10 marca 2010

Etymologický slovník na Kaňa-Kanyla

Kaňa: Dravý vták, myšiak. Všeslovanské, ale v rozličných rečiach môže predstavovať aj iného vtáka, avšak všetci majú jednu spoločnú vlastnosť, krik, škrekot. Tam je aj etymológia názvu. V príbuznosti bude ciconia = bocian, st.h.n. huon = kura, gót. hana = kohút, lat. cano = spievať, gr. kanakhízo, kanakhé / καναχίζω, καναχή = búchať, trepať, zvučať, robiť hluk... a sans. káka = vrana, ktoré v následných jazykoch, ako napr. pali, má podobu kauni, hindu kaula atď. Turner ich zaraďuje medzi slová vyložene zvukomalebného pôvodu.

Kanafas, kanavás: Ľanová, konopná, alebo bavlnená hustá tkanina, ktorá sa využíva hlavne na robenie obliečok na periny. Čes. a slovenské kanafas je z nem. Canafas, ako tam písali v XVII. st. Kanavás predstavuje už neskoršiu výpožičku, kedy sa v Nemecku písalo už Kanevas, ale hláska „v“ sa vyslovovala, ako „w“ a nem „e > a“. Nemecké podoby sú výpožičkou z tal. canavaccio, poťažne z fr. canevas, kde ako východisko máme lat. cannabis – gr. κάνναβις = konopa, ktorých et. je zahalená do hmly zašlých čias. Podobne, ako aj slovanské konopa. Viď.

Kanava, nárečove aj panama, čes. kanava, poľ. kanwa, rus. ukr. kanvá = riedka, do pravidelných štvorčekov tkaná látka, používaná ako podklad na vyšívanie, je priamo z fr. canevas.

Kanál: Umele pripravený potok, jarok, garád na dovod – odvod povrchovej vody. Všetky et. slovníky sa zhodujú, že to máme z latiny, kde canalis = kanál, ciev, trubica, rúra, či z toho odvodené aj canna = trstina. Príbuzné je ku sans. khalla = kanál, potok, garád.

Odtiaľto máme: kanalizácia, kanálka = druh dutej tehly (s kanálikmi), kanel = žliabková ozdoba na sklárskych a hrnčiarskych výrobkoch, kanelúra = zvislý žliabok na drieku stĺpa... a pod.

Kanapa, nár. (Vojv.) kanapét: pohovka, diván. Čes. kanape, srboch. kanapa, kanape(t), ukr. kanápa, rus. kanapé... atď. Všetko z fr. canapé = diván, pohovka, ktorého východiskom je str.lat. canapeum, kde ako základ máme lat. conopium, conopeum = hustá sieť proti komárom, či lôžko umiestnené pod touto sieťou a východiskom všetkého je gr. χωνώπιον, ktoré smeruje ku gr. kónopsi / κώνοψ = komár, ktoré je zase etymologický nejasné a možné je, že tu máme pôvodne egyptský základ.

Kanárik: Druh spevavého vtáka – Serinus canaria. (Spieva, ako kanárik... žltý, ako kanárik...). Všeslovanské, s menšími variáciami, ba až svetové slovo. Nemá súvis s lat. cantus = pieseň, hudba, zvuk, ale s lat. canis = pes. Kanárske ostrovi dostali meno od Španielov, ktorí tu objavili druh psa a podľa neho nazvali aj Canaria insula = psie ostrovy, ale bol tu aj štebotavý vtáčik, ktorého nazvali Serinus canaria = (vo voľnom preklade) štebotavý psacoostrovník. Lat. canarius = psí, canis = pes. Zo španielského jazyka, ako vtáčik, tak aj slovo, prešlo do francúzštiny, odtiaľ cez nemecký jaz. aj ku nám, ba cestou fr. jaz. dostalo sa do celého sveta.

Kanceľ: nár. kancľa. kazatelnica (v chráme). Zložené slovo, kde v lat. máme concilium = zvolanie, zhromaždenie, con + calare = zvolať, zhromaždiť, kde gr. kaléo / καλέω = volať, zhromažďovať, vzývať, povolávať, volať na poradu k vôli rade, poradeniu (sa) ... a všetko stojí v tesnej príbuznosti so slovom kancelária.

