…autor Ján Kulík
Gobec
Dravý vták podobný sokolovi Falco columbarius. Pravdepodobne tu ide o keltský pôvod, kde v írskom gob = zobák, ústa, v gálskom gob = zobák, pysk, ktoré prešlo do st.fr. ako go(u)be = plné ústa, súč. fr. gobbe = tabletka, pilulka, kor. gober = hltať, prehltnúť. Viď Gamba a súvis so zobať, zobák, zub.
Gobelín
Umelecký tkaný nástenný koberec s votkanými obrazmi. Fr. gobelin, kde ako východisko poslúžilo meno parížskeho tkáča J. Gebelena. Termín vzniká niekde okolo roku 1500.
Gól
Šport. Vkopnutie, vhodenie lopty do brány, v hokeji puku. Prevzaté z ang. goal = cieľ, méta. Podľa Oxf. slovníka aj tu ide o slovo neznámeho pôvodu.
Góľa
Nár. Bocian (Cyconia alba). Prevzaté z maď. gólya = r/v avšak tu nema spoľahlivú etymológiu. Ako veľký vták, pravdepodobne súvisí s menom biblického Goliáša.
Golf
A/ Druh pôvodne anglíckej športovej hry, B/ morský prúd v Atlantickom oceáne. Podľa ox.et.slov. pôvod tohoto slova je temný, neznámy, čiže aj tu pravdepodobne ide o praeurópske slovo.
Golgota
Vrch pri Jeruzaleme, kde bol ukrižovaný Ježiš; pren. miesto veľkého utrpenia. Slovo sa k nám dostalo cestou gréckeho Golgota, ako je zachytené v Novej zmluve. Pôvod v aramejskom goghalta, heb. gulgoleth = lebka. // Viď J 19:17 “I niesol si sám kríž a šiel na miesto, ktoré sa menovalo Lebečné miesto a po hebrejský Golgota.”
Goliard
Potulný učenec, kňaz, študent v stredoveku (hlavne v 12. a 13. storočí), ktorí vandrovali Nemeckom, Francúzskom a Anglíckom a vyznačovali sa buričstvom, výstrednostiami, nadmierným pitím, ale aj autorstvom po latínsky písaných satirických veršov. Názov vzniká na podklade st.fr. gole = žráč, žrút, nenasýtnik, ktorého východiskom je lat. gula = bachor, hrdlo, apetít, žráčstvo. Odtialto máme goliardské verše.
Goliáš
Biblický obor usmrtený malým Dávidom; pren. chlap vynikajúci veľkou postavou a silou. Heb. Golyath. Viď. 1Sam. 17)
Golier
“Fazóna” , chlopňa ako súčasť obleku, prišitá na časť okolo krku. St.fr. colier, súč.fr. collier, na podklade lat. collare, kor. collum = krk. Zo st.fr. vychádza aj ang. collar = golier. V príbuznosti je aj peržské gardan = krk, kde má východisko aj tur. gerdan = r/v, odkiaľ svoj pôvod čerpá aj srbch. djerdan = náhrdelník.
Goľva
Nár. Hrvoľ. Viď Hliva, Gombík, Gongár.
Gomba
Zast. Veľký gombík, obyčajne z kovu, alebo aj z kosti. Viď Gombík.
Gombačka
Ihlica s ozdobným gombíkom, špendlík (kde jeden koniec je špicatý a druhý sa končí guľočkou).
Viď Gombík
Gombík
Malý, obyčajne guľatý, alebo okrúhly predmet slúžiaci na zapínanie odevu, čes. knoflík, nem. Knopf, ang. button. V českom et. Slovníku Machek toto slovo sa považuje za výpožičku z maď. gomb = gombík a na podporu svojho tvrdenia siaha po gr. slove kómpos / κόμπος , že vraj sa to aj v gr. jazyku chápe ako gombík. Toto slovo, κόμπος v mojom gréckom klasickom slovníku sa vysvetľuje ako hluk, hurt; chvastanie, chvastúnstvo, vystatovanie sa, čo všetko má hodne ďaleko od gombíka, avšak je tam gómfos / γόμφος = kolík, klin.
V ukr.et.slovníku, na podstati tvrdenia Dzendzelevského, gombík sa tiež považuje za výpožičku z maď. jazyka. Tu sa ešte pridáva aj, že slovo sa najskôr dostalo do slovenčiny a odtiaľ, ako gómba sa dostáva do ukr.jazyka. V srbch. gomba a v slovín. gomb sú tiež prebrané z maď. jaz. kde vraj toto slovo je zvukomalebného pôvodu.
Ak uvážime však praslov. slovo guba, gomba = huba, hríb, uvidíme, že aj v maď. jazyku je to gomba = r/v a vedľa seba má aj odvodené gomb = gombík, gombóc = knédľa, gombol = zapnúť a gombostű = gombačka, špendlík.
V osetskom et. slovníku (V.I.Abajev) zväzok III. (S –T), vydané Akadémiou vied ZSSR, Leningrad 1979, na str.331,332 a 333, v časti kde vysvetľuje vplyv ideofónie, najdeme, že maď. gomba = hríb a čuvašské kampa = hríb, asi budú prevzaté zo slov. gomba = hríb, z čoho vzniká guba, huba. Teda, gombík mohol vzniknúť aj v maďarčine, ale podobne aj medzi Slovanmi, lebo predsa staré podoby gombíka sa zanášajú na hubu, pečiarku, čiže gomba, guba, huba v podstati vyjadrujú niečo napuchnuté, okrúhle, guľaté a v rodine ie. jazykov majú celú škálu príbuzenstva.
Same slovo si však zasluhuje hlbší a dôkladnejší výskum, lebo medzi slovanskými jazykmi po otázke termínu tejto guľatej vecičky na zapínanie, nejaká jednota nejestvuje, čiže „vynález“ gombíka je hodne mladšieho dátumu, ako rozchod Slovanov a ich formovanie sa v národy. Gombík najdeme len v jazykoch, ktoré súsedia s maďarským.
Ako čo názov gombík vzniká z niečoho okrúhleho, nadutého, hrubšieho, vypuklého atď. (Viď Huba), tak podobný proces prebieha aj v nem. pre Knopf, alebo v ang. pre button = gombík. Tu máme kor. butt = hrubší koniec niečoho. Viď Baták, Huba, Ideofónia.
Odtialto máme aj gombár = výrobca gombíkov, gombačka = špendlík atď.
Viď Gongár.
-gón
Častá koncovka pri kombinovaných slovách, kde sa chce vystihnúť niečo hranaté, uhlasté, ako napr. heptagon, hexagon, pentagon a pod. Pôvod v gr. –gonos = hranaté, uhlasté, γωνία = uhol, γωνιώδης = uhlasté.
Gondola
Loďka používaná na plavbu kanálmi Benátok; krytá kabína vzducholode. Tal. benátske nárečie, východiskom je gondolar, gongolarsi, na podklade rímskeho koreňa dond- = knísať sa, kolísať sa, hojdať sa. Viď Hajšovkať, Hojdať.
Gong
Bicí nástroj vydávajúci zvuk ako zvon. Cestou angličtiny prevzaté z malajského jazyka v Indonézii (Jáva), kde má podobu gung, agung, egung. Pokladá sa za zvukomalebné.
Gongár
Franforec, visiaca a neúhľadná hrčka, guča, uzol, strapec a pod. Gongárom sa nazývalo aj zrno nedmieru veľkého bôba, s ktorým sa chlapci hrali na duďu, čiže slúžil namiesto guľky, “píľka”.
V príbuznosti má hin. Ghungar = kučera, kučeravé nezriadené vlasy, . Východiskom mu je sans. ghunta = uzol, gombík, do guľočky zmotané nite, niečo popletené, zamotané a pod. Príbuzné je ku ghuta = členok, ktoré zase prináleží do skupiny slov kuttha- odkiaľ vychádzajú slová pre niečo zaoblené, okrúhle, bezrohé, ako napr. pre pätu, koleno, zápästie atď.
Goniometer
Prístroj na meranie uhlov, uhlomer. Prevzaté cestou fr. goniométre, východisko gr. gonia + métron = uhol + merať. Viď –gón, Meter.
Gonorea
Pohlavná choroba, kvapavka. Východiskom je nesk.lat. – gr. gonórrhoia, kde základom je gr. γονή = zrod, semeno + ρχοία = prúd, tok, ktoré je príbuzné ku ρόος = prúd, vodný tok, riava, vlna.
Gordan
Nár. surovec, dráb, kat. Peravdepodobne tu ide o pôvodne keltské slovo, kde v staroírskom máme gore, wel. gór = špina, hnoj, ktoré v ger. jazykoch je zastúpené: str.hol. goor, st.h.n. gor = kal, špina a v ang. gore = lajno, špina, staroang. gore = krviprelievania, chrasta.
S týmto súvisí aj anglícke archaické klať, preklať rohami.
Gordický
Ťažký, nerozlúštitelný. Naráža sa na meno starovekého kráľa Frýgie (malá Ázia), Gordiusa.
Gordius bol pôvodne chudobný vidiečan, ktorého si ľud, na podklade proroctva, veštby, vyvolil za kráľa. V proroctve sa spomínalo, že ich budúci kráľ do ich mesta príde na obyčajnom sedliackom voze. Kým sa mešťania dohadovali o interpretácii veštby, na námestí zastal voz. Na voze bol Gordius, jeho manželka a syn, budúci významný kráľ Midas.
Keď si ľud vyvolil Gordiusa za kráľa, tento svoj voz zasvätil božstvu proroctva a priviazal ho na patričnom mieste. Na lykovom lane vtedy urobil taký uzol, že ho nik nemohol rozviazať, čo teraz poznáme, ako gordický uzol. Podľa legendy, ten komu sa podarý ten uzol roviazať, stane sa pánom Ázie. V roku 333. p.n.l. Alexander Macedónsky svojím mečom preťal ten uzol a aj sa stal pánom Ázie.
Odtialto máme preťať gordický uzol a pod.
Gorgónsky
Obludný, príšerný, strašný, odporný. Vychádza z mena jednej z troch obludných dcér Forkyových, Medúzy. Lat. Gorgo, -on-, gr. Gorgó, na podklade gorgós / γοργός = strašné, hrozné, príšerné, divé, dravé.
Gorgonzola
Názov jednej dediny neďaleko Milána (Taliansko), z čoho sa odvádza aj pomenovanie druhu syra, ktorý tu vyrábali, ba ešte vždy aj vyrábajú.
Gorila
Najväčšia opica z čeľade ľudoopov. Thomas Savage, v roku 1847. adaptoval toto slovo, ako názov pre určitý druh opíc. Údajne tento názov vychádza z nejakého afrického jazyka a znamená divý, alebo chlpatý človek, priamejšie, asi tu ide o ženu, lebo zakončenie upomína na ženský rod. (Ox.et.slov.)
Gót /Góth
Názov germanského plemena prominentného v Európe, hlavne v III. storočí. V dejinách sa spomínajú Ostrogoti a Visigoti, či východní a západní Goti. Východní zanikli, avšak západní Goti sa usádzajú v súčasnom Španielsku a postupom času sa romanizujú, až ich potomkovia sa stávajú hlavnou zložkou súčasných Španielov. Str.lat. Gothi (plurál) = gr. Gótt(h)oi (plurál), gótsky *Gutos, *Gutans.
Odtialto máme gotika, gotické písmo (švabach), gotický umelecký smer a pod. Viď Tóth.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára