..............................Pripravuje J. Kulík
Gilgameš: sumérsky junák, krutý panovník, avanturista... o ktorom sa v „Legenda o Gilgamešovi“ hovorí, že dve tretiny jeho tela boli božské a jedna ľudská. Sami bohovia zdokonalili jeho telo na úplne perfektné; kým po matke Ninsun zdedil krásu. V meste Uruk sa vyznačoval nevídanou silou. Bol toľko silný, ako najsilnejší býk a v narábaní so zbraňou, nikto sa mu nevyrovnal. Bol však tu aj jeden nedostatok.
Keď bohovia robili človeka, hneď pri narodení ho „obdarili“ aj smrťou. Nesmrtelnosť si ponechali len pre seba a Gilgamešovi zvestovali: „Neboj sa hladu. Žalúdok si naplň do sýtosti. Teš sa zo života po celý deň a noc. Nech ti je každý deň sviatkom, festivalom a cez noc sa kochaj v krásach žitia... a pritúľ si dieťa, ktoré ti podá ruku, aby každá žena čo strávi noc s tebou, bola spokojná a nadšená.“
Gilgameš bol synom bohyne Ninsun a smrtelníka, kráľa mesta Uruk. Bol vynikajúcim staviteľom a zo svojho mesta urobil nedobitnú pevnosť. Obohnal mesto hradbami, ktoré posilnil aj s vežami. Bolo ich 900, avšak bol aj tyran. Všetky ženy mesta vyčkávali na jeho pozvanie a všetci muži sa stali jeho slúhami. Ľud prosil bohov, aby ich zbavil tohto krutovládcu, ale keď nič, dal sa sám do roboty. Stvorili si obra Enkidu, ktorý mal s nim bojovať a pravda, aj ho zabiť.
Tento obor Enkidu bol pravým protipólom Gilgameša. Len z polovice bol dravý divoch, skorej sa podobal nejakej šelme, ako ľudskej bytosti. Telo mal obrastené hustou srsťou. Býval v divočine, medzi dravými zvermi, v jaskyniach a o civilizácii nemal ani poňatia. Bol strašný silák. Pred sebou búral ničil všetko a ak náhodou sa stretol s niekým, hneď aj tohto vyzýval na súboj.
Gilgameš sa s nim spoznal len vo sne, ale keď sa začal vypytovať, dozvedel sa, že tento obor naozaj jestvuje. Videl ho jeden poľovník, keď na prameni pil vodu. Gilgameš vyslal jednu zo svojich najkrajších kurtizán, aby zviedla Enkidu. Táto sa snim prespala 7 dní a 7 nocí a podarilo sa jej urobiť z neho ľudskú bytosť. Enkidu spolu s ňou prišiel do mesta a naučil sa životu v civilizovanej spoločnosti. Konečne sa stretol aj s Gilgamešom, ale stretnutie nebolo najpríjemnejšie. Obaja sa vychvaľovali. Každý chcel byť lepší od toho druhého, no predsa sa Gilgamešovi zapáčil.
Spoločne chodievali na poľovačku, až sa vybrali zloviť aj Humbabu, chýrečnú príšeru, ktorá pľula oheň a len svojím dychom mohla každého aj zabiť. Potulovali sa divočinou, až prišli aj ku jednému cédrovému lesu, ktorý strážil nikto iný, ako sám Humbaba. Nastala bitka a ako to býva, po mnohých útrapách... podarilo sa im zabiť aj túto príšeru. Vrátili sa do mesta.
Bohyňa Ištar bola priam fascinovaná z ich úspechu, zaľubila sa do Gilgameša, ale on ju nemohol zniesť. Urážal ju, ba čo viacej, nazval ju „topánkou, bačkorou, ktorá ubližuje nohe“ (asi sem siaha aj moslimský zvyk, hádzania topánky – ako na am. prezidenta G.W.Busha). Toto bohyňu Ištar veľmi urazilo a rozhodla sa na pomstu. Stvorila „nebeského“ býka, schopného na zničenie nie len Gilgameša, ale aj jeho mesta. V zápase s býkom, Enkidu schmatil toho býka za chvost a Gilgameš mu vrazil meč rovno medzi rohy. Rovno medzi oči a asi 3 cm. vyšie od čiary. (Býčie zápasy, korida v Španielsku aj dnes má tieto elementy, či ožíva skutok junákov.)
Toto víťazstvo junáka Enkidu toľko dojalo, že aj sám sa opovážil uraziť bohyňu Ištar, ale podľahol jej hnevu. Ochorel a po 12. dňoch agónie aj umrel.
Smrť kamaráta, Gilgameša toľko dojala, že 7 dní ani nejedol, ani nespal... len smútil (prvé náznaky 7 dňového týždňa) v nádeji, že kamarát ožije. Neožil. Vystrojil mu krásny pohreb, ale po tomto išiel do púšte, lebo ho trápila myšlienka na vlastnú smrť. Napadlo mu, že aj on si musí získať nesmrteľnosť. Spamätal sa, že Uta-Napištim (v Biblii je to Noah), je jediný človek, čo sa zachránil počas potopy sveta a ešte žije. Išiel ho vyhľadať.
Slnečné dvere mu otvoril strážca, polo človek, polo škorpia a 12 hodín (zase „záhadné“ číslo 12) túlal sa tmou podsvetia. Cestou stretol aj nymfu Siduri, ktorá sa pokúsila odradiť ho od ďaľšej cesty, až sa dostal ku Uta-Napištimovi. Tento mu radil, že nesmie spať za 6 dní a 7 nocí, aby sa pripravil na nesmrtelnosť. Gilgameš však zaspal a nezobudil sa len po siedmej noci. Celý strápený, obrátil sa na tohto ľudského nesmrtelníka, že „a čo teraz robiť, keď ma hľa zviedol sám diabol“?
Uta-Napištim mu poradil aby šiel hľadať bylinku zvanú „starec sa stane mladíkom“. Gilgameš túto zelinku hľadal aj na samom dne mora a aj ju našiel. Vracal sa domov s úmyslom, že sa so zelinkou podelí aj so svojimi poddanými. Unavený zastal pri jednom potoku, že sa osvieži a okúpe. Vyzliekol sa, zelinku položil vedľa šiat, lenže vôňa tejto bylinky prilákala aj hada, ktorý ju aj hneď zjedol a takto, ako sám Gilgameš, tak aj jeho ľud prišiel o večný život.
Nimród: s menom tohto junáka z východu sa stretneme len v Biblii a to v stati 1M 10:8-12 (Genesis): „Kúš splodil aj Nimróda, ktorý bol prvým mocnárom na zemi. Bol údatným lovcom pred Hospodinom. Preto sa hovorieva: Údatný lovec pred Hospodinom, ako Nimród. Jeho prvou ríšou bol Bábel...“ V knihe proroka Micheáša, kap. 5, verš 5 najdeme: „ Tí budú mečom spravovať Asýrsku krajinu a krajinu Nomródovu vytasenou zbraňou.“ Tu sa hľa Asýrsko spomína už ako krajina Nimródova. V Prvej Kronickej 1:10 sa hovorí: „Kúš splodil Nimróda. To bol prvý mocnár na zemi“.
V 1M sa spomína, že základom ríše Nimróda boli Babylón, Erech a Akkad v krajine Šinar. Nimród vraj vystaval mestá Nineveh, Calah (súčasný Nimrud), Rehoboth-Ir a Resen. Znalci Biblie si myslia, že Nimród vlastne nie je žiadnou osobou, ale pod týmto menom sa chápe ľud Mezopotámska.
Iní, podľa opisu Nimróda „...údatný lovec...“ si myslia, že Židia sa niekde (počas zajatia v Babylóne) spoznali s tamojšou legendou o Gilgamešovi, ako aj s inými tamojšími legendami a zaradili si ich do svojej Biblie, podľa svojho svetonázora. Zatiaľ o Nimródovi vieme len toľko. Nikde, žiadne hlinené tabuľky písané klinovým písmom ho nespomínajú. Nimród bude najskôr len Židmi adaptovaný Gilgameš.
........................................................................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára