12 marca 2010

Etymologický slovník: Kaolín - Kapút

JKulik,obrazok2

…autor Ján Kulík

Kaolín: Jemná hlina na výrobu porcelánu. Pôvodne čínske slovo, kao-ling čo znamená meno jednej hory v sev. Číne, kde sa táto hlina pôvodne ťažila. Čín. kao = vysoké + ling = hora, kopec, vrch.

Kapacita: Schopnosť niečoho niečo do seba nabrať, pojať; obsah niečoho; vynikajúci odborník, význačná osoba a pod. Medzinárodné, kde ako východisko máme lat. capax, capac- = široké, veľké, priestranné, schopné... ktorého východiskom je zase lat. capio, cepi, captum = vziať, schmatiť, obsadiť, držať,  udržať a pod.

Kapať: Strácať sa, miznúť; zomierať, dochnúť, hynúť... Čes. kapati = r/v, hl. kapać, dl. kapaś, poľ. kapać, polab. kopě, rus. kápať, ukr. kápaty, srbch. kapati = kvapkať, mučiť sa, trápiť, mordovať sa... staroslov. kapati = kvapkať, stekať sa. Vo všetkých slovanských jazykoch je viditeľné, že tu ide o odvodeninu zo slova kvapkať > vodu. Nejaká tekutina (voda), kvapka po kvapke uniká, kvapká, kape, mizne, „hynie“, z čoho nastal aj posun na význam odumierania, hynutia, dochnutia... ubúdania sily a pod.

Kapec: Teplá obuv s vysokou sárou z hrubého súkna, z vlny upletené hrubé ponožky na zimu. Obyčajne použijeme mn. číslo, kapce. Čes. kapce, poľ. kapeć, ukr. kápec, rus. kápci. Potiaľto sa slovanské slovníky zhodujú, avšak ďalej sa stretneme už len s krajne otáznymi predpokladmi.

V rus. et. slov. rozbor tohto slova nenájdeme. Je tam len kapčúk = mešec, peňaženka, kde sa predpokladá turecko-tatarský pôvod, kapčyk = r/v, čagatský kapčuk = r/v...

V čes. et. slov. nájdeme vstup kopytce = „houněná punčocha“ = slov. kapec, na ktoré sa obúval krpec a do súvisu s týmto dáva aj slov. kopice = súkenné nohavice siahajúce po kolená, ako aj slovín. kopitec, kopica = punčocha a srbch. pl. kopica = punčocha, kamaše a staroslov. kopytьce = druh obuvi. Všetko sa dáva do súvisu so slovom kopyto, lebo kapce boli tvrdé, podobali sa kopytu. Slovenský útvar prešiel trochu inou evolučnou cestou (kapec), podobne, ako aj poľské kapc(i)e a z týchto vznikol ukr. sing. kapec a maď. kapca = onuca.

Ukr. et. slov. kápec = kapec, uvažuje aj nad možnosťou prevzatia si slova z tur. prameňa, kde (v čagajskom) je vraj kapcak (qapsaq) = druh onúc, ale je to krajne otázne.

Ak sa na kapec podívame, ako zložené slovo, jeho etymológia ani nie je toľko zamotaná. Kapec je teplá obuv, hrubé teplé ponožky a tu mu je aj východisko. V kombinácii teplé + vec.

Lambert Isebaert pri analýze toch.B slova kapille = horúčka, choroba, siahol do PIE koreňa kap- = teplo, horučosť, kwep- = vrieť, dymiť... Toto PIE kap-, stretneme aj v sans. ako tap- = teplé, horúce a v lat. ako vap-or = výpar, para, dym, teplo, hriatie... Vlatnosťou kapca je, že držal nohu v teple. Koncovku –ec si tiež ľahko vysvetliť. Stretávame ju najmä v slovách, kde sa vyjadruje nejaká príslušnosť ku niečomu, kde sa jedná o „príbytok“, obal a pod. ako je to pri slovách makovica, tekvica, rukavica, nohavica, alebo kôrovec, hostinec atď. Viď Ves.

Kapela: Menšie hudobné teleso, menší orchester. Európske slovo, ktorého evolúcia je zaujímavá. V stredovekej latine slovo malo podobu cappella (dem. z cappa = kapucňa, čiapka peleríny, plášťa, rúcha) a vzťahovalo sa na útulok (svätyne – plášťa) sv. Martina z Tours (asi R.P. 800). Odtiaľto sa slovo rozšírilo, prešírilo aj na označenie / pomenovanie menších priestorov vedľa zámkov a palácov, kde sa domáci modlili, na menšie modlitebnice vedľa chrámov, ba aj na izby modlitebnice mešťanov. U nás máme dištinkciu medzi kapelou, kaplnkou, kaplanom... avšak v iných rečiach je to už nie toľko viditeľné.

Kapela je zbor hudobníkov, ktorí hrávali v kaplnkách. Podľa Macheka, české kapela je výpožičkou z nem. jazyka, kým srbch. slovín. je priamo z latiny a slovenské kaplnka máme cestou maď. kápolna. Viď Kaplnka.

Kapelník: Vedúci kapely, dirigent kapely. Vyvinulo sa z kapelný majster > nem. Kapellmeister. Viď Kapela.

Kaper 1°: Súkromná loď, čo počas vojny koná záškodnícku činnosť voči nepriateľovi. V ang. caper = r/v, ale v prenesenom výz. aj čulý, živý; poskakovať, skackať; zaskočiť, či v srboch. jaz. stretneme sa s termínom uskok, čo sa vzťahuje na organizovanú gerilu voči Turkom, ktorí po záškodníckej výprave sa vzťahovali na územia pod R-U domináciou. Kaper / caper predstavuje skratku tal. slova

Capriola, základ capriolare = skok, skákať, ktorého východiskom je lat. capreolus, dem. z caper = cap.

Kaper 2°, kapary: Ker Capperis spinosa, ktorého púčky sa oberajú a ako vynikajúca príchuť, používajú sa v kuchárstve. Fr. cápres, z lat. capparis a toto je z gréckeho kápparis. V súčasnosti sa z používania vytratilo -s na konci slova.

Kapia, Kapija: Vstupná brána do dvora. Zaužívané na Dolnej zemi, kým na vých. Slovensku počuť kapura. V SSJ nie je. Východoslovenské kapura najskôr predstavuje adaptovanie si maď. kapu = brána, kým kapia bude výpožičkou zo srbch. jazyka, avšak aj tam najskôr predstavuje výpožičku z tur. jazyka, kde kapi = brána, dverce, dvere, vchod (Top Kapi v Istambule). V peržskom jazyku tiež nájdeme qapu = r/v, za ktoré F. Steingass predpokladá (chybne) turecký pôvod. Aj toto per. slovo má ie. pôvod. Utvorené je na podklade významu, hlavnej vstupnej brány, čiže tesne súvisí s ie. slovami pre hlava, hlavné, ale aj prikryť, klopiť, klapka, (za)chlopiť, chlopňa... srboch. a bul. klopka = pasca, klepec... atď.

Kapilár(a): tech. trubička veľmi malého priemeru, jemná ako vlas; biol. cieva najmenšieho priemeru, vlásočnica; poľnoh. jemný pór v pôde. Medzinárodné. Pôvod má v lat. cappilaris, na podklade lat. cappilus = vlas (na hlave).

Kapišón: Starodávny čepiec, alebo ženský klobúk. Prevzaté cestou fr. capuchon, kde ako východisko máme str. lat. cappa = čiapka.

Kapitál: Nejaká základná hodnota niečoho vyjadrená obyčajne v peniazoch; istina... hodnota, majetok. Medzinárodné. Tal. capitale, fr. capital, na podklade lat. capitalis = hlavný a východiskom tohto je lat. caput = hlava, čiže kapitál predstavuje hlavnú, základnú istinu.

Odtiaľto máme celý rad slov, ako: kapitála, kapitalizácia, kapitalizmus, kapitálny = veľký, základný, veľmi veľký, výborný, skvelý, dôkladný...

Kapitála / kapitálka: typ. veľké písmeno vo veľkosti malého písmena. Lat. capitellum, sekundárny demin. lat. caput = hlava. Viď Kapitál.

Kapitán: Veliteľ lode, dôstojnícka hodnosť, veliteľ, vodca družiny (vojenskej, športovej...). Medzinárodné. K nám sa dostalo zo str.h.n. kapitan, ktorého východiskom je str. lat. capitaneus = hlavný, vodca a koreň mu je v lat. caput = hlava. Zo str.h.n. sa vyvinulo súčasné nem. Kapitän.

Odtiaľto máme slovo kapitanát = územie pod správou kapitána.

Kapitola: Časť, obdobie, úsek, pomerne samostatný oddiel spisu, „hlava“ väčšieho diela, napr. románu a pod. Súvisí s lat. caput = hlava. // Viď nižšie.

Kapitula: Stály sbor kanonikov pri biskupskom chráme; poradný sbor biskupa. Súvisí s predošlým, kapitola. // Pôvodne sa vzťahovalo na na prečitovanie statí (kapitol) Písma. Lat. capitulum, čo je dem. slova caput = hlava.

Kapitulovať: Vzdávať sa, vzdať sa nepriateľovi, prestať bojovať, poddávať sa, poddať sa. Tiež súvisí s lat. caput = hlava, ale v tomto prípade máme lat. capitulare = ustanovené podľa „vynikajúcich hláv“, kde v základe máme capitulum = rozprava, úvaha, prednes „hlavy“ rokovania. Pôvod slova je v str. latine.

Kápka: Druh ozdobného ženského čepca, časť žen. ľudového odevu. Súvisí s lat. caput = hlava.

Kaplán: Mladý kňaz bez fary, pomocník farára. Dostali sme ho cestou nem. Kaplan, ktorého východiskom je str.lat. cappellanus a jeho prvoradým významom bolo označenie duchovnej osoby čo na starosti mala dozor nad plášťom sv. Martina. Slovo sa formovalo na podklade lat. cappella = kaplnka, ang. chapel, starofr. chapele, nesk.lat. cappella, ktoré predstavuje demin. z cappa = plášť (sv. Martina) a v základe má lat. cappa, caput = hlava, hlavné. // Viď Kapela.

Kaplnka: Menšia svätyňa, alebo jej časť, kostolík. (Viď Kaplán.) Ang. chapel, na podklade starofr. chapele, ktoré malo význam miesta, kde sa nachádzala svätyňa, plášť sv. Martina z Toursu – Francúzsko.

Dejiny spomínajú, že v oblasti Tours žilo galské plemeno Turons. Keď sa sem dostali Rimania, vzniká mesto Caesarodunum, ale už v V. storočí mení názov na Civitas Turonorum. Tu účinkoval, pôsobil sv. Martin a niekde v V. storočí, nad jeho hrobkou vzniká veľkolepá bazilika. V VI. st. ku bazilike pribúdajú ďalšie stavby, až v čase cisára Karola Veľkého (vládol v čase 768 – 814) areál sa rozširuje... a okolo roku 800 nastáva posun významu slova cappella (chapele... kaplnka). Teraz sa pod týmto začína chápať aj miesto konania služieb Božích (mimo chrámov), lebo mnohí veľmoži si svoje modlitebnice stavajú vo svojich zámkoch, kaštieľoch (a práve z tohoto významu, že kaplnky mali vedľa kaštieľov, u nás sa ustaľuje slovo kostol ). // Viď Kapela.

Kapok: Mäkké vlákno, jemná bavlnka na plnenie podušiek a pod. Získava sa zo semiačok určitého tropického stromu. Pôvod je v malajskom jazyku, kapok.

Kapor: Sladkovodná ryba, Cyprinus carpio, často sa pestuje aj v komerčných rybníkoch, avšak jeho mäso (má veľa vôsťa), považuje sa za podradnejšie. Paralelný názov v oblasti vplyvu srbochorvátčiny je šaran. Toto slovo, šaran nie je problém vysvetliť, avšak so slovom kapor to nie je najjasnejšie.

Oxfordov et. slovník pod vstupom carp = kapor má vysvetlenie, že východiskom bude neskorá latina, carpa, ktoré bude mať asi germanský pôvod, lebo v strednej dolnej nemčine je karpe, str. hol. karper, st. hornonemecký karpfo, nem. karpfen, st. nórsky karpf atď.

Naší etymológovia súhlasia, že názov, slovo sme dostali cestou ger. jazyka, avšak je tu otáznik. Odkiaľ to dostali jazyky Germanov? Slovo nie je indoeurópske a aj u nás sa zjavuje v podobe praslov. korpъ, ukr. kórop... ba je tu aj lit. kárpa = r/v atď.

Pravlasťou kapra je vraj oblasť medzi Čiernym morom a Kaukazom a práve tu sa na dobu zastavili Germani a práve tu, vedľa nich žili aj slovanské plemená. Možno sme slovo dostali od nich, ale podobne je možné, že sme si to, ako aj oni, prevzali z nejakého neznámeho jazyka – a Kaukaz je nejakým jazykovým kotlom.

Ak uvážime, že pôvod kapra nebude v jazyku Indoeurópanov, tak to by nemalo byť ani v sanskrite a tu sa s niečím podobným predsa stretneme – ale nie ako s vlastným ie. slovom.

Kapor vraj podrýva brehy tokov, múti vodu, najradšej žije v močaristých vodách... a pod. V Austrálii ho vyhlásili za akvatického nepriateľa č. 1. Aj tu podrýva brehy, múti vodu, čím ničí domorodé druhy rýb.

V sans. najdeme vstup karda- = bahno, barina, močiar a jeho deriváty, ako kardáma-, kardata- a ich „ľubovoľná“ výmena s gadda-, gatta-... sugeruje, že slovo nebude „domáceho“ pôvodu, čiže nebude ie. V peržskom jaz. stretneme čardeh = počerné.... (Pokorný, R.L. Turner), avšak nemôžeme úplne odhodiť ani súvis s kartá- = nôž, krájať.

Celkové, tu máme „temné“ slovo, ktoré si zaslúži dôkladnejší výskum.

Kapota: Časť automobilu prikrývajúca motor. Súvisí s čiapka . Viď.

Kaprál: Nižšia vojenská hodnosť, desiatnik. Staršie fr. corporal, ktoré je variantom caporal, kde východiskom je tal. caporale, ktoré poukazuje, že tu ide o benátsku (zaniknutú) podobu carporale, utvorenú na podklade lat. corpus, corpor- = telo, mŕtve telo, teleso, osoba, štruktúra... (vojenské teleso)... avšak všetko bolo asimilované pod spoločného menovateľa hlava = capo.

Kapric: Rýchle sa meniaca chúťka, nápad; vrtoch, rozmar, tvrdohlavosť, svojhlavosť, náladovosť. Medzinárodné. Východiskom je tal. capriccio, ktorého pôvodný význam bol hrôza, strach, úžas, zdesenie, avšak v súčasnosti sa to skorej spája s tal. capra = koza, kde východiskom je capo = hlava, lat. caput + riccio = jež (lat. ericeus = uličník, šibal, na podklade erigo,rexi, rectum = vstávať, postavovať (sa), vzpriamovať (sa), nadchýnať ... ) z čoho doslovný význam by sme dostali „hlava s naježenými vlasmi, skutok vyvoláva ježenie sa vlás.

Kapsa: Vak z kože, plátna, alebo iného materiálu; kabela, taška, plecniak a pod. Čes. poľ. hl. dl. je z lat. capsa = truhla, láda, krabica, kým ukr. rus. kabza je z poľ. nárečového kabza. Srbch. kapsa s významom rakva je prevzaté z románskeho capsa = rakev. V juž. a záp. Francúzsko slovo tiež nadobudlo význam rakev. Naše exp. kapseľa, kapseľka, kapsica... vychádzajú z kapsa.

Kapsľa: Puzdierko naplnené výbušninou, rozbuška... Lat. capsula, predstavuje demin. z capsa = truhla, láda, krabica... Viď Kapsa.

Kapsula: farm. Puzdro, kapsička naplnená liekom. Viď Kapsa a Kapsľa.

Kapucín: Žobravý mních rehole Františka z Assisi. Prevzaté cestou nemčiny, Kapuziner, ktoré sa formovalo na podklade stredovekej latiny, capucinus. // Viď Kapucňa.

Kapucňa: Časť kabáta, plášťa... upevnená pri krku, ktorou si možno prikryť hlavu. Nárečove aj kapuľača. Čes. kapuce, poľ. ukr. kapuza, srbch. slovín. kapuca. Všetko z nem. Kapuze a východiskom tohto je tal. cappuccio, ktoré sa vyvinulo zo str. lat. caputium a základom tohto je lat. cappa.

Kapún: Vyškopený kohút chovaný pre mäso. Medzinárodné. Čes. kapoun, staršie kapún, kopún, poľ. kaplun, rus. ukr. kaplún... ang. capon, staronór. capun, starofr. chapon... všetko na podklade rímskej latiny cappone, kde východiskom je lat. capo, -on, ktoré sa vzťahuje asi na capio, captum = chytiť, zadržať... ale aj rezať, zarezať, kde v základe máme gr. kópto / κόπτω = rezať, vyrezať, zarezať, ublížiť, raniť a pod.

Kapusta: Jedna zo základných zelenín v našich chotároch. Používajú sa jej listy, ale najmä „hlávka“. Kvasená kapusta storočiami predstavovala hlavný zdroj C vitamínu, avšak jej etymológia je nevysvetlená.

U Macheka nájdeme: „Dnes sa pod týmto chápe zelenina známa pod bot. menom Brassica oleracea, variant sabauda. (Macquarie slovník tu udáva variant capitata.) Všetky slovanské et. slovníky podávajú rovnaké vysvetlenie, že kapustu sme dostali najskôr cestou kontaminovaného stredolat. compos(i)ta, tal. composta = zmes, kompozit, kompót, vec naložená a tento predpoklad vraj podporuje aj Grimmov zákon.(?)

Je tu ešte aj zopár ďalších hypotéz, ale všetko sa otáča len okolo lat. composita. Ak sa však podívame na ang. cabbage (kebidž) = kapusta, črtá sa iná koľaj. Pravlasťou kapusty je chladnejšie morské pobrežie Anglicka a západnej Európy. Odtiaľto sa rozšírila po celom svete. Tá, ktorú my používame (tvrdé hlávky, vhodná na kvasenie, neskoro dozrievajúci druh), rozšírila sa z Dánska. Ang. cabbage sa vyvinulo zo starofr. caboche = hlava. Slovo sa tam dostalo z Portugalska, kde caboso = hlava, klobúk a východiskom mu je lat. caput = hlava. Toto vysvetlenie podporuje Ecyklopédia Britanica, Macquarie slovník, oxfordov et. slovník atď.

V perzskom jaz. tiež nájdeme príbuzenstvo. Tam je kalla = kalap, klobúk, hlava, kapusta a kabu = hlávka šalátu. Vypadá teda, že kapusta sa najskôr vyvinula z významu pre hlavu, ktorého podoby nájdeme v ger. kop, staroang. copp, nem. kopf, lat. cappa, caput = všetko má význam hlava.

Kaput: zastaralé starodávny dlhý vrchný kabát. Čes. kaput = r/v, poľ. kapota, rus. kapót... Všetko z fr. capot = druh plášťa s kapucňou.

Kapút : Zlomené, pokazené, nedobré, zlé, skazené, vydrané atď. Toto slovo pozná asi každý ie. jazyk, ale jeho etymológia bola nám nejasná. V SSJ ho nieto.

Nem. kaputt = zlomené, polámané, zničené, „vyľahlo“ a pod. Fr. capot = prevrátená, prevrhnutá loď. // Vysvetlenie si nájdeme v sans. a v hindu, kde ka = predpona na vyjadrenie negativity, zlého + putrá-, putr- = syn, z čoho vzniklo hin. ka-put = zlý, nepodarený syn, širšie aj zlý človek, zbabelec, nepodarenec, naničhodník, pokazený a pod.

Žiadne komentáre:

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com