acus, acer = pleva a na ie. koreň *ak- = ostré, zahrotené, pichľavé. Z tohoto vychádza aj gr. (Cyprus) ákosté / άκοστή = jačmeň, s ktorým súvisia aj ang. ear = klas, šúľok, st.h.n. ahir, ehir = r/v, nem. ähre, gót. ahs atď.//
* Sanskritové (RV) slovo pre jačmeň je yáva, z čoho v prakrite java- a v cig. (Grécko) jov, (Rumunsko) žou, (Ang. a Nem.) job = ovos (v srbch. zob = ovos).
D.Q. Adams pri analýze toch.B yap = proso, pšeno, jeho pôvod vidí v PIE *yeb(h)om, ktoré sa vyvinulo z *yewom = obilie, zrnovina, hlavne jačmeň. Tu je aj východisko sanskritovému yáva- (viď predošlý odstavec), ktorého prvoradý význam je chlieb; obilie, hlavne jačmeň. S týmto súvisí aj av. yava- = jačmeň, lit. javai (pl.) = obilie, zrnovina, gr. zeiá, zeiaí / ζειά = podradný druh pšenice, Triticum spelta (alebo jeho odroda T. sativum - v antickom svete rozširený druh obilniny, ktorý sa dnes využíva na zdokonaľovanie nových odrôd), chet. ewan = najčastejšie jačmeň. Východiskom všetkých týchto slov je ie. *yeu-= zrelé, dozreté, dospelé.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára