...pripravuje Ján Kulík
Keď sa napojíte na „Kruhy“, hneď si všimnete linky na „Te-Re-Za“, blog pre milovníkov koní a „Mony Dogs“, blog pre milovníkov psov. Áno, toto sú nám pripojené „sajty“. O koňoch sme už niečo písali (viď Tereza) a o psíkoch si nájdete na „Monica`s Dogs“. Na „Kruhoch“, ako populárne príspevky (pravda vyjmúc osobných mien a priezvisk, Receptár, Kamienky, Panteón...) sú nám Sliepky, Kuríny, Kravičky a hádam aj tento najnovší príspevok o psoch vás pošteklí. Veď pes je najlepším priateľom človeka a jeho domestikácia siaha hlboko do minulosti. Bez koňa a psa, civilizácia sa nedá ani zamyslieť.
Paleontológovia a archeológovia predpokladajú, že asi 60 milionov rokov späť, jestvovalo nejaké zvieratko, podobné lasici, ktoré žilo v Ázii a nazvali ho Miacis. Toto sa stalo prarodičom zvierat, čo dnes nazývame canidy, ako pes, šakal, vlk a líška. Miacis po sebe nezanechal priamých potomkov, ale z neho sa vyvinuli napočítané druhy „psovitých“ zvierat, z čoho, asi 40 milionov rokov dozadu, vyvinul sa aj pes. Nebol to ešte náš Dunčo, lebo sa rod rozdelil na dve vetvy. Jedna sa vyvíjala v Afrike a druhá na Euroázijskom kontinente. Táto sa nazýva Tomarctus a z nej vyšli vlk, pes a líška.
Predpokladá sa, že asi 12 – 14 tisíc rokov späť, jestvovala aj menšia halúzka v oblasti súčasnej Indie a odtiaľto jedinci začali vychádzať a kolonizovať Európu, Áziu a severnú Ameriku. Tiež sa predpokladá, že súčasný pes sa nevyvinul priamo z vlka, ale zo šakala.
Konečne, ani toľko nevadí, kde a ako sa pes vyvinul, lebo predsa všetky druhy majú rovnaké charakterné črty: sú cicavce, staršie druhy majú špicaté uši, podobnú štruktúru zubov...sú obrastené srsťou (k vôli regulovaniu si telesnej teploty)... Staré fosíliá ukazujú, že niekde v bronzovej dobe (4500 p.n.l.) už tu boli aj druhy, ktoré sú predchodcami chrta, saluky, poľovníckych a ovčiarskych druhov.
V čase rodového zriadenia, keď sa rod, rodina pohybovali z miesta, na miesto, sledoval ich aj pes. Okolo tábora vždy boli zvyšné kosti, soľ (moč) a človek objavil, že toto zviera mu môže pomôcť pri poľovačke. Z minulosti vieme toľko, že už Egypťania si ctili psa (ako spoločníka) a pripisovali mu božské vlastnosti ba začali aj s jeho krížením, šľachtením a len vládcovia mohli mať „čistokrvného“ psa, ktorý ich neraz sprevádzal aj na „večnej ceste“.
Na jaskynných kresbách šírom Európy, Ázie a Ameriky vidíme už psa, ako spoločníka, ba aj ochrancu hrobiek významných osobností. V gréckej a aj v rímskej mytológii, ostražitý (stooký) pes strážil vstup do podsvetia a pod.
Nevadí, či evolúcia podnietila psa, alebo človeka, ale tu sme spolu „na večné časy“. Lovec má psa, čo mu pomáha. Ovčiar má zase svojho psa, kraviar svojho no a „mešťan“. myslím tu na človeka žijúceho v meste, v bytovkách, zase svojho. Charakter týchto psov urobil už človek a ich popularita závisí od nášho spôsobu žitia. Na dedine, človek potrebuje iného psa. Ten v meste, zase iného... a na výber má. Základnou potrebou pri voľbe druhu je, že človek musí poznať vlastné potreby, vlastnú agilitu a vlastnú ochotu tomu zvieratku poskytnúť najlepší dom. Lebo, pamätajme! Pes bude po celý svoj život závisieť od nás. Sú druhy, čo potrebujú vychádzky, behanie, trenovanie... a sú druhy, čo sú spokojné s vaším štýlom žitia, s mestkým bytom, hladkaním, sedatívnym spôsobom. Predstavte si, že bývate v niektorom činžáku (Petržalka, Štrkovec... – v Petržalke vraj zaregistrovali 5200 psov-), čo si počnete s vlčiakom, boxerom, poľovníckym psom, mastifom...? Postrestáte nie len seba, ale aj psíka a pamätajte, že psík od vás závisí. Po celý život. Pri rozhodovaní sa o „novom členovi rodiny“ a pes je tým, majte na ume podmienky bytu, vašu fyzickú kondíciu a pod. Súčasné druhy sú vyšľachtené hádam pre každú potrebu, pre každý štýl bývania. Na „západe“, pre tých sprostejších, jestvujú aj poradovne, aký pes sa im najlepšie hodí. A zárobok je tu pekný.
Každý čistokrvný pes má nejaké charakterné vlastnosti a preto dobre si premyslite, či sa ten druh hodí aj vám. Či sa hadí ku vášmu spôsobu žitia. Každý čistokrvný druh obyčajne má aj nejaké genetické nedostatky, náchylnosť ku určitým chorobám a pod. Hlavne tie druhy, kde nejestvuje nejaká väčšia genetická báza. Mnohí chovatelia psov v snahe zvýraznenia určitých, hlavne kozmentických, vonkajších vlastností druhu, toho psa „degenerujú“. To môže efektovať napr. intelekt, ňuch, sluch, oči, zadné nohy, môže zapríčiniť náchylnosť ku kožným chorobám atď. atď. Pri krížencoch zase nevieme, aké bude mať dedičné choroby, akú inteligenciu, či nebude dravý, besný, ako sa bude chovať vôči deťom a pod.
V zamestnaní som mal jedného Škóta, ktorý sotva presahoval výšku metra a pol, ale zato mal veľkého psa. Newfoundlandera. Raz sa mi sťažoval, že ho už mrzí vyvádzať psa do parku. Všetci len na neho pozerajú a usmievajú sa, lebo on taký malý je s veľkým psom, kým niekto vysoký, silný, so sebou má maličkého psíka. Šiel aj za psychológom a ten mu povedal, že je to celkom normálne. Malý, bojazlivý človek túži po sile, nuž hľadá si veľkého psa. Vysoký, silný, sebavedomý človek takého psa nepotrebuje, ale chce malého, lebo obyčajne na vonok silný človek má jemnú dušu. Toto môjho malého Škóta vôbec nepotešilo. Len zosilnilo jeho komplex. Podobne je to vraj aj pri voľbe druhu psa. Človek spokojný so sebou vyberá si bežný druh, avšak „New money“ (novozbohatlíci) majú vždy dravý druh a na dovažok, musí to byť „moderný“, málo známy a s „aristokratickým“ výzorom.
Neraz sa nás pýtate na „krstné“ mená pre psa. Nuž ešte som nepočul, aby si niekto toho psíka krstil (aby z neho mal kresťana). Pes má len svoje „psacie“ meno a tu je limítom len vlastná imaginácia. Napr. veľký poľovnícky pes najčastejšie dostane meno Hektor, Rex, Hanibal... (nejakého junáka zo staroveku), ale je tu aj Caesar, Atila, Kajzer, Sultán, Nepoleón... Ten, čo veľa breše, obyčajne dostane meno Štefan (Štekan), Lajka (lajati = štekať), biely pes, obyčajne rundavý, bude možno Dunčo, Belo, Albín... sučka Bela (teraz je to populárne aj na „západe“), ak je to chrt, tak bude najskôr Strelka, ak je dvojfarebný, tak bude možno Boby, Tarko, ak je ostražitý, bude Pozor, ak je nebojácny, bude Bodrík, ak je malý a hravý, bude Šipci, ak je buldog, najskôr bude Winston (ako Churchill)... no a vo filmách o Drakulovi, figuruje pes Zoltán, kým Drakulov sluha je Igor atď. atď.
Starší spomínajú, že tam ešte pred II. sv. vojnou niekto v Belehrade mal psa vlčiaka a nazval ho Hitler. Vraj preto, že aj tento nemecký ovčiak štekal rovnako, ako Hitler do rozhlasu. Zbytočná je poznámka, že hneď v prvý deň okupácie Belehradu, na strieľanie išiel nie len pes, ale aj jeho majiteľ.
Počuli ste už o tom zlodejovi, čo sa vlámal do domu? Ako prišiel do obývačky, odrazu počuje: „ Nerob to! Ježiš všetko vidí“. Poobzerá sa, ale nikde nikoho a zase počuje: „Nerob to! Ježiš ťa pozoruje“. Odrazu vidí, ako sa mu prihovára papagáj. „Á, to ty tak na mňa“? –„Áno, ja“. – „A ako sa ty voláš“? – „Ja som Apoštol“. „Prepánajána, ktorý to chumaj ti dal také meno“? – „Ten istý, čo aj toho vlčiaka v rohu nazval Ježiš“.
V dome máme dvoch psíkov, druhu Jack Russell. Volajú sa Bela a Boby. Skorej sme mali sučku Jackie, psíka Malý a bol tu aj Pozor, Paminka, Trnka, Rex...
Prečo práve Jack Russell? Okolo statku z nich nemame nejaký osoh, ale priestor okolo domu držia čistý. Chytajú myši... nemame žiadnych potkanov a ten psík, čo sa volal Malý, pre nás sa aj obetoval. Do parku sa nám dotúlal veľký „Brown snake“ (had). Objavili ho mačky, ale keďže to bol veľký had, zabil nám ich obe. Dal sa do neho aj Malý. Odhryzol mu hlavu, ale chudák, aj on na to doplatil.
Čo môžeme povedať o tomto druhu psov? V prvom rade je to teriér, „Fox Terrier“, ktorý sa vyvinul na Britských ostrovoch a od nepamäti sa využíval na lov. Názov Jack Russell sa odvádza z mena kňaza, ktorý vyšľachtil dve odrody tohto psa: Jack Russell a Parson Jack Russell. Obaja patria do skupiny miniatúrnych fox teriérov.
Rozličné odrody Jack Russella. Všimni si, že niektoré majú hladkú srsť, niektoré ostrú a sfarbenie býva rozličné.
Pôvodne sme mali dva druhy teriérov, avšak neustále kríženie medzi nimi (podnietené človekom), priblížilo ich toľko, že sa ich dnes považuje za jeden druh. Ten s hladkou srsťou svojho času bol populárnejší. Zdokonalili ho v oblasti Midland (južné Anglicko). Tamojší šľachtitelia psov chceli „vyrobiť“ perfektného a atraktívneho loveckého psíka a to im vraj vyšlo už v 1870. roku. Na výstavách odnášal prvé ceny a z toho sa stal najpopulárnejší druh, ako v samom Anglicku, tak aj vo svete.
Ten s ostrou srsťou bol cele rozdielny druh a jeho podrobný opis siaha ešte do 1600. roku. Jeho pôvodným krajom boli grófstva Durham a Yorkshire, avšak na sebe nemali bielu farbu. Tá sa pridala neskoršie, v XIX. st. aby pri poľovačke na líšky nedochádzalo ku omylom.
Jack Russell Parson v troch základných farbách: biela, čierna a hnedá.
Jack Russel a Parson Jack Russel sú menší psíkovia. Dopestoval ich náruživý poľovník, kňaz Jack Russell, niekde v druhej polovici XIX. st. Potreboval bystrého, živého, nebojácneho a malého psa, ktorého si človek môže položiť do nejakého vreca, privesiť to na sedlo koňa. Jeho psíkovia sú nebojácni, ľahko sa stiahnu do líščích dier, vyženú líšku, ba podľa potreby, aj ju zabijú. Dopestoval odrodu s rovnými a so skrívenými prednými nohami. Menší je ten s krivými nohami, ktorý dosahuje výšku asi 28 cm. a ten s rovnými, až 38 cm. Obe odrody sa vyznačujú hravosťou, veselosťou, bystrosťou... a ľahko ich je vytrenovať.
Na hornej fotke je odroda Parsom (rovné predné nohy) a na tejto „len“ Jack Russell (krivé predné nohy).
Komu sa hodí takýto pes? Každému. Po farmách a sedliackych dvoroch držia poriadok. Chytajú myši, potkanov, tchorov... odhaňajú (aj zabijú) líšku... V mestách sú tiež obľúbení. Hodia sa aj pre menší dvor, byt... lebo si dbajú na čistotu, nepošpinia koberce... a svojimi kúskami každého majitelia rozveselia. Obľúbili si ich aj „aktívnejší“ ľudia a chodia s nimi na prechádzky, ale aj menej aktívni, penzisti, lebo tento psík nie je náročný. Stačí mu aj pobehať si po byte, po dvore... Občas niektorý miestny výbor vyhlási akciu na eradikovanie potkanov a vtedy vidíte tam na stovky penzistov so psíkami. „Loví“ sa po celý deň. Pes má svoju robotu a majiteľ sa takto stretne s ľuďmi podobných zaujmov.
Toto by bol najpopulárnejší teriér, avšak jeho širšia rodina je veľká. Spomenieme aj najbližšieho rodáka, „Tenterfield“ (podľa názvu mesta na severe N.S.W.). Toto je už úplne miniatúrny druh. Je celkom rovnaký, ako aj Jack Russell, lenže kým Jack je od 5 – 8 kg. zatiaľ tento miniatúrny druh sotva prevýši 2 - 3 kg.
Ďaľší tu vyšľachtený druh je Austrálsky teriér. Aj toto je malý psík, ale už s bohatou bundou čierno-hnedej farby. Je veľmi aktívny, vynikajúci strážca domu, s prenikavým hlasom, takže hneď hlási, či niekto prichádza do dvora. Dosahuje výšku asi 25 cm. a váhu okolo 6 kg. Má priateľskú povahu a je veľmi hravý, živý.
Austrálsky „Silky“ (hodvabný) teriér sa veľmi podobá skorej spomenutému Austrálskemu teriérovi, lenže je trochu menší (23 cm.), ľahší (4 kg.) a trochu s bohatšou bundou. Charakter im je tiež podobný. V Austrálii sa ho často nazýva aj Sydney Silky. Údajne sa vyvinul skrížením Austrálskeho a Yorkshire teriéra. Vysoký je asi 23 cm. Srsť má dlhú a mäkké, ako hodváb a preto sa ho nazvalo „Silky“ = hodvabný. Pri krížení sa malo na ume, že tento psík má byť vlastne spoločníkom, kompaňónom majiteľa a podarilo sa.
Spomenúť všetkých teriérov nemôžeme. Je ich mnoho a preto sem priložíme len tých zaujímavejších, ako:
West Highlander – White Terrier vznikol vo vrchovatých krajoch Škótska. Dosahuje výšku 28 cm. a váhu asi 8,5 kg. Je milý, vždy veselý a hravý psík. O jeho vzniku jestvujú len „legendy“, čiže nikto presne nevie kedy vznikol. Vraj medzi tamojšími teriérmi sa občas narodilo aj biele šteniatko, ktoré ľudia z pôverčivosti hneď aj zabíjali. Boli však dediny, kde ich prijali a rýchlo sa objavilo, že toto je výborný psík na králikov a jazvecov, ba aj líšky a že je biely, poľovník sa nezmýli a nezastrelí si psíka. Koncom XIX. st. už vznikali aj prvé kluby milovníkov tohto druhu a od vtedy jeho popularita len vzrastá, lebo ako na poľovačku, hodí sa aj ako domáci psík strážca dvora a že je prítulný, hneď si ho aj každý obľúbi.
V príbuznosti má Škótskeho teriéra, ktorý je na vonok celkom podobný, lenže tento je prevažne čiernej farby, až občas aj jasnohnedý.
Yorkshire Terrier stretneme v dvoch odtienkoch. Maličkého, asi 20 cm. vysokého a o váhe 3 kg. a pekne zriadeného, alebo „veľkého“, ktorý je aj do 40 cm. vysoký... nie toľko upraveného, lebo nejak sa vraj pre výstavy nehodí. Pre nejakú prácu (lov) sa nehodia, ale sú výborní miláčikovia. Sú inteligentní, čulí a gazdu vedia dobre ocigániť.
Boston Terrier, či „Americký národný pes“ vznikol skrížením buldoga a už zaniknutého druha anglického bielého teriéra. Vysoký je do 38 cm. a váži (podľa kategórie) od 7 – 11 kg. Je veľmi inteligentný, čulý, ale aj trochu tvrdohlavý. Keď si niečo zaumieni urobiť, toho sa nevzdáva.
Tak, spomenuli sme tu len niekoľkých teriérov. Tých zaujímavejších. Keď si budete vyberať nového člena rodiny, budete mať nejaký prehľad aj o psíkoch.
.....................................................................
...........................................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára