… autor Ján Kulík
Kulač: Okrúhla ploská nádoba na vodu, druh čutore. Kulač, ten čo naši starí nosievali do poľa, bol vyrobený z dreva a neraz aj vyzdobený ľudovými ornamentmi. S takýmto zdobeným kulačom, na ktorý sa ešte priviazali aj stužky, družbovia chodievali zvolávať na svadbu. V ňom mali vzorku vína, ktoré sa na svadbe bude podávať.
Kulač, ako slovo k nám sa dostal najskôr cestou maď. kulacs = r/v . V čes. jazyku, ojedinele, sa tiež vyskytuje. Ináč sám pôvod slova je indoeurópsky.
V perzskom jazyku qalachu (kalaču) = kožená nádoba na pitnú vodu, ktorú si nosievali derviši; garád, jarok z ktorého sa v zime napájal statok; qalatin = sud, cisterna, vaňa. F. Steingass (autor perzského slovníka) sa zdržal podania etymológie, lebo si nebol istý, kam tieto slová priradiť. Ku semítskym, alebo ku ie. jazykom.
V sans. je slovo kuli- = vyplachovať, klokotať, ktoré sa neskoršie posúva aj na glgať, kým kulyá = riečka, kanál, jarok, garád, vodný tok a pod. Všade sa naráža na niečo súce na držanie, zadržanie vody, cisternu, rezervoár atď. S týmto súvisí aj kulla- = nádoba, hrniec. Autor Jules Bloch sem priraďuje aj slovo jazyka gudžarati, kolo = diera vykopaná do zeme, jama, avšak R.L. Turner sa o tomto zdráha bližšie vyjadriť
V hindu jaz. kulis, kalsá, v sans. kals = nádoba, nádrž na vodu okrúhlej podoby, čiže kulač.
Kulak: Zámožnejší individuálne hospodáriaci roľník, po našský bohatý gazda, ktorý si prenajíma aj cudziu pracovnú silu, sluhov, bírešov a pod. Pôvod v ruskom jaz. kde je kulák. Ako samé slovo, tak aj jeho význam prenikli do jazykov iných Slovanov, avšak ani v ruskom jazyku nie je to domácim slovom. V ruštine sa len udomácnilo a adaptovalo. Jeho etymológia je v tureckom jazyku.
Ukr. slovo kurkuľ, drsnejšie kurkulak = bohatý sedliak, veľký gazda predstavuje import z tur. jazyka, kde korkulu = strašný, strašidelný, hrozný, krutý, nebezpečný... východiskom mu je korkulmak, korkutmak < korku = strach, teror, bátie sa...V ruštine sa ukr. kurkuľ skrátilo vypustením prvej slabiky a vzniklo kulak.
# Je mylná komparácia slova kulak s estónskym kulák = úder päsťou, päsť, či maď. kulyak = päsť, lit. kúlti = mlátiť, lot. kult = mlátiť atď.
Kulaša: Nár. múčna kaša, fučka. Rus. kuléš, ukr. kulíš, bul. kuljaša, poľ. kulesz, kulesza, hl. kulšica, srbch. kuliješ. Všade sa jedná o kaši, jedle pripraveného z kukuričného, alebo z iného zrna. O tomto slove sa zatiaľ každý jazykovedec vyjadril, že je „nejasné, temné“. Slovanské podoby sa vraj približujú ku maď. slovu kőles = proso (Kniezsa). Pevná etymológia mu však chýba a to bez ohľadu, že aj v jazyku manču (altajská skupina ) nájdeme slovo kwoläs = múka. Slovo má ie. pôvod a tu mu je aj etymológia.
V sans. kulattha- = druh strukoviny Dolichos uniflorus. V jaz. pali kulattha = strukovina, zrnká. Ďalšie sans. slovo je kulmaśa = polozrelý jačmeň, z čoho v prakrite máme kummasa = zrnoviny trochu navlhčené, avšak východiskom týchto je všeobecný pojem pre rodinu, plemä, rasu, skupinu... kým kulla 3° = hrniec na varenie, hlinený hrniec, prakr. kullada = menší hrnček, ohnisko, gudžerati kulri, kulli = hlinený hrniec...mjú sans. kor. kul = páliť a preto sa nám tu vynára súvislosť s praslov. kul- < ukr. kulága = pôstna varená (pálená) strava v podobe hustej kaše urobenej z múky. Možná je aj súvislosť s lat. cullina = strava, potrava, jedlo... coquina = kuchyňa. (viď Kuchyňa)
Slovo nie je dostatočne preskúmané. Prelínajú sa nám významy pre strukovinu, rod, plemä a varenie, pálenie, potrava...
Kulen: Typické dolnozemnské slovo, ktoré v SSJ nie je. Význam slova je okrúhla klobása, či klobásová zmes nadiata do svinského mechúra, „dorky“. Pri robení kulena, klobásová zmes sa ešte väčšmi dopaprila, bola na hrubšie pokrájaná, zomletá... aby kulen bol štipľavejší. Je to výrobok hodný povšimnutia každého labužníka. V príbuznosti má srboch. kulen = r/v a hindu kulma = klobása, potrava nadiata do čreva zvieraťa.
Porovnaj gr. kústis / κύστις = mechúr.
Viď Klobása.
Kuľhať: Napádať pri chôdzi na jednu nohu, zakášať, krívať. Čes. kulhati, poľ. kulhać, slovín. kuljhati = podrezávať vlasy, rus. kuľgáť, ukr. kuľgáty... praslov. kulьgati, kde máme koreň kulь = chromý (nepriamo súvisí s komoliť - viď) . Pravdepodobné súvisí s gr. kullós / κυλλός = krivý, nakrývený, spotvorený, lat. claudus = krívať, kuľhať, krivý, s vadou... a ang. limp = krívať, kuľhať (kde môžeme predpokladať, že pôvodne tam bolo aj k, ale pozmenilo sa na neznelé a po čase aj zmizlo). Všade má zastúpené hlásky k, l.
Odtiaľto je kuľhavý.
Kuli: Nádenný robotník vo východnej Ázii, hlavne v Indii a v Číne. Ang. coolie, cooly = r/v. V jazyku urdu kulli, v bengálskom atď. kuli. Pôvod je v dravidskom jazyku, kde v tamilskom kuli = plat, výplata, nádnica...
Kulifaj: hovorové, zastaralé, žartovne nadávka hlúpemu človeku, ale aj vetroplach, posmešný názov pre zemana... Čes. kulifaj = r/v. Z češtiny prešlo i do poľštiny. Pôvod nejasný. Sem patrí i kuliferda = chytrák. (Machek)
Kulík: Vodný vták. V SSJ je to Charadrius dubius, kým v RES sa vzťahuje na poddruh Scalopax a UES napočituje názvy poddruhov, ako napr. Limicolae, Numenius phacopus, Scolopax rusticola, Calidris alpina, Tringa hypeleucos, Charadrius hiaticula... Všetky napočítané poddruhy však patria do skupiny Charadriidea, ktorá je veľmi rozvetvená a jej predstaviteľov najdeme šírom sveta. Od Sibru, Európy, až po Patagóniu, Austráliu a Nový Zéland. Niektoré poddruhy sú krajne sťahovavé, takže sibirsko-európskeho kulíka nájdeme aj na severnom pobreží Austrálie.Aj poddruh dubius, ktorý za svoje meno vďačí určitému pánovi Scopoli, ktorý pri opise kulíka – Charadrius nebol si istý, či objavil nový poddruh, alebo nie a preto ho nazval dubius = neistý, podozrivý, pochybujúci... Tento druh, či poddruh je jeden z najrozšírenejších. Žije a rozmnožuje sa v oblasti Euroázie a sťahuje sa až po Filipíny a Novú Guineu. Do Austrálie len „zablúdi“, avšak tunajší ornitológovia dobre vedie o akého vtáčika sa jedná, takže „nezabudnú“ spomenúť aj jeho slovanské meno, kulík. V angličtine sa nazýva Little Ringed Plover a toto Plover sa vzťahuje aj na jeho bratrancov a meno mu je vraj odvodené z lat. pluvia = dážď, lenže aj toto slovo má hlbšiu etymológiu, ktorá súvisí s lat. fluvius = rieka a naším plávať.
V slovanských jazykoch vták kulík má všade rovnakú podobu písania, kulík, či kulik (ani v srboch. jazyku nie je podoba kuljik) i keď sa toto pomenovanie často vzťahuje aj na iný poddruh. Sám vtáčik nie je veľký. Pohybuje sa v medzere od 15 do 30 cm. Jeho súrodencov v angličtine nazvali: dotterel, killdeer, plover, sandpiper... a všetky sú príbuzné ku vtákovi morského pobrežia, čajke, srboch. galeb, ang. gull.
Ako si vysvetliť etymológiu? Ruský et. slovník má vysvetlenie, že tu sa jedná o slovo zvukomalebného pôvodu. Český et. slovník (Machek) poznamenáva, že „původ nejasný“, kým ukr. et. slovník súhlasí s možným „zvukomalebným“ pôvodom, ale pridáva svoje bádania. Niektoré aj otázne.
Spoliehajúc sa na sans. vidíme, že: kulika = z dobrej rodiny, vznešeného rodu. Kululi = škriekanie sovy (zvukomalebné). Kulyá- = riečka, kanál, garád, vodný tok... kde všetko poukazuje na okolie kulíka – kŕdeľ, hlasitosť, sladkovodný tok.
UES tu vidí aj súvislosť s praslov. kul- , ie. *kaul- = kosť, noha, ktoré celkom súhlasí s lit. káulas = kosť, noha, lot. kauls = r/v, ale aj steblo, byľ, pruským kaulan = noha a sans. kulya = údajne vraj kosť (otázne, lebo Turner ho pokladá za dravidské slovo, i keď sa vzťahuje na kôš kde sa uskladňujú kosti predkov – možné je, že sa pomýlil).
V ďalšom elaborovaní, UES pridáva aj lat. caulis = steblo, byľ, gr. kaulós / καυλός = steblo, byľ, írske cuaille = palica, stĺp, ktoré súvisí s lit. kuólinga = kulík, lot. kulainis = r/v atď.
Všetky podoby smerujú ku ie. *kaul, praslov. kul-, kulikъ = kosť, kosť nohy... Ak chceme, ďalšie príbuznosti nájdeme aj v ang. gull = čajka, kde oxfordov et. slovník má poznámku, že tento termín sa asi prevzal z jazyka Britov (Welšania, Íri....), lebo poddruh čajka sa v ich jazyku nazýva : wel. gwylan, ír. faoleán, kornválsky guilan. Všetky komparácie poukazujú, že sa tu jedná o nohy, kosti, lebo kulík má v pomere ku telu, veľké, kostnaté nohy, lenže zároveň je to aj „gregoriánsky“ – „brblavý“ vták a na výnimky poddruhov, aj nie solitárny, ale spoločenský.
Ako v praslovanskom, aj tu máme zastúpené hlásky g = k a l, čo poukazuje, že názov, meno kulík nebude mať, ako prvoradé zvukomalebné pomenovanie, ale vychádza z názvu pre kosť, nohu.
Ak sa podívame na „heraldiku“ = rodové erby, tak tu najdeme aj erb rodu Kulík, kde v stredovekom poľskom štíte nájdeme tri obrnené nohy a poznámku, že tu máme utajený historiát rodu, ktorý sa snaží preniesť na ostrov Manch a pridať mu keltský historiát. Povšimnutiahodná je skutočnosť, že aj v erbe sú nohy, tri, ale toto sa vysvetľuje, že nikto ma neporazí, lebo vždy sa postavím na vlastné nohy“.
Teda, toto slovo nemáme dôkladne preskúmané. Jeho etymológia sa môže pohybovať od kosti, nohy, až po bľabotanie. Na to poukazujú aj ruské slová kulíkať 1° a 2°.
* Ako v slovenčine, tak aj v češtine a v ukrajinskom jazyku máme variácie v názve vtáka a to: kulich, kuliš, kulíšek...
Kulisa: Lepenková, alebo plátenná prenosná stena, ktorá slúži na dekoráciu javiska v divadle; súčiastka parného stroja prenášajúca pohyb výstredníka na posúvač; úzky pruh vysokého lesa. Medzinárodné. Dostali sme ho asi cestou nem. Kulisse, ktorá si to vypožičala z fr. jazyka, kde je coulisse = kulisa v divadle, avšak prvoradý význam tohto bolo „žliabok pomocou ktorého sa tie prenosné steny posúvali“, lebo coulis = posúvať a toto bolo formované na couler = tiecť, pretekať...
Kulm: Spodný oddiel karbónu. V ang. culm, nárečove znamenalo uhoľný prach. V XV. st. sa význam posúva na sadzu, v XVIII. st. na antracit, avšak ešte skorej, v XIII. st. bola podoba colmie, v XIV. culmy = sadzové, začadené... Pravdepodobným východiskom je staroang. col = coal = uhlie.
Kulminácia: Vyvrcholenie, dosiahnutie najvyššieho bodu. Na podklade lat. culminare = povyšovať, povýšiť, pozdvihovať, povznášať, nadšenie, velebenie, vychvaľovanie, vynášanie do nebies... kde, ako východisko máme lat. culmen = vrch, vrchol, strecha...
Kuloár: Bočná chodba v divadle, v koncertnej sieni; vedľajšie miestnosti v parlamente. Vypožičané z fr. jazyka, kde couloir = chodba, koridor. Súvisí s Kulisa. Viď.
Kulpózny: Zapríčinený nedbanlivosťou. Východiskom je lat. culpa = vina, chyba, pochybenie, s ktorým súvisí culpo = obviniť, viniť, výčitka, hana, odsúdenie...
Kult: Zbožné uctievanie niekoho, alebo niečoho. Východiskom je lat. cultus = kultivovanie, práca, robota, trenovanie, vzdelávanie, kultúra, cibrenie, zbožňovanie, prepych... Viď Kolónia.
Kultivácia: Obrábanie, kultivovanie... Na podklade stredovekej latiny, cultivare, východisko cultivus, ako cultiva teraa = obrábacie, kyprá pôda. Východiskom tohto je cultus. Viď Kult.
Odtiaľto máme: kultivátor, kultivovaný, kultúra (skultivovaná rastlina, kultivar baktérií) atď.
Kultúra: Súhrn materiálnych a duchovných hodnôt v technike, vo vede, v umení, v spoločenskom zriadení, vzdelanosť, civilizácia atď. Pôvodne sa tento termín vzťahoval na parcelu „skultivovanej“ pôdy a neskoršie sa posúva aj na „skultivovanie“ umu, duchovné trénovanie, cibrenie umu a pod. Tesne súvisí s Kult a Kultivácia. Viď.
Odtiaľto máme: kultúrnohistorický, kultúrno-osvetový, kultúrtréger = šíriteľ pakultúry (prevzaté a adaptované z nemčiny)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára