20 apríla 2010

Etymologický slovník: Feb…-Fez

Pripravuje Ján Kulík.

………………………………………………………….

Febrílny

Horúčkovitý, zimničný. Kor. februaris. Viď Február.

Február

Druhý a i najkratší mesiac v roku. latinsko-rímska podoba slova bola febrarius, avšak správna lat. podoba je februarius, zo základu februa = rímsky festival čistenia sa, ktorý sa konal 15. februára. Kor. je v lat. febris = (chorobná) horúčka.

Féder

Pružina, pružný pás na zachytenie nárazov, na tlmenie nárazov, na zachytenie energie. Féderovanie = tlmenie nárazov, perovanie. Féderovať = tlmiť, perovať, oslabovať nárazy. Z nem. Feder = r/v.

Federácia

Združenie, zväz. Pôvod v lat. foedus, foeder = zmluva, dohoda, spojenectvo. Z tohto federálne, federatívne, federalizmus a pod.

Fedrovať

Podporovať, uprednostňovať, pestovať, opatrovať. Čes. fedrovati = r/v. Z nem. staršej podoby födern, súč. fördern = r/v.

Fejtón

Zast. písanie feuilleton. Literárny útvar menšieho rozsahu, písaný živo, vtipne, duchaplne, uverejňovaný v tlači, obyčajne pod čiarou. Medzinárodné. Prevzaté z fr. feuilleton v základnom význame lístoček. Základ feuille = list.

Fekálie

Výkaly. Lat. faex, -cis = sediment, kal, výkal, ostatok, zvyšok.

Felah

Roľník v Egypte, Sýrii, Palestíne, Arábii. Arab. fellah, pl. fellahin, kor. falaha = obrábať, orať pôdu, hospodár.

Felba

Horší druh vlneného aksamietu, hodvábny plyš. Čes. felba, poľ.felpa. Z tal. felpa. Čes. a sloven. b asi pod vplyvom nem. Felber.

Felčiar

Nediplomovaný ranohojič, mastičkár. Čes. felčar. Z nem. Feldscher, toto zase z Feldscherer = vojenský (poľný) chirurg, kde scheren = rezať.

Felónia

Porušenie manželskej, vazalskej, alebo vojenskej vernosti, poslušnosti, zrada. Ang. tiež pozná felon, felony = r/v, ktoré sa tam dostalo cestou st.fr. felon (st.fr. nom fel) a pôvod tohoto je v str.lat. fello, -on, lat. fel, fellis = žlč, hnev, horkosť, trpkosť, jed, podráždenie a pod. za ktoré ox. et. slov. poznamenáva "pôvod neistý".

Feminínum

Ženský rod. Lat. femininus, -ina, kor. femina = žena. Ie. základ, *dhe(i)-, dhi- = sať, dojiť, ako v lat. felare, gr. thésai, sans. dháyati, slovan. dojit(i).

Odtialto feminizácia, feminizmus a pod.

Fenek

Malá púštna líška, Canis zerdo / Vulpes zerda. Z arab. fenek.

Fenícia

Staroveká krajina v oblasti súčasného Libanonu ako aj časti Sýrie a Izraelu. Lingvistický prislúchali ku semítskej jaz. skupine, ale ako sami seba, vo svojom jazyku nazývali, nemožno s určitosťou potvrdiť. Vypadá, že Kenaani ( v akádskom Kinahna) = Kanaani. V heb. jaz. slovo kenaani má svoj sekundárny význam obchodník, kupec, kupčiť, ktoré asi dôkladne zachytáva ich charakter. V oblasti sa zjavujú niekde okolo roku 3000 p.n.l. ale odkiaľ prišli, nie je známe. Podľa určitých zvykov, ich pôvodnou vlasťou bude asi oblasť Peržského zálivu.

Fenig

Stotina bývalej nem. marky, drobná minca. Nem. pfennig. Zaujímavé slovo, ktoré je zastúpené v mnohých jazykoch. V ang. penny, staršie podoby penig, paenig, pen(n)ing, v str. ang. penezes, neskoršie, niekde v 14.st. vzniká pence, st.h.n. pfenning, záp.ger. panninga. U nás má v príbuznosti peniaz. Viď Peniaz.

Fenikel

Aromatická rastlina Foeniculum vulgare s využívaním v medicíne a v kuchárstve. Pôvod slova vo vulg.latine fenuclum, základ lat. faeniculum, dem. z faenum = seno.

Fénix

Mytologický vták prekrásneho peria, ktorý storočiami žil v Arabskej púšti, potom sa spálil a zase povstal z popola s regeneravanou mladosťou. Lat. phoenix , z gr. foinix / φοινιξ = purpúrovo-červené, purpúrové, ale aj datľová palma a lýra (všetko asi sekundárne významy), takže sám pôvod slova zostáva temný.

Fen(o)-

Slovo reprezentuje gr. faíno / φαίνο = svietiť, jagať, trblietať, osvetliť, zviditelniť a pod. ktorý výraz sa pôvodne vzťahoval na uhľový decht, ktorý vznikal pri výrobe "svietiplynu", čo sa neskoršie sa aplikuje na produkty fenacetín, fenobarbiton a pod.

Fenol

Hydroxilový derivát benzolu a kyseliny karbolovej. Fr. phénole, kor. phéne = benzol. Viď Fen(o).

Fenomén

Nekaždodenný úkaz, jav. Lat. phaenomenon - gr. fainómenon, kde základ je faínein = ukázať, zjaviť, vidieť, kor. φαίνω = zviditeľniť, osvetliť, ukázať, zjaviť, nahlásiť, zverejniť a pod.

Odtialto máme fenomenálny, fenotyp atď.

Feračina

Papradie. Ie. základ v *porno-, odkiaľ vychádza ako ger. farna, tak aj lit. papártis, slovanské papraď, lat. ferox, gr. pterón, sans. parná = krídlo, pero, list. Viď Papraď.

Ferálny

Divý, dravý, zdivený. Lat. ferus, príbuzné ku gr. θήρ, θερός = šelma, divá zver, obluda lit. žveris a slovan. zver(i).

Férie

Dni odpočinku, prázdniny, dovolenka. Pôvod v lat. feriae, -erum ktoré sa vzťahovalo na dni festivalu, sviatok, čiže dni voľna z príležitosti nejakého festivalu v antickom Ríme. Pravidelný týždenný deň odpočinku, nedeľa (nedelaj) prichádza z judaizmu, cestou kresťanstva. V predkresťanskom Ríme, dni odpočinku určoval nejaký festival (preto ich bolo toľko veľa).

Odtiaľto máme feriálny.

Ferit

Čisté železo. Lat. ferrum = železo, železné náčinie, druh rímskeho meča / šable.

Ferman

Rozkaz, výnos, nariadenie sultána, úradné nariadenie. Čes. tiež ferman. Prevzaté z tureckého (osmanského) jazyka.

Fermáta

Hud. Predĺženie tónu, znamienko predĺženia tónu, korunka. Prevzaté z tal. fermata = zastávka, prestávka, z tal. fermo = v pokoji, nehybne.

Ferment

Organická látka spôsobujúca kvasenie, trávenie. Lat. fermentun, základ fervere = vrieť. Odtiaľto máme fermentácia a pod.

Fermež

Olejovitá ľahko vysýchajúca látka na natieranie, firmajz. Čes. tiež fermež. Prevzaté cestou bavorského nem. vernes (súč. Firnis), ktorého východiskom je fr. vernis, ktorému podklad je *veronice = Berenike názov mesta odkiaľ sa v neskorom stredoveku dovážal určitý lak.

Fertáľ

Zast. ľud. A/ Stará plošná a objemová miera. Napr. 10 fertáľov zeme, pôdy.

B/ Štvrtina. Napr. fertáľ kila.

Prevzaté z nem. Viertel.

Fertilný

Plodný, úrodný, fertilnosť, fertilita = plodnosť, úrodnosť. Lat. fertilis z gr. fertós = narodený, kor. φέρω = nosiť.

Fertucha

Ľud. zast. Zástera, keteňa. Slovo je zastúpené aj v čes. fěrtuch, poľ. fartuch (odkiaľ vyšlo ukr. fartúch a rus. fártuch) , srbch. fertuh. Pôvod je v juhonem. vortuch, súč. Fürtuch = zástera.

Feruľa

Palica, prút na trestanie (detí v škole), richtárska palica, vojensko - kapelnícka palica. Poľ. ferula = metla, disciplína. Prevzaté priamo z latiny, cestou "rechtorov" škôl, ktorí radi siahali po latinských slovách. Lat. ferula = prút, palica. (Machek)

Fest

Pevne, poriadne, náležite, silne, mnoho, veľa, veľmi. Prevzaté z nem. fest = r/v.

Festival

Kultúrna slávnosť. Medzinárodné. Pôvod v str.lat. festivalis, základ v lat. festivus = uzhodnuteľné, príjemné, veselé.

Festón

Druh maliarskej, alebo sochárskej ozdoby v podobe kvetinového závesu, girlandy; zúbky na okraji záclon, alebo ženského odevu. Fr. feston - tal. festone, odvodené z festivalového ornamentu. Kor. festa, príbuzné ku Festival a Férie.

Feš

Pekný, švárny, vkusný, pekne, švárne, vkusne. Rovnaký význam aj v čes. Všetko z nem. fesch, Feschak, ktoré slovo vzniklo vo Viedni, niekde v 19. st. na podklade ang. fashionable = moderné. (Machek)

Odtialto máme fešák, fešanda, fešný, fešácky atď.

Fetiš

Nejaká vec, predmet uctievaný primitívmi. Medzinárodné. Port. fetisso, fr. fétiche, základ lat. facticius, kor. fact. Viď Fakt. Odtiaľto máme fetišizácia, fetišizmus, fetišista atď.

Fétus

Zárodok cicavcov, embryo. Medzinárodné. Lat. fetus = tehotné, plodné, novozrodené, plod. Pravdepodobná obďalečná súvislosť s fecundus, ktoré stojí tesne vedľa felix = plodné, šťastné.

Feudál

V stredoveku majiteľ pôdy obrábanej nevolníkmi, poddanými, veľmož, šľachtic. Slovo, o ktorom vládne mienka, že je pôvodne germanské feud s (hist.) významom léno, ktoré si prebrala latina v podobe feudum, feodum.(Ox. et. slov.)

// Toto slovo v ger. jazykoch stojí hneď vedľa ďalšieho (ang. feud, foe) s významom nepriateľstvo, nepriateľ, nenávisť, nevraživosť, st.h.n. fehida, nem. fehde, za ktoré ox. et. slov. má poznámku "pôvod neistý".//

Nevylučuje sa však možnosť iba ger. ovplyvnenia, ba až prevzatia si pôvodne lat. slova fundo = založiť, potvrdiť, fundus = hospodárstvo, farma, gazdovstvo, majetok, spodok, základ, pôda, "fundament".

Odtialto máme feudalizmus, feudálny, feudum atď.

Fez

Okrúhla turecká čiapka bez striešky a s kystkou. Medzinárodné. Pôvodne turecký útvar na základe názvu mesta Fez v Maroku, kde svojho času bolo stredisko výroby týchto čiapok. Do Európy sa slovo dostalo asi cestou francúzštiny.

Žiadne komentáre:

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com