Kancelária: Pracovňa, miestnosť kde sa konajú úradné úkony; neraz aj názov nejakého úradu, alebo inštitúcie (cestovná kancelária). Východiskom je lat. cancelli = mreža, mreže, uzatvorený priestor... čiže oddelený priestor, ale je možné aj prelínanie sa s predošlým, kanceľ.

Kancer(ológia): kde kancer = rak(ovina) + lógia = veda. Lat. cancer – gr. karkínos / καρκίνος = rak, rakovina.

Kancionál: kniha cirkevných piesní, cirkevný spevník. Východiskom je lat. cano, canticum = spievať, pieseň...

Kančuka: Korbáč z remencov. V českom jaz. kančuk, ukr. belorus. kančuk, rus. kamčuk, poľ. kańczuk, všetko z tur. kamčy... v srbch. kamdžija, maď. kancsuka... atď. Z maď. podoby je aj slovenské kančuka, kým nemecké Kantschu bude asi z poľštiny.

Kandid(át): V prvom rade, slovo kandid, lat. candidatus = kandidát, vychádza z candidus = bielo žiariaci, jasný, pekný, poctivý, spravodlivý... candeo = bielo žiariaci, biely, žiariaci ... Do bieleho rúcha boli zaodetí všetci rímski senátori, správcovia, či dozorcovia nad spoločnosťou. Rozumní ľudia. Kandidát, v našom pojímaní, seba propaguje, ako „bieleho“, nekompromitovaného vodcu ľudu, osobu, ktorej možno veriť na poctivosť, „bielosť“.

Kandis: cukrovar. znamená kryštalizovaný, „čistý“ cukor. Nieto v ňom žiadne iné prímesy. Východiskom je lat. candidus = bielo žiariaci, biely, čistý... Viď predošlé.

Kandrma: Hradská, kamenná cesta. Typické slovo na Dolnej zemi. SSJ ho nepozná. Predstavuje kombináciu, kde v prvej časti máme kan(m), čo predstavuje skrátenú podobu z kameň, kým v druhej časti je drma, čo môže predstavovať výpožičku zo srbch. drum = cesta (kamenná), či ešte skorej môžeme uvážiť grécke drómos / δρόμος = cesta, dráha, ktoré je prítomné aj v medzinárodnom aerodrom. Viď Kaldrma.

Kanec: Samec svine domácej a divej. Rovnako je aj v češtine. Rus. Ukr. Beloručine. poľ. kabán, na podklade ktorého naši etymológovia predpokladajú turkotatarský pôvod, kde je tiež kaban. Machek, na podklade slengového (čes.) kabanec, predpokladá „domácu pôdu“ a proste len skratku z kabanec > kabán > kanec a dodáva, že časť etymológov zdieľa mienku, že tu ide o maďarské kan = samec, ale hneď aj poznamenáva „málo pravdepodobné“.

Ak sa podívame na ger. jazyky, tak tu nájdeme, že napr. v ang. boar = kanec, nem. Eber, Keiler = kanec, západoger. bairaz, starosaský ber(swin)... čo poukazuje, že aj podoba kabán, kabanec... nemusí byť turkotatarského pôvodu. Pes, ovca, sviňa, krava... sa domestikovali hneď na začiatku osadníckeho spôsobu žitia. Sviňa vraj bola domestikovaná v Číne, avšak v turkotatarských jazykoch nenájdeme príbuznosť ku čínskym slovám. Etymológiu nem. Keiler = kanec nepoznám, ale nejako mi upomína príbuznosť ku nášmu termínu, ako aj gr. κάπρος = divá sviňa, kanec.

Kanibal: Ľudožrút. Novolat. Canibalis, na podklade španielskeho Canibal, ktoré je pôvodne indiánske slovo z jaz. skupiny Arawakan, kde má podobu Caniba Carib, príbuzné ku tamojšiemu Galibi Carib, čo doslovne znamená silní ľudia. Same Carib sa používa na označenie ako tamojšieho plemena, tak aj celej tamojšej indiánskej jaz. podskupiny. V šp. jazyku sa prevzaté slovo zaužívalo, ako Caribal, kde neskoršie nastáva posun na Canibal a slovo nadobúda význam ľudožrút, lebo údajne tam videli Indiánov, ako si na ohni vyprážajú nejaké mäso, za ktoré sa domnievali, že bude ľudské. Či bolo, alebo nie, nedá sa povedať.

Kanikula: Obdobie horúcich a sparných dní v júly a  auguste. Lat. Canicula = najjasnejšia hviezda na oblohe, Sírius, v súhvezdí „Veľkého psa“. Východiskom je lat. canis = pes, Psia hviezda.

V ang. sa taký sparný deň nazýva „dog`s day”.

Kanistra: Plechovička, plechová škatuľka na úschov niečoho. Lat. canistrum = koš na úschov chleba, ovocia, pletený koš vôbec. Gr. κάνεον = koš, nádoba.

Kankán: Revuálny výstredný tanec. Slovo sme dostali z fr. jazyka, avšak jeho pôvod je neistý. (Oxf. et. slov.) V ruskom a ukrajinskom et. slovníku nájdeme vysvetlenie, že toto fr. slovo, názov tanca, ako východisko má fr. canard = kačka, hurhaj, hlučná veselosť a caner = krákať, ľapkať a slovom cancans = povedačky, ohováračky… všade máme zvukomalebný pôvod. (Šansky, Vasmer, Dauzat, Bloch, Holub – Lyer, Klein…)

Kanoe: Druh člna. Slovo sme dostali cestou šp. canoa, avšaj pôvod slova je v jazyku Indiánov, ktorí žili hlavne na ostrove Haity a jazykové patrili ku skupine Arawakan.

Kanón : Vojenská strelná zbraň veľkého kalibru, delo. Tal. cannone, čo by sa doslovne preložilo, ako “veľká ciev, rúra” a predstavuje augmen. slova canna = trstina, ciev, rúra. Lat. canna = trstina, ciev, ktorého východiskom je gr. kanna / καννα = r/v, ktoré je zase sumítskeho pôvodu, príbuzné ku aramejskému qanah = dutá palica, trstina

Kánon: 1/lit. Súhrn všeobecne platných zásad, norma, pravidlo, vzor; 2/ cirk. súhrn pápežských nariadení a ustanovení cirkevných snemov týkajúcich sa viery a kat. disciplíny; súhrn biblických textov; liturg. obrady a modlitby kat. omše; 3/ hud. hudobná forma, pri ktorej dva, alebo viac hlasov spieva tú istú melódiu s postupným nástupom. V krátkosti: nariadenie, predpis; meradlo, kritérium, norma, pravidlo; súbor.

Odtialto máme kanonický = ustanovený cirkvou, zhodujúci sa s cirk. kánonom, cirkvou uznané; uznávaný ako všeobecne platná norma, normatívny...

Lat. canon – na podklade gr. κανών = tyč, pravítko, správca, vládca, zákon, norma, model, štandard.

Odtiaľto máme celý rad odvodených slov, ako: kanonik, kanonika,, kanonista, kanonizátor...

Kaňon: Hlboké, úzke údolie so strmými skalnými stenami, kde dolu tečie rieka. Pôvod v šp. cańon = ciev... atď. ktoré sívisí s lat. canna = trstina, ciev, rúra.

Kanta: SSJ toto slovo nepozná, i keď medzi Slovákmi na Dolnej zemi je bežné aj dnes. Kanta = kanva, čiže je to väčšia plechová nádoba s držadlom, alebo uchom, ba neraz má aj rúrku na vylievanie tekutiny z kanty. Sú kanty na vodu, benzín... a v dem. aj kantička na mlieko, olej, petrolej atď. V srbch. tiež kanta = r/v. Slovo sme dostali najskôr adaptovaním si nem. Kanne (Wasserkanne), ktoré je príbuzné ku ang. can = nádoba na tekutinu, kanta, plechovica... ktoré je rozšírené v ger. jazykoch, avšak oxfordov et. slov. poznamenáva, že pôvod slova je neistý. Môže predstavovať pôvodne ger. slovo, alebo východiskom mu bude aj neskorolat. canna, kde ako východisko by sme mohli uvážiť lat. canna = trstina.

Kantalup: Dyňa s tmavopomarančovou dužinou. Prevzaté z tal. Cantaluppi, čo je vlastne názov bývalého letného paláca pápežov, ktorý sa nachádzal neďaleko Rímu a tu sa pestoval tento druh dýň.

Kantár: Časť konského postroja na hlavu (ešte nie ohlavok). Vyskytuje sa aj v českom, ruskom, ukr. srbch. poľskom... ba údajne, niekde v XVIII. st. preniká aj na „západ“ a zjavuje sa aj v nemčine, ako Kandare. Po tento bod môžeme súhlasiť s našimi jazykovedcami, ale ďalej vonkoncom nie. Ich ďalšie vysvetlenia sú nesprávne. V.Machek je mienky, že všetko je „nepochybne“ z maď. kantár a toto je z tureckého jazyka. V ruskom et. slovníku (Max von Vasmer) najdeme, že slovo bude arabsko-turecké a východiskom mu je grécke kentenárion / κεντηνάριον, čo by už súviselo s lat. centenarium. Vonkoncom chybne.

Keď Arabi začali svoju expanziu islamu na východ, medzi Kurdov, do Perzie, Afganistánu, Indie...stretli sa tu, ako s novou technológiou, tak aj jazykmi Indoeurópanov a oberučky si to preberali. Z Indie si priviezli číslice, ktoré teraz nazývame „arabskými“, priviezli si aj nulu = nič a do tohto koša môžeme zaradiť aj slovo kantár. Najskôr ho majú z hindu jaz. kde kantha = zlatý náhrdelník, ale aj toto siaha do sanskritu, kde kanthá = krk, hrdlo. Odtial vyšlo kanthaka = náhrdelník, obruč okolo krku a kantha = kantár, „náhrdelník“ pre koňa.

Akou cestou sa kantár dostal aj do nášho jazyka, asi ani toľko nevadí, lebo tu ide o vyložene indoeurópske slovo, utvorené na podklade krk, hrdlo.

Kantáta: Hudobná skladba oslavného rázu pre zbor so sprievodom orchestra. Demin. z tal. cantare = spievať.

S týmto súvisí aj kantiléna.

Kantína: Bufet, výčap, neraz aj provizorný, zariadený na stavenisku, v závodoch, alebo vojenská jedáleň a pod. Tal. cantina = pivnica, obchod s vínom – pravdepodobným východiskom je tal. canto, cantuccio = roh, kút, odvodené z rímskeho canto – lat. cant(h)us = železná obruč (na voze), alebo cantiere = stavenisko, lodenice, miesto, kde sa niečo stavia.

Kantón: Menšie správne územie vo Francúzsku; samostatná časť švajčiarskeho štátu. Počas svojej evolúcie, kantón pôvodne znamenalo roh, uhol (na štíte rytiera) a asi v XVI. st. význam sa posúva aj na menšiu územnú jednotku štátu. Starofr. (provensálsky), na podklade rímskeho canto, -on, ktorého východiskom je lat. cantus = obruč, okruh, roh, uhol... z čoho vzniká canton, ako okruh, obôd, štvrť (mestská...) .

Kantor: Spevák a organista v kostole. Lat. cantor = spevák, muzikant, na podklade cano-, canere = spievať, krákať, hrať na nástroji, komponovať, oslavovať.

Kántriť: (častejšie počuť skántriť) zabíjať, ničiť, pustošiť, hubiť a pod. Tesne súvisí so slovom škoda. Viď.

Kanúť: (obyčajne o slzách) tiecť, stekať (sa), „Rosa v jarných kvetoch kanie“. (Ondr.) Čes. kaniti = nechať kvapkať, ukr. kánuty = tiecť, kvapkať, rus. kánuť = kvapkať, tonúť, miznúť, srboch. kanuti = kvapnúť, okaniti se = zanechať, vzdať sa, zriecť sa, dať pokoj... staroslov. kanouti . *V slovenskej enkláve vo Vojvodine, ale už pomerne zriedkavo, stretneme sa aj s okániť sa v zmysle zabudni, nechaj to tak, zriekni sa toho... Otázkou je, či sa toto slovo tam vkradlo zo srbch. jazyka, alebo nie. Nepredstavuje nejakú „novú“ výpožičku, lebo v použití bolo aj skorej I. sv. vojny a aj v tomto prostredí sa už považuje za nejaký archaizmus.

Východiskom mu je slovo kvapkať, kvapnúť.

Kanva: Väčšia plechová nádoba na tekutinu. Viď Kanta.

Kanyla: Rúrka zo skla, alebo kovu, používaná pri operácii. Lat. canna = trstina, rúrka, cievka.

…………..pripravuje Ján Kulík

Žiadne komentáre:

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com